Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 17. kapitola

22.07.2012 (13:00) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 2319×

17. kapitola

Pohľad Bella:

„Edward nič také nehovoril...“ povedala som mu a cúvla.

„Dávaj pozor, Bella. Edward by ma zabil, kebyže sa ti niečo stane,“ povedal mi Emmett, keď ma opäť postavil na nohy. Keby ma nechytí zakopnem a asi zletím zo schodov, ale to, že mi pravdepodobne zachránil život nemení nič na tom, že sa správa divne. A nie len on.

„Ja nič nechápem. Čo sa v tomto dome deje? Všetci ste...“

„Sme doma!“ zakričala Alice. „Ahoj, Bella, Emmett,“ pozdravila. Bola podozrivo príliš veselá.

„Ahojte.“ Zakývala som im a vybehla zvyšné schody. S Emmettom sa ešte porozprávam, ale bez svedkov. A s Edwardom tiež.

Vošla som do mojej novej izby a rozhliadla sa. Tak teraz bude spávať tu. Budem tu spať... S Edwardom... V jednej posteli...

Zalial ma studený pot a roztriasli sa nohy. Prečo? Veď som nič nespravila.

Ja som sa asi zbláznila, keď som pristúpila na tú Emmettovu sprostú... To bude fajn, to bude fajn...

Edward by bol veľmi sklamaný, keby teraz utečiem do mojej starej izby. A myslím, že aj ja. Emmett by si zo mňa robil srandu ešte aspoň mesiac. No na druhej strane by sa Rosalie upokojila.

Ozvalo sa zaklopanie. „To som ja, Bella, môžem?“ opýtala sa Alice.

„Iste,“ povedala som a posadila sa. Alice vošla a žiarivo sa na mňa usmiala. „Potrebuješ niečo?“ opýtala som sa myslím, že až príliš drzo, ale Alice nedala na sebe nič poznať.

„No... Môžeme sa porozprávať?“ Prikývla som, ale ostala ticho. O čom sa chce rozprávať? Že by mi povedala, čo sa to v tomto dome deje? Alebo ma chce dotiahnuť na ďalšie nákupy?

„Vieš aká som šťastná?“ opýtala sa ma veselo.

„Neviem,“ odpovedala som. Potom som si uvedomila, že by som sa mala s Alice rozprávať inak po tom všetkom, čo pre mňa urobila. „Z čoho si šťastná?“

„Predsa z teba. Som šťastná, že si Edward našiel niekoho ako si ty. Trápilo nás, keď sme ho videli samého. Teda, keď on bol sám. Ani si nevieš predstaviť ako veľmi sa zmenil od vtedy, čo si sa u nás objavila... No... Vieš, čo myslím.“ Prikývla som.

„Zmenil sa?“ opýtala som sa. Nevedela som si predstaviť Edwarda ako sa správa inak. „Ako sa zmenil?“ Alice sa zasmiala. Jej smiech bol taký nádherný.

„Pred tým býval často zavretý tu. Čítal a počúval hudbu. Celé dni. S výnimkami toho, keď sedel za klavírom a hral. A to bolo naozaj málokedy...“

„A teraz?“

„Teraz sa snaží byť v tvojej blízkosti, takže vo svojej izbe je málo. I keď... teraz tu bude opäť častejšie, keďže tu budeš aj ty,“ usmiala sa. Začervenala som sa. Mala som potrebu jej to vysvetliť.

„Emmett... Emmett mal taký hlúpy nápad, že...“

„Ja viem, Bella. Emmett mi už povedal. Prečo som asi klopala rovno na tieto dvere?“ Opäť som sa začervenala. „Edward je ako vymenený. Vďaka tebe. Bella, dúfam, že teraz, keď si sa sem nasťahovala a urobila Edwardovi radosť, tak sa nepopraceš späť. Určite ti to nebude nikto zazlievať, ak to urobíš, ale mohlo by to Edwardovi ublížiť.“ Ako vedela, nad čím som pred chvíľou premýšľala a čo som chcela urobiť.

Alice sa postavila. „Určite si unavená a chceš ísť spať, tak...“

„Vrátil sa už Edward?“ skočila som jej do reči. Usmiala sa.

„Nie, ešte nie. Bella ešte ti poviem jednu výraznú črtu, ktorá sa u Edwarda prejavila... Edward je zamilovaný, správa sa tak, rozpráva tak... Dobrú noc, Bella.“ Zavrela za sebou dvere a mňa nechala samú len so svojimi zmätenými myšlienkami.

Zamilovaný? To akože do mňa? Do mňa? Takého malého pošpineného nič? To nie je možné.

Chcela som tú myšlienku hodiť niekam do rohu miestnosti, ale nešlo to. Časť mňa sa radovala pri pomyslení, že sa Edwardovi páčim. Tá istá časť si myslela, že je to možné, aby bol do mňa Edward zamilovaný.

Zaliezla som do sprchy a snažila sa vyhodiť Edwarda z mojej mysle. Čiastočne sa mi to podarilo. Teplá voda bola veľmi upokojujúca, no nemohla som tam stáť večnosť. Umyla som sa, vyliezla zo sprchy a zabalila sa do hrubej osušky.

Ak som mala byť sama k sebe úprimná, musela som si priznať, hoci nerada, že ani mne nie je Edward ľahostajný. Nedokážem povedať, čo je to za cit, ktorý k nemu prechovávam, nepoznám ho.

Osušila som sa a obliekla do pyžama. A teraz sa musím rozhodnúť. Pôjdem si ľahnúť do postele, kam si potom priľahne aj Edward alebo si usteliem na pohovke a ráno sa zobudím dolámaná? Je rozhodnuté. Pohovka.

Z postele som stiahla prikrývku a vankúš. Hodila som to na pohovku a postavila sa k policiam z knihami. Chvíľu som tam stála a nakoniec som si zobrala tú, ktorá sa mi najviac pozdávala. Vyzerala byť poriadne stará. Tak staro, že keď sa jej dotknem rozpadne sa. Bála som sa ju čo i len do ruky chytiť. Bola z roku 1845. Čože? Musela som si ešte raz prečítať ten rok. Odkiaľ tu má tak staré knihy. Nevadí, mohla som to čakať. V tomto dome nie je nič normálne.

Vrátila som sa na pohovku a pohodlne som sa uložila. Až teraz som si prečítala názov knihy. La reine Margot – Kráľovná Margot. Kniha ma úplne pohltila. Vyhodila mi z mysle Edwarda a všetky divné veci, ktoré sa dejú okolo neho a jeho rodiny.

Nakoniec ma aj tak zmohla únava. Ešte som cítila ako mi padá kniha z rúk a potom som sa preniesla do mojich snov, kde hlavným aktérom bol Edward.

Pohľad Edward:

„Dobre, v pohode, Rosalie,“ povedal som nakoniec. Bola to zdĺhavá debata, ale Rose ustúpila.

Idiot, pomyslela si Rosalie a rozbehla sa domov. Ja som bežal za ňou.

Všetky jej argumenty som vyvrátil. A jej sa nepodarilo vyvrátiť moje argumenty, takže nakoniec ustúpila. Áno, nenávidí ma. Ale je mi to jedno, ak sa nebude miešať do môjho vzťahu s Bellou.

Vzťah s Bellou. Chcel by som jej povedať, že ju milujem, ale asi by ju to vystrašilo. Budem čakať, ale kaď bude stále pri mne... Bude sa mi páčiť aj to čakanie. Ale budem sa musieť viac ako inokedy tváriť ako človek.

Dobehol som domov. Už boli všetci doma. Bella pravidelne dýchala – spala – v našej izbe. Všetkých som pozdravil a už som bol pri dverách izby, keď ma Alice zastavila.

„Čo potrebuješ, Alice?“ opýtal som sa prívetivo.

Emmett sa prekecal, ale je to v pohode. No Bella bude mať nejaké otázky, tak si priprav nejaké vierohodné odpovede.

„Vďaka, Alice,“ povedal som už pochmúrnejšie. Som zvedavý, čo zas Emm povedal. Išiel by som to riešiť, ale chcel som vidieť Bellu.

Otvoril som dvere na našej izbe a ostal šokovane stáť. Bella spala na pohovke, prikrytá dekou a na zemi bola nejaká kniha. Prečo spí na pohovke, keď tu je posteľ?

Zobral som Bellu do náručia a preniesol na posteľ. Pomrvila sa a zašepkala moje meno. Prikryl som ju a sadol si k nej. Sníva sa jej o mne!

Edward, nezabudni sa hrať na človeka, zasmial sa Emmett. Mal pravdu. Mal by som si ľahnúť k Belle a predstierať, že spím. Ale pred kým budem predstierať, keď Bella ani nevie, že som tu? Mám vôbec pyžamo? Do kelu.

Nákupy, skvele, teším sa. V tom momente som sa rozhodol, že nepotrebujem pyžamo. Oblečiem si nejaké tepláky a tričko. Ak niečo také vôbec vlastním.

Ja ho zabijem. Ak sa jej dotkneš, zabijem ťa. A vôbec nemusíš byť celú noc v izbe. Môžeš tam ísť až ráno, keď sa bude prebúdzať.

„Emmett, prosím ťa, zamestnaj si manželku,“ povedal som a zasmial sa spolu s Jasperom.

„Milujem ťa, Edward,“ ozvalo sa za mojím chrbtom. Prekvapene som zažmurkal. Bella povedala, že ma miluje. Spí. Bella ma miluje? Podišiel som bližšie k nej. „Neodchádzaj,“ povedala Bella zo spania.

Moje mŕtve srdce mi skoro vyletelo z hrude...

Som rada, že si toľkí pamätáte túto poviedku...

Dúfam, že sa Vám bude kapitola páčiť a zanecháte mi komentár...

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 17. kapitola: