Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 15. kapitola

15.03.2012 (20:15) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2466×

15. kapitola

Pohľad Edward:

Bella sa nebránila. Už som ju skoro pobozkal, keď som začul myšlienky mojej sestry. Nepočítal som s tým, že sa vrátia domov tak skoro a už vôbec nie s tým, že pôjde Isabellu hľadať. No dobre, mohlo ma napadnúť, že sa o ňu bude báť, ale nie, že pôjde za jej pachom a bude ju stopovať. Aj keď dobre cítila, že som s ňou.

„Prepáč, Bella,“ stihol som povedať, kým sa nezjavila Rosalie.

„Čo sa deje?“ opýtala sa, ale odpovedala jej Rosalie.

„Bella, kam si zmizla? Bála som sa o teba,“ povedala Rose. A ty sa teš, keď budeme sami. Pretrhnem ťa ako hada. Povedala som ti, že sa k nej nemáš približovať. A toto patrilo mne.

„Prepáč, Rosalie, ja som...“ začala Bella, ale moja sestra jej nedovolila dohovoriť a začala všetko hádzať na mňa.

„Nie, ty za to nemôžeš. Hovorila som Edwardovi, aby ti dal pokoj a neotravoval ťa.“

„Ale mňa Edward neotravoval. Chcela som ísť von, tak ma zobral sem. Vlastne ja som otravovala jeho. Prepáč.“ Otočila sa na mňa Bella a usmiala sa. Nemohol som uveriť tomu, čo som počul. Bella sa ma zastala. Klamala kvôli mne. Veď ja som ju vytiahol von a ešte aj zobudil.

„No, ak to bolo tak...“

„Bolo to tak,“ ubezpečila ju Bella.

„Ale prečo si nepočkala na mňa? Ja by som s tebou išla rada.“ Stál som tam a pozoroval ch, ako keby sa ma to netýka.

„Ja... Nevedela som, kedy sa vrátiš...“

„No dobre. Poďme domov. Alice chce, aby si si vyskúšala nejaké šaty. Vezmem ťa ja.“ Bella si povzdychla a nasledovala Rosalie.

„Kde máš auto, Rosalie?“ opýtal som sa s úsmevom. Rose neprišla autom, bežala. Moja sestra stuhla v pohybe.

„Musím si ísť ešte niečo vybaviť, Bella, takže ťa vezme domov Edward,“ zavrčala Rose.

„Som zmätená,“ povedala Bella, keď Rose odchádzala.

„Vysvetlím ti to neskôr. Alebo chceš, aby ti to vysvetlila moja sestra?“ opýtal som sa, keď som už nepočul Rosaliine myšlienky.

„Čo mi chceš vysvetliť?“ opýtala sa Bella.

„No. To, že Rose povedala, že ťa odvezie a potom povedala, že ťa mám zobrať ja,“ vysvetlil som jej stručne. Ako by to predsa vyzeralo, keby chce Rose odviezť Bellu domov na aute, ktoré tu nemá?

„Myslím, že nechám Rose, nech mi to vysvetlí,“ povedala po chvíľke premýšľania. „Takže ma teraz zavezieš domov?“

„Počkaj, Bella.“ Otočil so ju tvárou ku mne. „Rose nás vyrušila...“

Pohľad Bella:

„Počkaj Bella,“ povedal Edward a chytil ma za zápästie. Pod jeho dotykom mi naskočili zimomriavky. „Rose nás vyrušila...“ začal, ale musela som ho zastaviť.

„Edward, ja nemôžem,“ šepla som už so sklonenou hlavou. Jedným prstom mi zdvihol bradu a ja som bola prinútená pozerať sa do jeho zlatých očí.

„Čo nemôžeš, Bella? Povedal som ti, že ťa mám rád, ale ty mi to neveríš. Chcem ti to dokázať, ale ty mi to nechceš dovoliť. Prečo?“ opýtal sa, ale ja som mu nevedela odpovedať, tak som len pokrčila ramenami.

„Tak vidíš,“ šepol a sklonil sa k mojím perám. „Môžem ťa pobozkať?“

„Ale ja to neviem,“ šepla som. Viečka sa mi samé privreli. Jeho vôňa, jeho dych, pohľad, chladné ruky. On! Vyvolával vo mne nepoznané pocity, ktoré sa začali predierať na povrch.

„Naučím ťa to,“ odpovedal a jemne sa dotkol mojich pier. Nadýchla som sa a pod tou opojnou vôňou sa mi podlomili kolená. Okamžite ma zachytili studené ruky. Edward ma držal vo svojom mramorovom objatí a jeho oči hľadali tie moje.

„Si v poriadku, Bella?“ pýtal sa s obavou.

„Áno, ja len... Prepáč, zatočila sa mi hlava,“ habkala som. Bola som... Neviem, miesilo sa vo mne viacero pocitov.

„Vezmem ťa domov,“ povedal smutne. Bol zo mňa sklamaný? „Stojíš?“ opýtal sa starostlivo.

„Áno.“ Okamžite ma pustil a vydal sa na odchod. Musím priznať, že mi to bolo aj ľúto. V jeho objatí som sa cítila čiastočne chránená. „Edward?“

„Áno?“ ozval sa, ale neotočil. Dobehla som ho a chytila za rameno. Zastal a sklonil hlavu.

„Prepáč, Bella. Nemal som ťa sem dnes brať. Nechcel som ťa nejako rozrušiť...“ Stále sa ospravedlňoval a ja som bola viac a viac zmätená. Predsa ma sem bral, lebo tu so mnou chcel byť, tak prečo to teraz ľutuje? Dúfam, že neľutuje aj to, čo m povedal.

„Edward. Mlč!“ okríkla som ho a on okamžite stíchol. Prekvapene sa na mňa pozeral. „Ľutuješ, že si ma sem zobral?“ opýtala som sa bez okolkov.

„Ako si to môžeš myslieť, Bella?“

„Z toho, čo mi rozprávaš. Správaš sa akoby ťa mrzelo všetko, čo si mi dnes povedal.“ Slzy? Neviem, kedy som začala plakať, zrazu som len cítila, ako mi tečú dole tvárou.

„Neplač. Nič z dnešku neľutujem. Prosím, neplač. Nechcel som ťa dostať do nepríjemnej situácie. Neľutujem, čo som ti povedal, ale pre tvoje dobro by si na to mala zabudnúť.“ Poslednou vetou ma skoro dostal na kolená.

„Ale ja na to nechcem zabudnúť,“ šepla som sotva počuteľne. Páčilo sa mi, že niekomu záleží, čo so mnou je.

„Prečo? Prečo nie, Bella?“ opýtal sa zarazene.

„Ja...“ Vyschlo mi v ústach a očervenela som. Sklonila som zahanbene hlavu, ale Edward mi ju okamžite nadvihol.

„Čo ku mne cítiš?“

„Ja... Ja... Si...“ Nezmyselne som koktala a zasekávala sa.

„Čo si o mne myslíš?“ pýtal sa a uprene mi hľadel do očí. No ako sa dá pod takýmto nátlakom odpovedať?

„Ja... Prepáč,“ povedala som a opäť sa mi pustili slzy.

„Bella, nechcem, aby si plakala. Ale potrebujem vedieť, ako ma vnímaš.“ Edward chytil moju tvár do dlaní. Nemo som prikyvovala, aj keď som nevedela, čo mu mám povedať.

„Neviem, čo ti mám povedať,“ mrmlala som. Slová sa mi púšťali z úst bez toho, aby som nad nimi premýšľala. „Nechcem ťa sklamať alebo ti ublížiť. Na to mi na tebe až priveľmi záleží.“

„Záleží ti na mne?“ opýtal sa Edward užasnuto. Ako by sa tváril, kebyže mu poviem, že ho milujem? Nie! To mu teda nepoviem!

„Ako by mi na tebe mohlo nezáležať?“ opýtala som sa tichučko. „Veď si ku mne taký milý, dobrý.“ Hlas sa mi zlomil. Neviem prečo, ale začala som sa cítiť trápne.

„A prečo mi stále neveríš, že ťa mám rád, keď ty ma máš rovnako rada?“ Mykla som ramenami, lebo som nechcela odpovedať, možno som ani nevedela. „Myslím, že to na začiatok stačí.“ Usmial sa.

„Začiatok? Aký začiatok?“ Mala som nejasné tušenie a nejakom začiatku medzi mnou a Edwardom. Bála som sa.

„Začiatok nášho vzťahu, Bella.“ Bola som totálne vedľa. Nevedela som, čo s rukami, čo povedať, kam sa pozrieť. Začínal sa mi zastavovať myšlienkový pochod. Nevyznala som sa v sebe.

„Ja sa bojím, Edward.“ To bolo jediné, čo som dokázala povedať.

„Ja ti neublížim. Nikdy.“ Pritiahol si ma na svoju širokú hruď a pevne ma objal.

„Ja viem,“ šepla som. Neviem prečo, ale cítila som, že to tak naozaj je. Ruky sa mi samé spojili za jeho chrbtom. „Ďakujem,“ šepla som mu do košele.

„To je v poriadku.“ Nechcela som, aby ma pustil, ale stalo sa. Kúsoček sa odo mňa odtiahol, ale stále ma držal za ruky. Už to asi nezmením. Naozaj som sa zaľúbila. „Ideme domov?“

Prikývla som. Bola som unavená. Edward si nechal jednu moju ruku a spolu sme vykročili k autu. Už sme boli pri aute, keď som si zrazu uvedomila, že chcem niečo spraviť. Edward mi už išiel otvoriť dvere auta, ale zastavila som ho.

„Počkaj!“ Edward sa otočil a usmial sa. Pristúpila som krok k nemu. Zaváhala som, ale pri pohľade do jeho očí sa to malé zaváhanie stratilo. Postavila som sa na špičky a pobozkala Edwarda. Len som sa svojimi perami dotkla tých jeho. Bola som zaručene celé červená, tak som radšej sklonila hlavu.

„Ideme?“ zachrapčal Edward po chvíli. Otvoril mi dvere a ja som nastúpila. Edward si sadol na miesto šoféra a usmial sa na mňa.

„Skvelý začiatok,“ usmial sa a vyštartoval. Tie dve slová mi do tváre vohnali ďalšiu vlnu červene.

Celú cestu sa ma na niečo vypytoval. Aká je moja obľúbená farba, jedlo, kvet, ročné obdobie, film a mnoho ďalších vecí. Na všetko som poslušne odpovedala. Pred odbočkou k domu stíchol.

„Došli ti otázky?“ opýtala som sa.

„To určite nie. Ešte mám mnoho otázok, ale teraz sa chcem opýtať niečo dôležité.“ Prikývla som a on pokračoval. „Bella, teraz sme pár? Chodíme spolu?“

Toto som nečakala. Edward ma napäto pozoroval. Pozrela som mu do očí a moje ústa samé povedali tie dve slová: „Zjavne áno.“

Edward sa potešene usmial, ale potom zvážnel. „Bella, prosím ťa. Ignoruj hlúpe pripomienky mojich bratov.“

„Aké pripomienky?“ Toto som naozaj nechápala. Viem, akú povahu má Emmett, tak trochu aj Jasper, ale prečo by mali mať hlúpe pripomienky.

„Moji bratia sú...“ Nedopovedal, lebo sme už boli pi dome. Vystúpil a otvoril mi dvere skôr, než som si stihla odopnúť pás. Chytil ma za ruku, čo sa m páčilo viac, než som si chcela pripustiť, a spolu sme išli do domu. V obývačke sedeli všetci okrem Carlislea a Esme – zrejme boli ešte v práci. V telke bežal nejaký zápas, ktorý Emm s Jasperom uprene pozorovali. Futbal. Myslím, že mi niečo spomínali, že sú nejaké majstrovstvá, či čo... Nejaký rozhodujúci zápas, ale mne to bolo jedno.

„No konečne! Kde ste toľko trčali?“ Rose sa okamžite zdvihla z kresla a prešla k nám, ale keď zbadala moju ruku v Edwardovej, ostala zarazene stáť. Emm sa otočil na Rosalie a tiež zbadal naše prepletené ruky.

Rekapitulácia situácie: Ja s Edwardom sme stáli ruka v ruke pred Rosalie, ktorá neveriacky pozerala na naše ruky. Edward si s Alice vymieňal nejaké nejasné pohľady. Ja som sa červenala. Emmett na nás civel s otvorenými ústami a Jasper zhrozene. Alice sa začala vyškierať a Jasperovi na tvári zrazu prischol úsmev. A niekto dal gól. Čo bolo, samozrejme, všetkým jedno.

14. kapitola • 16. kapitola

Ďakujem za komentáre k predošlej kapitole, veľmi ma potešili. 

Tak, čo poviete na túto kapitolu?

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 15. kapitola: