Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 25. kapitola

17.12.2012 (07:15) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2206×

25. kapitola

„Ešte to je ďaleko?“ zaúpela som.

„Nie, už je to len kúsok,“ povedal Edward a pevne mi stisol ruku. „Hneď za tými stromami.“ Ukázal pred seba. Povzdychla som si a ďalej opatrne prekračovala konáre.

„Sme tu,“ ozval sa Edward po pár minútach. Naskytol sa mi nádherný výhľad na zelené more stromov.

„Páni, to je nádherné,“ povedala som omámene, keď som sa spamätala. „Budeme jesť na tejto skale?“ otočila som sa na Edwarda a zalapala po dychu.

„Edward,“ šepla som a natiahla k nemu ruku. Bol tak nádherný. Jeho koža sa na slnečných lúčoch jemne trblietala ako diamanty. Pritiahol si ma do objatia a otočil sa, aby naňho nesvietilo slnko. „Ty...“

„Áno.“ Pobozkal ma do vlasov. „Je to lepšie, než uškvarenie slnkom, nie?“ Zasmiala som sa a jemne mu prešla po ligotajúcom líci.

„Počkaj, vystriem deku.“ Edward mi ráno oznámil, že sa pôjdeme prejsť. Ja som však nepočítala s horolezeckým výstupom... Trošku preháňal, ale aj tak to bola náročná cesta. No výhľad sa oplatil. Edward vystrel na trávu žltú deku, kde sme si spolu sadli a ja som tichučko Edwarda obdivovala.

Bolo to také prirodzené a zároveň nie. Edward ma pevne držal a začal si hmkať nejakú pesničku. Očarovane som sa započúvala.

„Čo to bolo?“ opýtala som sa, keď nastalo ticho.

„Túto melódiu mám v hlave už dlho... Odkedy sme spolu.“ Viac mi k tomu nepovedal.

Iba sme sedeli a každý sa zaoberal svojimi myšlienkami. Teda ja som sa zaoberala Edwardom. Prečo je Edward a jeho rodina tak odlišná od upírov, ktoré sa objavujú vo filmoch? Niežeby mi vadilo, že je tak nádherný...

Je možné, že je to pravda a ja som mala toľko šťastia, že som s Edwardom? Čo by som ešte mala vedieť? Určite mi nepovedal všetko. Akoby aj mohol?

„Rozprávaj,“ požiadala som ho šeptom.

„O čom?“

„To je jedno. O sebe...“ Edward si povzdychol, ale rozprával

Rozprával históriu Cullenovcov. Konečne som chápala prečo Rose so mnou tak súcitila. No nechápala som prečo ma držala od Edwarda...

Obdivovala som Carlislove sebaovládanie a súcit. Čo mi Edward hovoril bolo tak neskutočné...

„Ako je to s tými darmi?“ opýtala som sa a prerušila jeho rozprávanie o roku neviem koľko.

„Carlisle sa domnieva, že naše najvýraznejšie črty z ľudského života sa nám pri premene zosilnili. Ja som musel byť vnímavý na myšlienky ľudí už ako človek.“ Odmlčal sa, ale pokračoval.

„Jasper má zaujímavý dar. Dokáže ovplyvniť pocity. Kohokoľvek a kedykoľvek. Alice vidí budúcnosť. Vidí rozhodnutia a následky...“ Viac mi k tomu nepovedal. Pochopila som, že túto tému asi nerád rozoberá.

„Je vás veľa?“ opýtala som sa akoby vymierali a boli ohrozený druh, ale oni nemohli zomrieť.

„Podľa toho, čo rozumieš pod pojmom veľa.“ Uškrnul sa. „Povedal by som, že nás je dosť, ale nie každý má dar.“

Prikývla som, že rozumiem a odhodlávala sa opýtať na pre mňa podstatnú vec.

„Edward, ako... Ako môže upír zomrieť?“ Oči sklopené k rukám. Netušila som, či mi odpovie, ale trocha som sa bála

„Nie je veľa spôsobov. Ale ani tých pár ti teraz nebudem hovoriť.“

Myslím, že to môžem akceptovať, či nie? Každý ma predsa svoje tajomstvá. Ale toto je trošku iné... Vykrútila som sa z Edwardovho objatia a ľahla si. Bolo príjemné byť takto pod slnkom.

„Rozprávaj ďalej,“ zívla som. „Ospravedlň ma, ak zaspím, ale tá cesta bola náročná.“

„O čom mám rozprávať?“ opýtal sa.

„Môžeš si vybrať.“

„O nás?“

„O nás?“ zopakovala som prekvapene. Po únave už nebolo stopy, vystriedala ju zvedavosť.

„No, áno. Vieš, ja som dosť premýšľal a... Tebe sa to bude zdať možno skoro, ale...“

„Čo sa deje, Edward?“ Posadila som sa a zvedavo počúvala.

„Upír, keď sa zamiluje, tak je to navždy. Na celú večnosť. A ja som sa takto zamiloval do teba, Bell,“ povedal nežne. Usmiala som sa naňho a pokračoval. „Ja čas už nevnímam ako ľudia.“ Postavil sa a začal sa prechádzať. Vyzeral byť nervózny.

„Edward, povieš mi, čo sa deje?“ Tiež som sa postavila a prešla k nemu. Stiahol ma k sebe a pevne ma objal. Opätovala som mu ho a zavrela oči. Bolo mi neskutočne príjemne.

Zrazu ma držal len za ruku, kľačal predo mnou a v ruke zvieral malú škatuľku, takú, do ktorej sa dávajú... Prstene...

„Isabella Swan, si láskou mojej existencie. Milujem ťa chcel by som, aby sme boli navždy spolu. Vezmeš si ma?“ Zabudla som ako sa dýcha, moje srdce bilo ako nikdy v živote a nemo som civela do Edwardovej tváre. Otvoril krabičku a na slnku sa zaleskol nádherný svadobný prsteň, ktorý som zrejme mala nosiť ja.

„Bella, prosím ťa, povedz niečo,“ šepol s náznakom úsmevu, ale v jeho očiach som zbadala obavy.

„Áno,“ odpovedala som šeptom, ale Edward ma počul veľmi dobre. Ocitla som sa v jeho pevnom objatí a uvedomila som si, že mi slzy máčajú líca. Pozrela som na Edwarda, ktorý sa nádherne usmieval. Sklonil sa a nastokol mi prsteň.

„Ďakujem,“ šepol a nežne ma pobozkal. Ten bozk bol plný lásky.

Ľahli sme si na deku vedľa seba a sledovali sme jeden druhého. Edward ma chytil za ruku a hral sa s mojimi prstami.

„Chceš veľkú svadbu?“ opýtal sa Edward po dlhej chvíli ticha.

„Nie,“ povedala som bez rozmýšľania. „Myslíš, že bude Alice vyvádzať?“

„Ona vyvádzala už včera, keď to videla.“ Zasmial sa. „Ale schladil som ju. Kedy sa vezmeme?“

Odpovedal mu môj žalúdok. Obaja sme sa zasmiali. Edward z ruksaku vytiahol môj obed.

„Nedáš si?“ opýtala som sa zdvorilo a začala jesť.

„Nie, ďakujem. Tak kedy?“

„Prosím?“ ozvala som sa plnými ústami.

„Kedy sa vezmeme?“ spresnil otázku.

„Ja netuším. Vôbec neviem, čo mám teraz robiť. Neviem, či si to postrehol, ale vydávam sa prvýkrát.“

„Aj ja. Myslím, že Alice nám viac ako ochotne pomôže.“

„Súhlasím, ale dátum si môžeme stanoviť my, nie?“

„Tak kedy?“ opýtal sa znova Edward.

„Stihneme to do Vianoc?“ navrhla som červenajúc sa.

„Aj zajtra. Ale to by nám Alice neodpustila,“ povedal Edward

•••

„Gratulujem,“ zvýskla Alice, keď sme vošli dovnútra a hnala sa ku nám, aby nás vyobjímala. Nedalo sa nezasmiať.

„Ušlo mi niečo?“ opýtal sa zmätene Emmett.

„Možno,“ šepla som s rumencom na tvári.

„Akože možno? Takáto udalosť to je niečo nádherná, romantické a...“

„A poviete mi, čo sa deje?“ vyzvedal namosúrene Emm.

„Ale iste,“ ozval sa konečne Edward a pevnejšie ma objal. „Budeme sa s Bellou brať,“ vyhlásil hrdo.

Zrazu bolo v obývačke plno. Boli tu všetci až na Rosalie.

„Počul som dobre?“ ozval sa Jasper na schodisku. „Edward už nebude starý mládenec?“

Chcela som mu odpovedať, ale z úst mi vyšiel krik, keď som stratila kontakt s podlahou.

„Emmett! Daj Bellu dole.“

Emmett ma položil a znova zovrel v tom jeho medveďom objatí.

„Skoro si ma rozpučil,“ vydýchla som, keď som bola opäť voľná.

„Skoro sa neráta, sestrička,“ uškrnul sa. Edward ma zaťahal za ruku a sadla som si s ním na pohovku. Ostatní sa tiež posadili. Carlisle a Esme sa na nás šťastne usmievali.

„Musíme zariadiť...“ Alice začala rozprávať a ja som prestala počúvať. Unavene som položila hlavu na Edwardove rameno a tvárila sa, že počúvam, no po chvíli som netušila, čo hovorí...

Tak čo poviete?

Poviedka sa nám pomaly blíži ku koncu... 

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 25. kapitola: