Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 22. kapitola

29.11.2012 (19:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2301×

22. kapitola

Edward:

„Iron Man?“ opýtal som sa so smiechom, keď film skončil.

„No...“ Bella sa začala nádherne smiať. Neviem na čom, ale páčil sa mi jej smiech. „Vyzeráš tak prekvapene, až je to prekvapujúce.“ Opäť sa začala smiať. „Určite si očakával, že pustím nejakú romantiku alebo komédiu, však? Vieš, mám radšej takéto filmy.“

„Čo znamená „takéto filmy“?“ opýtal som sa.

„Takéto.“ Rukou ukázala na televízor. „Hlavne od Marvela. Určite poznáš Thora, kapitána Rogersa, doktora Bannera...“ Zrazu na mňa namierila ukazovák. Tvárila sa vážne, ale jej oči prezrádzali smiech. „Nehovor, že ich nepoznáš! A ak mi to povieš, tak si to všetko spolu pozrieme, aby si ich spoznal, inak sa s tebou rozídem.“ Stíchla a vystrašene na mňa pozrela, akoby si doteraz neuvedomila, že sme spolu.

Usmial som sa a pritiahol si ju bližšie. „Neboj sa, Bella, všetkých ich poznám,“ povedal som jej do pier. „Ale ak chceš, pozriem si s tebou všetky filmy, ktoré budeš chcieť.“ Bella sa zachichotala a nechala sa pobozkať. Vplietla mi ruky do vlasov a pritiahla sa bližšie.

Ale moji súrodenci majú úžasné načasovanie. Odtiahol som sa od Belly, ktorá sa na mňa zmätene pozrela. Rozdýchavala moje bozky, keď už aj ona začula auto. Pochopila, prečo som sa odtiahol a začervenala sa. Pohladil som ju po zrumenenom líčku a usmial sa na ňu. Jej už pokojné srdce sa opäť rozbehlo rýchlejšie.

„Pustíme si dvojku?“ opýtal som sa. Bella sa zasmiala a išla prepnúť film. Vrátila sa ku mne a sadla si do tureckého sedu, čo sa mne nepáčilo. Nadvihol som ju a usadil tak, ako si ona sama pred tým sadla. Usmiala sa, objala ma okolo pása a položila si hlavu na moje rameno. Objal som ju a pobozkal do vlasov. Film začal a moji súrodenci práve parkovali v garáži.

Ak si jej niečo urobil, tak... Stále som nepochopil, aký má Rose problém. Včera, kým ich Carlisle nevyhodil, sama počula, že ma Bella miluje. No ani to jej nestačí.

Zaujímavé. Jasper z Belly cítil skutočnú lásku a zjavne nedokázal pochopiť, ako ma môže milovať. No vlastne to nechápem ani ja...

Mňa to naozaj mrzí, Edward. Alice ti už určite povedala, ako to bolo. Správal som sa ako idiot a ospravedlním sa. Alice povedala, že... Emmett zrazu začal myslieť na chladič z nejakého BMW.  A Alice pre istotu myslela na nové kožené topánky.

Čo sa to deje?

Bella dvihla hlavu a zaregistrovala mojich súrodencov, ktorí už boli v obývačke. Pohľadom sa zastavila na Emmettovi, ale nič nepovedala.

„Ahojte,“ ozvala sa nakoniec a opäť sa o mňa oprela. Emmett si povzdychol a sadol si do kresla ďalej od Belly.

„Ako sa máš?“ zisťovala Rose a sadla si vedľa Belly, ktorá sa ku mne viac pritlačila. Alice a Jasper odišli hore.

„Fajn. A ty?“ povedala nenútene a sledovala film. Bol som si istý, že mu nevenuje ani štipku pozornosti.

Ty debil, čo si jej urobil? „Mám sa dobre. A čo si dnes robila?“ začínal som mať pocit, že je Bella na nejakom výsluchu, tak som odpovedal namiesto nej.

„Pozerali sme film.“ Rose sa na mňa škaredo pozrela. „Okrem iného,“ uškrnul som sa a Bella sa začervenala.

„A kde ste boli vy?“ opýtala sa Bella, aby odvrátila reč inam.

„Och, no my sme boli v kine na premiére...“ zaklamala Rosalie. Toto bude zábavné.

„Na premiére takto skoro?“ opýtala sa Bella pochybovačne, ale nechala to tak. „A na akom filme?“

„To by sa ti nepáčilo.“ Emmett sa rozhodol Rose zachrániť. Bella sa naňho pozrela so zdvihnutým obočím. „Vieš, to bol taký akčný sci-fi film. To by ťa nezaujímalo.“ Bella sa s úsmevom pozrela na obrazovku a potom na Emmetta. Emm pochopil a sklapol.

„Myslím, že by ma celkom zaujímal,“ povedala Bella napokon. Neviem, či už odhalila, že klamú, ale rozhodne sa na nich dobre zabávala. Otočila sa na Rose, ktorá sa už chystala povedať, že ten film aj tak za nič nestál, ale ten debil vedľa mňa ju predbehol.

„Vlastne to bol skôr horor. Volal sa Upír.“ V dome nastalo hrobové ticho, až na Belline srdce a dych.

Rose a Jasper zúrili. Alice sa na tom skvele zabávala. Tá malá mrcha vie niečo, čo by som mal vedieť aj ja, ale... Jazz sa snažil všetkých upokojiť.

„Aha,“ povedala Bella jednoducho a ďalej sledovala Starka. 

Všetci boli ticho, nikto sa neodvážil niečo povedať. Strnulo som hladkal Bellu po chrbte. Tváril som sa, že pozerám film, ale neochotne som počúval myšlienky.

...naozaj nie. A nechápem ani to, ako sa s tebou mohla vyspať. Veď predsa... Myslela som si, že je inteligentnejšia... Toto som už nevydržal a začal som na Rosalie vrčať. Bella sa vyplašene odtiahla. Rosalie sa postavila a keby pri mne nesedí Bella, tak po mne skočí. Ja fakt už končím! Môžem sa snažiť koľko chcem, ale každý to ignoruje.

„Edward?“ šepla Bella vystrašene. To som nechcel.

„Ideme sa prejsť, Bella?“ ozvala sa zrazu Alice zo schodiska. Bella nereagovala, iba sa na mňa dívala. Alice k nej prišla a odviedla ju von.

Vidíš, čo si spôsobil, ty kretén? To už som sa postavil aj ja...

Bella:

Alice ma odviedla na terasu a tam sme si spolu sadli. Ničomu som nechápala. Včera Emmett a dnes Edward. Zachvíľu sa Alice zmení na psa a začne tiež vrčať. Toto nie je normálne. Oni nie sú normálni.

„Bella?“ Alice sa dotkla môjho ramena. „V pohode?“

„Ale áno,“ zaklamala som. Snáď som ju presvedčila.

Nevedela som, či chcem byť sama alebo mať spoločnosť. Nevedela som, čo si mám myslieť a čo robiť. Jediné, čo som vedela... Vedela som, že Edward je teraz môj život, že ho veľmi milujem...

„Donesiem ti pohár vody, dobre?“ Vstala a odišla do domu.

Ani nie o desať sekúnd sa vrátila. Chcela som si vziať tú vodu, naozaj som ju potrebovala, ale vedľa mňa sedel Emmett.

„Prepáč, Bella,“ začal a ja som napäto počúvala, čo mi povie. Pravdu alebo nejakú výhovorku? „Ten včerajšok ma veľmi mrzí.“ Napriek tomu, že som na sebe cítila jeho pohľad, som sledovala svoje topánky. „Ja som asi reagoval trošku prehnane... Och, asi dosť prehnane. Bol som podráždený a bohužiaľ si si to odniesla ty. Prepáč, nemal som na teba kričať.“ Krik ma toľko nevydesil.

„Však ste neboli dnes v kine?“ opýtala som sa prvé, čo mi napadlo, aby som sa nemusela vyjadriť.

„Nie,“ priznal potichu. A zas ticho. Ja sa ho narovinu opýtam!

„Emmett, ja som bola z toho tvojho kriku v pohode, aj ja mám také chvíľky, že proste musím na niekoho kričať, ale... Emmett, ty si vrčal.“ Posledné slovo som šepla. „A to tvoje vrčanie bolo... bolo rovnako hrozné ako to Edwardove. To nebolo ľudské, Emmett,“ povedala som po chvíli a opäť sme mlčali. „Povieš mi pravdu?“

Emm si povzdychol a postavil sa. Kráčal k domu, ale pri dverách sa zastavil. „Opýtaj sa Edwarda. Už by ti to mal konečne povedať, potom by si všetko pochopila.“ Čo mi má Edward povedať? Pochopila by som všetko? Ale čo je to všetko? „Teda, ak to dokážeš pochopiť,“ dokončil. „Ešte raz sa ospravedlňujem.“

Stratil sa v dome a ja som sa stratila v myšlienkach. Teraz som už vôbec nič nechápala...

Ďakujem za komenty k minulej kapitole. Dúfam, že aj tu mi nejaký necháte. 

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 22. kapitola: