Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Znásilnená - 10. kapitola

28.12.2011 (11:45) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2275×

10. kapitola

Pohľad Alice:

„Edward, upokoj sa.“

„Alice, ty to nechápeš. Ja sa o ňu bojím.“

„Bojíš sa o ňu?“ Uškrnula som sa. Je len dobre, že nevie, čo som videla.

„Áno! Od kedy sa vrátila, tak len plače a s nikým sa nerozpráva. Je stále zavretá v izbe. Mám o ňu naozaj strach.“

„A máš tušenie ako to bude ďalej?“

„Nechápem.“

„Teda po tom, keď...“

„Čo mi chceš povedať? Myslím...“

Zmizli mi Edwardove slová, ale vynorila sa m vízia s Bellou a Rosalie. Ako Rose sedí pri Belle a hovorí jej o svojom nešťastí. Bella sa rozhodne, že sa bude správať, ako by sa nič z toho nestalo. Zabudne na skok z okna.

„Alice?“ ozval sa Edward. „To čo si videla, to...“

„Áno, stane sa to. Ako vždy. Edward, mohol si si zvyknúť, že väčšina mojich vízií sa stane.“

„Jasné, prepáč. Ale neodpovedala si mi.“

„A na čo?“

„Veď vieš.“ Samozrejme, že viem, ale nemohla som si pomôcť.

„Och, myslím, že čoskoro na to prídeš aj sám.“

„Prídem na čo?“ Je to odo mňa nespravodlivé, ale toto zbožňujem. Keď sa ma pýta na detaily o jeho budúcnosti. Ale už ho nebudem dlho trápiť. Ani Bellu.

„Na ten cit.“

„Cit?! Alice! Povedz mi to na rovinu a nehraj sa so mnou!“

„Dobre! Nekrič na mňa!“

„Prepáč,“ povedal a sklonil hlavu. Och, ja ho tak zbožňujem. Mám svojho brata veľmi rada.

„Dobre teda. Edward, mala som niekoľko vízií o tebe a Belle.“ Mám ho rada, ale aj tak ho trošku ponaťahujem.

„Aké vízie? Alice, vyjadri sa,“ zastonal.

„Fajn, chceš to vedieť? Dobre! Len aby si to neľutoval!“ A teraz mlčí?! Ja ho nechápem!

„Videla som teba a Bellu. Bellu ako upírku. A môžeš hádať koho držala okolo ramien?“

„Čože si videla? Bella bude upírka?! Koho držala za ramená?“

„Áno, upírka. A tvoja manželka.“

„Moja...?“

„Edward, dávaj pozor, ešte mi tu odpadneš.“ Zachichotala som sa. Neviem, čo ho na tom prekvapilo. Musel vedieť, že ju miluje.

„Že ju čo?!“

„Och, ty si to ešte nevedel?“

„Alice...!“

„Premýšľaj!“ zakričala som a utekala do lesa. Keď ma zastihla ďalšia vízia. Emmett a Jasper brali Edwarda na lov. To je fajn. Rosalie bude mať pokoj na to, čo chce spraviť.

Pohľad Rosalie:

„Bella?“

„Hmm?“ Počula som z izby. Zaklopala som a otvorila dvere.

„Môžem vojsť?“

„Mhm.“

„Bella, ako sa cítiš?“

„Pýtaš sa ma ako sa cítim? Ako by si sa cítila ty, keby ti niekto povie, že nemôžeš mať deti?“ Skoro kričala, ale aspoň hovorila niečo iné ako citoslovcia.

„Viem ako sa cítiš.“

„Nie, to teda nevieš.“

„Viem.“ Poviem Belle o sebe a možno ju usmerním. Dovediem k rozumu. „Ani ja nemôžem mať deti.“

„Čože?“

„Povedala som, že ani ja nemôžem mať deti.“

„Ja som ťa počula. Ale ako to je možné?“

„Stalo sa mi skoro to isté, čo aj tebe.“ S tou výnimkou, že ja som sa stala upírkou.

„Myslíš...“

„Áno.“ Vstala som a prešla k oknu. „Aj ja som bola znásilnená.“

„Och... Rosalie, prepáč, ja som nevedela. Ako...?“

„Neospravedlňuj sa. Musela som sa s tým zmieriť. A teraz sa s tým zmieriš aj ty!“

„Nechápem.“

„Bella, ty si úplne normálna. Ako všetky ostatné dievčatá v tvojom veku.“

„Nie som...“

„Neprerušuj ma! A, áno, si! Čo je na tebe iné ako na ostatných? Nič!“ nechcela som kričať, ale jej tvrdohlavosť ma privádzala do zúrivosti. Odkedy sa vrátila z nemocnice, je zavretá v izbe a nerozpráva. „To čo sa ti stalo je len dôkazom tvojej odvahy a sily, Bella.“

„Rosalie... prepáč. Nechcela som...“ Rozplakala sa.

„Ja viem. Ani ja nie. Ty mi prepáč.“ Vrátila som sa k Belle a objala ju.

„Rosalie? Ako sa to...“

„... stalo? Naozaj to chceš vedieť?“ Prikývla. Keď jej to poviem, možno sa uľaví aj mne. Vypočuje ma niekto, kto zažil to isté.

„Mala som tesne pred svadbou. Šla som od kamarátky, ktorej sa narodilo dieťatko. Cestou domov som premýšľala aké by to bolo, keby o rok, po svadbe, mám aj ja také malé dieťatko. Od kamarátky som išla už po tme. Bála som sa, preto som sa veľmi ponáhľala, keď som začula ako na mňa kričí môj snúbenec. Bol opitý, bol so svojimi kamarátmi. Všetci boli opití, ale tom zistila, až keď som už bola pri nich. Ja hlupaňa som si myslela, že ma odprevadí domov. Mala som pocit, že sa nemusím báť, lebo som s osobou, ktorú poznám.“ V mysli som to videla ako vtedy. Keby môžem plakať, plačem.

„Pokračuj, prosím,“ šepla Bella.

„Rozhodne ti nebudem hovoriť podrobnosti. Ublížilo by to mne aj tebe.“ Bella prikývla, tak som pokračovala. „Carlisle ma našiel a odviezol do nemocnice. Po mnohých vyšetreniach mi doktori povedala, že už nikdy nebudem mať deti. Chcela som skoncovať so životom, ale nešlo to. Nedalo sa. Carlisle ma priviedol do jeho rodiny. A tam som spoznala Emmetta.“ Nemohla som jej povedať celú pravdu. O upíroch sa nikdy nesmie dozvedieť.

„Čo ti chcem povedať je, že si úplne normálna. Ja som mala problém sa s tým zmieriť, ale Emmett mi pomohol. Veľmi ho milujem a už nemyslím na to, čo sa stalo kedysi v dávnej minulosti. Myslím len na to, že som s ním a on ma miluje takú aká som.“

„Ale pozri ako vyzeráš. Kto by teba mohol nemilovať alebo nemať ťa rád? A pozri na mňa. Komu by som sa ja mohla páčiť?“

„Bella, si krásna. Zapamätaj si to a nepodceňuj sa. Jasné?“

„Nie. Ja nie som pekná. Ukáž mi jedného, ktorému by som sa mohla páčiť...“ Chcela som Bellou zatriasť, ale ozvalo sa klopanie a hneď na to vstúpil Edward do dverí.

„Prepáčte. Rose, volá ťa Emmett. A, Bella?“

„Áno?“

„Esme sa pýta, či prídeš dole na...?“

„Samozrejme.“ Usmiala sa. Edward s nechápavým výrazom zatvoril dvere.

„Takže si v poriadku, Bella?“ opýtala som sa.

„Áno, myslím, že, áno. A Rosalie je mi ľúto, čo sa ti stalo. Som šokovaná ako statočne to zvládaš. Budem sa snažiť o to isté.“

„Ach, Bella som taká rada, že si to pochopila.“ Bella zavŕšila náš rozhovor tým, že jej zaškvŕkalo v žalúdku. Obe sme sa zasiali. Vyšli sme z dverí a dole do kuchyne.

„Neznášam, keď ide Emmett s Jasperom do lesa. Vždy sa vráti s roztrhnutým tričkom,“ pošepla som Belle, keď som si všimla na Emmettovom chrbte dieru. Chcela som Bellu rozosmiať, čo sa mi aj podarilo. Spolu sme sa smiali na Emmettovi a každý sa na Bellu pozeral.

„Poď sa najesť. Ešte to je teplé,“ povedala Esme s úsmevom a potiahla Bellu do kuchyne.

Ja som ostala v obývačke s Emmettom, Jasperom, Alice a Edwardom. Sadla som si na pohovku vedľa Emmetta a objala ho okolo krku.

„Takže ty neznášaš, keď chodím s Jasperom na lov?“ opýtal sa ma Emmett.

„Prepáč, chcela som rozosmiať Bellu. A inak máš deravé tričko. Alice, videla si tú dieru?“ opýtala som sa škodoradostne.

„Emmett Cullen...“ začala Alice, ale Emmett dopovedal za ňu.

„‘... ako sa opovažuješ roztrhnúť to tričko?‘ Daj si pohov, sestrička. To je len malá dierka. To sa dá zaplátať.“

„Ak budeš mať na sebe niečo zaplátané, prestanem s tebou komunikovať,“ pohrozila mu Alice.

„To znamená, že ma prestaneš komandovať?“ opýtal sa Emmett s nádejou.

„Tak to si vyhoď z hlavy,“ povedala Alice a zamračila sa. Potom sa usmiala a zmenila tému. „Ako sa má Bella?“

„Bella sa má fajn. Porozprávala som sa s ňou a myslím, že je to už lepšie. Ale potrebovala by som...“

„Neboj sa! O to sa postarajú Jasper, Emmett a Edward. Teda hlavne Emmett.“ Uškrnula sa Alice.

„O čo sa máme postarať?“ opýtal sa ma Emmett.

„Potrebujem, aby ste Bellu trošku rozveseľovali.“

„Žiaden problém,“ povedal Emmett s Jasperom naraz.

„Ale všetko má svoje hranice. Nie, že Bellu nejako urazíte. Jasné?“

„Jasné,“ povedal Emmett a pobozkal ma. O pár sekúnd sa postavil a vybral sa do kuchyne za Bellou. Všetci sme ho napäto počúvali.

„Čau, Bella. Chutí?“

„Och, ahoj.“ Usmiala sa Bella.

„Čo by si povedala na to, keby pôjdeš s nami pozerať zápas?“ To je skvelý nápad. Mohlo ma to napadnúť.

„Zápas? Aký zápas?“

„Bejzbalový. Budeme pozerať zápas a chceme, aby si bola s nami aj ty.“

„Kto všetko bude pozerať zápas?“ opýtala sa Bella.

„Samozrejme ja, bezo mňa sa zápas ani nezačne, Rosalie, Jasper s Alice a Edward. A ty.“

„A kto bude hrať?“

„Hráči,“ povedal Emmett a Bella sa zasmiala.

„To by ma nenapadlo,“ povedala a opäť sa zasmiala. „Myslela som, že akí hráči?“

„Bella. Predsa, keď ideme pozerať bejzbal, tak to budú asi bejzbalisti. To znamená hráči, čo hrajú bejzbal.“ Bella sa opäť zasmiala. To je veľmi dobre, teraz potrebuje rozptýlenie.

„A kto proti komu?“ opýtala sa Bella, keď sa upokojila.

„Hráči proti hráčom. Och, Bella. Čakám, že o chvíľu sa ma opýtaš ako sa vlastne hrá bejzbal.“ Belle zabehlo, ale našťastie to hneď prešlo. „Tak dojedz. Počkáme ťa. Bez teba zápas nezačne.“

„Myslela som, že bez teba.“

„Ale ja tam budem,“ povedal Emmett a vrátil sa do obývačky.

9. kapitola • 11. kapitola

Kde sa stratili komentáre k minulej kapitole? Dúfam, že v tejto sa to napraví.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Znásilnená - 10. kapitola: