Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 3. kapitola

16.09.2011 (18:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 28× • zobrazeno 3418×

Pohľad Rosalie:

Hľadela som do jej tváre. Mala celkom peknú tvár, až na tú modrinu pod pravým okom. Mala dlhé vlasy. Bola krásna a mladá. Mohla mať tak osemnásť - najviac. Mala celý život pred sebou. A teraz jej ho takto zničil nejaký... Ako vtedy mne.

Nie! Zakázala som si na to myslieť. Nechcem si to už pripomínať. Je to dávno za mnou. Ale jej sa stalo to isté a prežila... Nie! Dosť! Nebudem už na to myslieť. Ale keď...

Postavila som sa a išla radšej preč skôr, než by som jej zo závisti niečo spravila. Alice sa na mňa nechápavo pozrela. Pokrútila som hlavou a vyšla z dverí. Kedy už príde Emmett? Potrebujem rozptýlenie. Potrebujem si vyčistiť hlavu.

„Rosalie?“ Alice stála vedľa mňa. „Si v poriadku?“ opýtala sa ma. Robila si o mňa starosti ako o sestru. Prikývla som, no nebola som v poriadku.

Prečo ona prežila, keď zo mňa sa musel stať upír. Zotaví sa, bude sa síce nenávidieť, ale bude viac-menej v poriadku. Ja sa už nezotavím. Budem s tým musieť žiť celú večnosť. Ona bude môcť mať deti, ak ich bude chcieť. Bude mať to, čo je mne odopreté. Bude mať ľudský život. Ten, po ktorom stále v hĺbke duše túžim.

Istým spôsobom s ňou súcitím. Veľmi dobre viem, čím si musela prejsť. Čím prechádza teraz. A čo ju čaká, keď sa preberie. Bude to mať veľmi ťažké. Bude si o sebe myslieť, že je pošpinená, menejcenná a že nestojí už ani za povšimnutie.

Keď sa preberie, bude mať strach z minulosti a ešte viac z budúcnosti. Bude sa báť nás. Nikdy nás nevidela a zrazu sa zobudí v našom dome. Budem jej oporou, budem pri nej stáť, zdieľať jej nešťastie. Keď som nemohla ja žiť ďalej, postarám sa, aby ona nezahodila kvôli tejto strašnej udalosti svoj život. S Alice sa o ňu postaráme.

Alice vypískla a objala ma. Ach, kebyže tá o niečom nevie. Usmiala som sa a objatie vrátila.

„Bude to dobré,“ šepla, ale v tomto dome to počul každý upír. Esme už stála pri nás a spýtavo sa na nás pozerala. „Och, budeme musieť ísť nakupovať, ale to mi vôbec nevadí. Teším sa. Z nás troch budú skvelé kamarátky.“

Vždy som obdivovala Alicin optimizmus. Ale keď to hovorí ona, tak to bude asi pravda. Teda dovtedy, kým sa niekto nerozhodne inak.

„Kedy pôjdeme nakupovať?“ pýtala sa Alice.

„To má čas,“ odpovedala som jej a vybrala sa naspäť hore do jej izby. Alice ma nasledovala a hneď za ňou išla Esme. Prišli sme do izby, kde spalo to dievča. Srdce jej bilo pomaly a pokojne, akoby len spala a nezotavovala sa zo znásilnenia. Sadla som si k jej nohám a premýšľala, ako bude asi reagovať, keď sa preberie. Zo zamyslenia ma vytrhla otázka Esme.

„Ako myslíte, že sa volá?“ opýtala sa a postavila sa za mňa.

„Netuším. K nej by mi sedelo napríklad Samantha alebo Isabella,“ ozvala sa Alice.

„Aj Emily alebo Lizzie sú krásne mená.“ Obidve básnili o menách, ktoré sa páčia im. Bola by to príliš veľká náhoda, kebyže sa volá Samantha, Isabella, Emily alebo Lizzie. Dobre, musím priznať, že Alicinmu výberu som viac naklonená, ale to neznamená, že sa nemôže volať napríklad Jane. Dobre, to nie je až tak pekné meno.

Esme a Alice sa stále dohadovali o mene. Baví ich to vlastne? Kedy príde Emmett? Alice mu povedala, že má zobrať Jaspera na lov a že sa majú zdržať. Tak dlho sa zdržať nemuseli. Chcela som ísť s nimi, ale zvedavosť ma držala doma.

Z myšlienok ma vytrhlo otváranie dverí. Už sú späť. Ach, konečne. Ale... Sú späť a my máme na poschodí človeka. Carlisle si to musel tiež uvedomiť, lebo keď som zbehla dole, už stál pred Jasperom.

„Človek?“ opýtal sa Jasper sucho a zadržiaval dych.

Alice už stála pri ňom a držala v bezpečnom objatí, z ktorého sa jej mohol, ale nevytrhol. Vedela som, že Emmett sa perfektne ovláda, ale pre istotu som zopakovala rovnaké gesto ako Alice. Emmett ma druhou rukou chytil okolo pása a ja som si zložila hlavu na jeho hrudi. Prečo som ho mala vlastne zadržať?

Carlisle začal vysvetľovať, čo u nás robí človek, ale ja som sa nemohla sústrediť. Neviem, čím to bolo. Možno tým, že si nechcem vypočuť ako ju našli. Čo ak by som sa s ňou začala príliš stotožňovať? Bola by som schopná jej ublížiť?

Emmett tiež napäto počúval Carlisla. Bolo obdivuhodné, že som ho dokázala nepočúvať. Zrazu sa Emmettova ruka, ktorá ma hladila po chrbte, zastavila. Myslím, že viem, čo im Carlisle práve hovoril. Skryla som si tvár Emmettovi do trička. Hanbila som sa, lebo niečo veľmi podobné sa stalo aj mne.

Znova sa otvorili dvere a stál v nich Edward. Bez slova vyšiel hore a Esme išla za ním. Carlisle dohovoril a odišiel za nimi.

Na podiv bol Jasper úplne pokojný. Po chvíli odišiel s Alice na poschodie. Emmett bol nenormálne vážny. Vedel, čo práve potrebujem. Vedel, čo práve prežívam.

Pohľad Edward:

Musím sa vrátiť. Musím zistiť, či sa náhodou neprebrala skôr. Čo ak áno? Mal by som byť pri tom, keď sa preberie, aby som vedel, čo si myslí. Aj Jasper by mal byť niekde blízko, aby sme vedeli ako sa cíti, aj keď to nebude ťažké uhádnuť... Jasper!

Jasper nevie, že máme doma človeka. Dúfam, že sa ešte s Emmettom nevrátili.

Rozbehol som sa upírskou rýchlosťou a o desať minút som bol doma. Jasper a Emmett tu už tiež boli. Carlisle im práve vysvetľoval, prečo máme na poschodí človeka. Emmett aj Jasper boli pokojní.

Vyšiel som hore, aby som skontroloval dievča. Bola viac-menej v poriadku. Teraz. Vyzerala ako spiaca bábika.

Bola nádherná. Jej bledá pokožka dokonalo kontrastovala s jej dlhými, mahagónovými vlasmi, ktoré mala rozprestreté na vankúši okolo jej srdcovitej tváre. Modrina pod okom jej vôbec na kráse neuberala. A tá jej vôňa. To predsa ani neexistuje. Tá vôňa je jedinečná ako ona.

Sadol som si na kraj postele a Esme ostala stáť vo dverách. O chvíľu prišiel aj Carlisle, aby ju skontroloval.

Och. Čo sa deje? Znehybnel som v pohybe a čakal kým mi povie, čo sa s ňou deje. Carlisle myslel na nejakého bývalého pacienta, ktorý prišiel do nemocnice, lebo sa potkol. Na tvári mal takú modrinu ako ona. Lenže u toho chlapca sa to zhoršilo a museli ho operovať. Už som sa chcel opýtať, ale Carlisle zaregistroval na moje znehybnenie a môj upretý pohľad na dievča. Je v poriadku, len mi pripomenula jeden prípad. Nemala by hýbať mimickými svalmi, kým tá modrina nezmizne.

Vydýchol som si, ale obavy som mal aj tak. To tvár, ale čo tá noha a ruky? A ostatné rany?

Carlisle odstúpil od postele a Esme k nemu podišla. Jej myšlienky boli plné ľútosti. Bála sa o to dievča. Carlisle myslel na toho chlapca, ktorého operoval. Esme začala myslieť na niečo, čo mi skoro vyrazilo dych.

Pozerá sa na ňu tak ochranársky a starostlivo a s láskou. Tie myšlienky ma prinútili rozmýšľať o niečom, čo som si nikdy nemyslel, že mi príde na myseľ.

Môže sa upír zaľúbiť do človeka? Ak aj áno, môže sa človek zaľúbiť do upíra?

Carlisle odišiel do svojej pracovne a Esme mala ešte nejaké plány, ktoré musí dokončiť. Ostal som v izbe s tým dievčaťom sám. Poposadol som si bližšie. Teplo jej tela bolo príliš nákazlivé.

Ostýchavo som natiahol ruku k jej tvári, ale stiahol som ju späť. Nemôžem sa jej takto dotýkať. Aspoň nie teraz. Pozoroval so ju a premýšľal, ako bude reagovať, keď sa prebudí.

Určite bude vystrašená, bude sa báť. Budem sa snažiť, aby sa nebála. Ako veľmi ju budú bolieť tie zranenia? Bude strašne trpieť. Viem to. Jasper bude určite ochotný použiť svoju schopnosť, aby ju upokojil alebo v krajnom prípade núdze aj uspal. Bolo by pre ňu lepšie, ak by sa neprebrala? Nie, nemyslím si, musí žiť. Je mladá, zotaví sa a bude si žiť svoj život.

Prekvapilo ma, ako ma zaboleli slová žiť svoj život. Som sebec, ale nechcem, aby žila svoj život. Chcem, aby žila život so mnou. Chcem ju ochraňovať, dať jej všetko, čo bude chcieť a potrebovať.

Zároveň viem, že to nie je možné. Nikdy nebude. Ona je človek so svojím ľudským životom. Ja som upír a budem existovať celú večnosť.

Opäť som natiahol ruku a chytil prameň jej hustých dlhých vlasov medzi dva prsty. Jej vlasy boli také hebké na dotyk. Dievča sa zrazu pretočilo a skoro si ľahla na moju ruku. Našťastie som ju stihol stiahnuť. Keď sa pretočila, ľahla si zranením lícom na vankúš. Ak takto bude spať, bude ju to bolieť ešte viac.

Jemne som ju chytil za plecia a pretočil späť. Ruky mi zalialo príjemne teplo. Vytiahol som jej prikrývku až po bradu a sadol si späť na svoje pôvodné miesto. Odtiaľ som ju pokojne pozoroval a premýšľal o zajtrajšku. Vždy boli moje dni jednotvárne, ale zrazu som nevedel, čo sa bude na druhý deň odohrávať v dome plnom upírov.

„Nie... prosím nie,“ vykríkla zrazu až som sa strhol. Pretočila sa opäť na druhú stranu. „Nie!“

Okamžite sa všetci zbehli v izbe. Každá myšlienka bola rovnaká, hoci s inou dávkou strachu. Čo sa deje?

„Spí,“ ozval sa Carlisle zrazu. „Len rozpráva zo sna.“

„Skôr z nočnej mory,“ opravila ho potichu Rosalie.

„Prosím... nie, nie.“ Poslednýkrát zastonala a potom sa opäť pretočila. Carlisle a Rosalie pristúpili k posteli. Rosalie pretočila dievča tak, ako predtým ja. Carlisle ju prezeral a ostatní ju súcitne pozorovali.

Keď sa preberie a ja zistím, kto jej to spravil, zabijem ho! Postupne zase všetci odišli. Všetci okrem Rosalie, ktorá si kľakla na zem vedľa postele. Bola zabratá do svojich myšlienok. Ja som sa opäť nepohodlne posadil na kraj postele a sledoval jej nepokojné odpočívanie. Rose sa po chvíli zdvihla a odišla za Emmettom.

Zase som tam ostal len ja a tá kráska s nepokojným spánkom. Ani neviem kedy, ale už začalo svitať. Každú chvíľu by sa mohla prebudiť.

2. kapitola • 4. kapitola

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 3. kapitola: