Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zlatokopka - 3. kapitola

09.12.2012 (14:15) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2714×

3. kapitola

„Bella?“ ozval sa za mnou podivne známy hlas, ktorý mi spôsobil chvenie na celom tele. Vyvolával spomienky a zároveň vo mne prebúdzal tú Bellu, ktorú som sa tu úspešne snažila potlačiť. Kto to, dočerta, je? Pomaly, akoby som očakávala, že nebudem rada, keď tú osobu uvidím, som sa za tým hlasom otáčala s pohľadom zabodnutým do zeme.

„Nemôžem tomu uveriť. Vážne si to ty?“ ozvalo sa opäť nadšene a mne sa do zorného uhla dostali čierne pánske topánky. Nebude sa ti to páčiť, našepkával mi môj vnútorný hlas a pobádal ma, aby som zdvihla zrak a pohliadla na neznámeho, a tak sa môj zrak začal zdvíhať. Postupoval po tmavých rifliach, cez svetlú košeľu a zastavil sa na niekoľkodňovom strnisku. Chvenie zmizlo a nahradila ho zvedavosť. Tých pár centimetrom, ktoré ma delilo od jeho tváre, som preletela rýchlosťou blesku a zastavila sa na modrých očiach.

„Mike?“ vydýchla som prekvapene, keď som ho spoznala. Na jeho tvári sa usídlil úsmev, ktorý ma ani trochu nezahrial. Skôr mi pripomenul dobu, kedy som sa naposledy do jeho tváre dívala.

„Veď už idem,“ šomrala som po ceste dolu schodmi, kde sa ozývalo neustále búchanie na vchodové dvere. „Čo horí?“ spýtala som sa, keď som ich otvorila, no v tom momente som zostala nemo stáť. Bol za nimi Edward. Netváril sa prekvapene, že ma vidí celú rozcuchánu, ako som isto po noci strávenej flámovaním vyzerala.

„Musíme sa porozprávať,“ povedal a pretlačil sa okolo mňa dnu.

„Tak fajn,“ odfrkla som si a zatvorila som za ním dvere. „O čom sa chceš baviť?“ pýtala som sa a prešla som popri ňom do kuchyne, kde som si naliala pohár vody. Alkoholové výlety, ktoré som podnikala poslednú dobu až príliš často, si vyžiadali svoju daň – vyprahnuté hrdlo hneď po ráne. Obrátila som ho do seba na jeden hlt.

„Ide o nás,“ začal a mne od prekvapenia skoro zabehlo. Našťastie som sa upokojila. Obočie sa mi stiahlo do úzkej linky, ako som sa snažila pochytiť, čo to asi znamená.

„Chcem, aby si sa vrátila. Aby si sa vrátila ku mne, k svojej dcére a k svojej rodine,“ hovoril a jeho hlas znel tak pokojne, akoby sa vôbec nič neudialo. No ja som pokojná nebola ani náhodou.

„Ja. Nemám. Dcéru.“ Odsekávala som každé slovo a pri tom doňho zabodávala nenávistný pohľad. „Je to tvoje dieťa, tak sa oň postaraj. Dostal si, čo si chcel, na mne ti nikdy nezáležalo.“ Pristúpil ku mne o krok bližšie. Prázdny pohár v ruke som tuho zvierala, ako by bol mojou záchranou.

„To nie je pravda, Bella, milujem ťa a vždy som ťa miloval. To dieťa...“ odmlčal sa, akoby hľadal vhodné slová. „Naša dcére je zázrak, ktorý nám bol zoslaný. Ktorý si mi darovala.“ Nemala som chuť, počúvať tie úbohé reči, ktoré mi pripomínali, že si zo mňa spravili inkubátor na vynosenie toho parchanta.

„Tebe nikto nič neposlal a ani nedaroval. Žiadny zázrak sa nekonal. Len ste využili jednu naivku,“ odsekla som a užíval si ten jeho bolestný výraz. Edward si prešiel rukou po tvári a potom sa mi zahľadel do očí. Už sa chystal niečo povedať, keď sa na schodoch ozval buchot a vzápätí na to, sa medzi dverami v kuchyni objavil Mike oblečený len v trenkách.

„A kurva,“ vydýchol, keď jeho pohľad spočinul na Edwardovi.

To ako vysvetlenie stačilo. Nikto už nemusel nič povedať. Pár sekúnd sme sa na seba všetci len dívali. Videla som, ako Edward zaťal ruky v päsť, nenávistne sa pozrel na Mikea a potom venoval jeden pohľad plný bolesti mne. Hneď na to sa zvrtol a opustil môj dom. To bolo poslednýkrát, čo som ho vôbec videla. Cullenovci  sa odsťahovali z Forks a zmizli z môjho života.

„Vyzeráš naozaj veľmi dobre,“ preniesol Mike a svojimi pohľadom prechádzal po mojom tele. Cítila som, ako ma ním vyzlieka a robilo mi to veľmi dobre. To bolo presne to, čo mi tu chýbalo. Tá pozornosť, na ktorú som bola posledné roky zvyknutá, ten pocit, že som chcená. Prešla som po ňom tým istým pohľadom, aký venoval on mne.

„Ty tiež nie si na zahodenie.“ Mike sa pousmial a mne sa pred očami zjavili jeho slová:„Si fakt dobrá, baby. Poď! Ešte! No tak!“ Naše stony sa rozliehali celou izbou.

Trochu zmätene som sa otočila a balíček cestovín, ktoré som stále zvierala v rukách, skončil v košíku na kope s ostatnými potravinami. Neprítomne som hľadela na svoj nákup, akoby som v ňom hľadala pomoc. To je teda útecha.

Premýšľala som, čo robiť. Naozaj mi jeho pozornosť polichotila, ale niekde v úzadí, akoby sa ozývalo moje svedomie a navrávalo mi, že toho bolo už príliš a je čas urobiť niečo, aby som sa zmenila. Lenže zmeniť zabehnuté zvyky a pokúsiť sa zmeniť spôsob života, ktorý som viedla roky, za pár dní, nebolo ľahké. Uchopila som rukoväť košíka a pomalým krokom som sa rozišla uličkou. Vedela som, že Mike ma nasleduje.

„Kedy si sa vrátila?“ ozval sa znova a opäť vo mne vyvolal chvenie, ktoré som nedokázala identifikovať. Čím to je? Je to vzrušenie, či odpor? Nevedela som to pomenovať, ale jedno som vedela, doslova som vo svojom vnútri zvádzala boj. Chcela som, aby tá Bella, ktorá s ničím nemala problém, vystúpila na povrch a znovu sa ukázala v celej svojej kráse. Na druhej strane mi ale tá druhá našepkávala, aby som sa držala v ústraní. Možno keby sme teraz boli niekde v zapadnutom bare, moje inštinkty by sa prebudili a automaticky by zareagovali. Takto som pod sebou necítila pevnú pôdu.

No nakoniec vyhrala tá, čo viedla posledných pár rokov. Pocit dokázať si niečo, bol silnejší. Zhlboka som sa nadýchla, nechala ju vystúpiť na povrch a začala som hrať svoju obvyklú hru, ku ktorej patrili overené praktiky, ako mrkanie a hlboký pohľad do očí plný túžby. Prečo si neoveriť, či to stále funguje?

„Som tu asi mesiac,“ odpovedala som mu neprítomne a zahľadela sa do jeho očí. Videla som, ako sa prudko nadýchol a mierne sa zachvel. Moje srdce poskočilo radosťou. Stále to dokážem. Sledovala som, ako ma hltá pohľadom a v mysli sa mi vybavila spomienka na moje úspechy:

„Môžem ťa pozvať na drink?“ ozvalo sa pri mojom uchu hlas podfarbený istou dávkou alkoholu a krk mi ovanul teplý dych. Nahodila som tvár neviniatka a hneď ako som sa otočila na neznámeho, som zaklipkala riasami.

„Jasné,“ odpovedala som a pousmiala sa. Premerala som si neznámeho a neubránila sa olíznutiu pier. Vyzeral sladko. Pokýval na barmana, ktorý sa k nám priblížil a nahol sa k nemu, aby mu cez hluk v bare oznámil svoju objednávku. Naskytol sa mi tak pohľad na jeho zadok obtiahnutý v tesných svetlých rifliach. Až ma zasvrbeli dlane, ako lákal k pohladeniu.

„Čo sa stalo, že tu je taká krásna slečna sama?“ opýtal sa hneď, ako sa pred nami objavili poháriky s čírou tekutinou. Mykla som ramenami a uchopila som svoj pohár do ruky. Mierne som ním potočila, čím sa tekutina rozliala po jeho okrajoch a mňa do nosa udrela jeho štipľavá vôňa.

„Už nie som sama.“ Venovala som mu opäť nevinný pohľad, čo uňho vyvolalo spokojný úsmev na tvári. Pokýval mi na súhlas a jeho ruka skončila na mojom boku, ktorý jemne stisol. Telom mi prešla túžba, no to nestačilo. Pomaly som pohľadom klesala dolu a hodnotila. Drahé značkové oblečenie, plus zlaté hodinky, plus kvalitný parfum, rovná sa dokonalý vzhľad. Fajn, môže byť.

Zdvihla som ruku a prešla mu ňou po hrudi. Od pŕs až po brucho, pod ktorým sa rysovalo pevné svalstvo. Vstala som z barovej stoličky a natisla sa na neho. Nebolo treba veľmi sa snažiť. Jeho ruka si ma majetnícky pritiahla do náručia a jeho tvár sa priblížila k môjmu krku, po ktorom nosom postupoval hore až k uchu, kde sa zastavil.

„Čo keby sme sa premiestnili niekam, kde budeme mať viac súkromia?“ zašepkal a jemne mi perami stisol ušný lalôčik. Neubránila som sa zavzdychaniu, ale hneď na to som prikývla. Natiahol sa k baru, podal mi môj pohár a potom vzal ten svoj.

„Na krásny večer,“ preniesol, usmial sa a štrngol si so mnou.

„Mike, miláčik, našla som to,“ prerušil tok mojich myšlienok piskľavý hlas, ktorý sa k nám zozadu blížil podtrhnutý klapotom opätkov. Obaja s Mikeom sme sa za ním otočili. Pohľad mi padol na upravenú blondínku, ktorá mi bola veľmi povedomá, ale v tom momente som si nevedela spomenúť, odkiaľ ju poznám. Blondínka sa zavesila do Mikea a venovala mu široký úsmev.

„Super, Jess. Ozaj, spomínaš si na Bellu?“ Jeho slová ma vytrhli z môjho premýšľania o neznámej a opäť som jej lepšie pozrela do tváre. Škerila sa na mňa spokojná sama zo sebou. Jess? Aha. Už som si spomenula a nechápala som, že tí dvaja sú stále spolu. Koľko je to rokov? No, ale ak je Mike stále taký, aký býval... V duchu som sa nad touto výzvou pousmiala.

„Ježíš, naozaj. Bella Swanová? Či vlastne...“ prerušila svoju reč a na čele sa jej vytvorila malá vráska. Do riti, spomenula si aj ona. Tušila som, že chcela pridať moje priezvisko, a tak som ju radšej uistila.

„Hej, Swanová. Ahoj Jessica,“ pozdravila som ju. Zaujímalo by ma, či vie o tom, že Mike ju podviedol. Teda minimálne raz a to so mnou. Ako by to asi vzala? No, veď uvidíme, či si ho dokáže ustrážiť. Neubránila som sa pohľadu na Mikea a jednému spikleneckému mrknutiu. Videla som, ako na napol, ale až príliš rýchlo sa spamätal. No i tak pochopil. To sa dalo na ňom poznať, pretože som mala pocit, akoby sa na malý okamih zastavil a zvažoval, či pristať.

„Ahoj. Ty si vo Forks? Ako dlho si tu? A kde si bola? Ako si žila?“ zahŕňala ma otázkami, na ktoré som ani náhodou nemala v pláne odpovedať. Miesto toho som nepatrne sledovala Mikea a čakala na jeho súhlas. Po chvíli po mne hodil pohľadom, ktorý bol jasne súhlasný. Perfektné! Tak to v tom Forks nakoniec nebude až taká nuda. Stačí si len počkať na vhodný okamih. Vedela som, že Mike si ma nájde a už nebol dôvod sa tu zdržovať.

„No, som rada, že som vás stretla, ale teraz už vážne musím ísť,“ stroho som jej odpovedala, otočila sa k nim chrbtom a s košíkom sa snažila dostať čo najskôr preč. Aj keď prítomnosti jedného z nich som určite utiecť nechcela.

„Bella,“ ozval sa za mnou opäť Jessicin hlas. Bože, tá je otravná. Toto sa u nej asi nikdy nezmení. Privrela som oči a zostala som stáť. No neotáčala som sa. Vedela som, že to nie je treba, pretože som počula, ako sa ku mne blíži. Ten klapot podpätkov priamo harmonizoval s mojim srdcom.

„Bella, keď už si tu, čo keby si k nám dnes večer prišla?“ Otvorila som oči a presunula svoj prekvapený pohľad na ňu. Kam tým mieri? Na návštevu u nej som ani náhodou nemala chuť. „Vieš, máme dnes s Mikeom zásnubný večierok.“ Otočila sa k Mikeovi, ktorý zostal stáť na svojom mieste a akoby od neho chcela súhlas. Netuším, či ho našla, ale pousmiala sa a hneď na to opäť pozrela na mňa. Ja som na Mikeovu reakciu zvedavá nebola. Vedela som, že bude súhlasiť. Lenže k mojej taktike patrilo i hrané odmietanie, ktoré bolo jej dôležitou súčasťou, takže som mu svoj pohľad nevenovala.

„Budú tam všetci známi. Radi ťa tam uvidíme,“ dodala napokon. Takže zásnuby. No fajn. A prečo vlastne nie, veď to bude len nevinná návšteva. Donútila som sa na Jessicu pousmiať, ale pri tom som si už plánovala svoje nasledujúce slová

„Vieš, Jess, asi by to nebolo vhodné. Budete tam mať rodinu...“ Všimla som si, ako sa Mike napol. Určite bol sklamaný z mojich slov, no ja som sa mu nechcela dať tak ľahko. Trošku ho potrápiť, to nie je na škodu.

„Prosím ťa, budú tam hlavne naši spoloční priatelia. Tento večierok robíme pre nich. A ty by si tam teda rozhodne nemala chýbať,“ stále ma presviedčala Jess a pri tom som cítila, ako rastie pýchou, že práve ona môže o Mikeovi vravieť ako o svojom snúbencovi. Tie pohľady, ktoré na neho hádzala, boli dosť majetnícke. Dobre, Jess, sama si si o to koledovala. Máš to mať, ale potom sa nesťažuj. Mrkla som očkom po Mikeovi, ktorý ma dychtivo pozoroval. Zvodne som sa naňho usmiala.

„Prečo nie? Rada teda prídem,“ dala som jej odpoveď, ktorú chcela počuť. Jess nepatrne poskočila a chytila ma za obe ruky. Škerila sa na mňa ako na najlepšiu kamošku, ktorá by tam určite nemala chýbať. No, neviem, či by ma pozvala aj vtedy, keby vedela, čo som s jej priateľom, teda teraz už asi snúbencom, pred pár rokmi stvárala. A hlavne, čo s ním mám v pláne teraz.

„Super! Dúfam, že si ešte spomínaš, kde bývam. Čakáme ťa o ôsmej.“ Pokývala som jej na súhlas.

„Budem tam, ale teraz už vážne musím.“ Otočila som sa a rýchlo zahla do vedľajšej uličky. Keď som sa od nich vzdialila, dopadli na mňa výčitky. Prečo som súhlasila? Nechápala som to, ale hneď na to som si vybavila moje terajšie dni vo Forks. Zavretá v otcovom dome. Moje vychádzky obmedzené len na nákupy. Prečo si nevyjsť medzi ľudí? Mohlo by to byť fajn a trochu by to mohlo spestriť môj pobyt tu. Napríklad Mikeovou pozornosťou. Spokojne som sa usmiala, nahádzala do košíka ďalšie nutné potraviny a spokojná sama so sebou som odišla domov.

***

Stála som pred dverami Jessicinho domu a nervózne si upravovala šaty. V rukách som pevne zvierala svoju kabelku. Zrazu sa mi ten nápad zdal smiešny. Nemala si sem chodiť! našepkávalo mi moje podvedomie. Práve to, ktoré nesúhlasilo s mojim doterajším životom. Skoro som mu podľahla, pretože som mala sto chutí sa zvrtnúť na opätkoch a zmiznúť z tohto miesta. No skôr ako som sa čo i len mohla otočiť, sa otvorili dvere a v nich stála usmiata Jessica. Takže sa ide na to!

„Ahoj, Jess.“

„Prišla si,“ vítala ma svojim spôsobom a ťahala dovnútra domu. Nepamätala som si, ako to tu vyzeralo pred tým a či sa tu vôbec niečo zmenilo, pretože som u Jessici bola asi len raz. A nie som človek, ktorý bazíruje na detailoch. Je možné, že Jessiciny rodičia celý dom odvtedy prerobili, ale ja by som to nepostrehla, a tak som si ho znovu len zbežne prezrela.

„No, veď som vám to sľúbila,“ odpovedala som jej a pokúsila sa o úprimný úsmev.

„Tak poď! Už sú tu skoro všetci. Som zvedavá, či si na niektoré tváre spomenieš,“ doberala si ma Jessica a brala mi kabátik, aby ho uložila do jednej z miestností, kde na malý okamih zmizla. Cítila som sa trochu nesvoja, ale hneď som tú nervozitu striasla z pliec. Rozhodla som sa, že Mikea budem trochu ignorovať, až kým za mnou nedoklusá ako psíček. Ale určite ho dnes nenechám len tak, mala som chuť sa zabaviť a on je na to vhodný.

Spolu s Jessicou sme vošli do haly odkiaľ sa ozýval šum. Bolo tu pár ľudí. Odhadla by som to tak na dvadsať a automaticky som hľadala známe tváre. Prechádzala som po nich a premýšľala, či sa naozaj natoľko zmenili, že ich nespoznávam, alebo sú to skutočne mne neznámi ľudia.

„Je tu pár priateľov z výšky,“ vysvetľovala mi hneď Jessica, „ale tamto je stará partia zo strednej.“ Zakvačila sa mi do ramena a ťahala ma k tomu hlúčiku. Prešla som ho pohľadom a skutočne sa mi niektoré tváre zdali známe. Môj pohľad sa stretol s teplým pohľadom dievčiny odetej do čiernych priliehavých šiat. Za ramená ju objímal vyšší chlapec v šedom obleku. Angela a Ben? To nie je možné. Na tvári sa mi rozľahol úsmev a keď sme k nim pristúpili, dievčina ku mne priskočila, aby ma v tom momente mohla zovrieť v náručí.

„Bella?“spýtala sa prekvapene a mňa zalial pocit pohody. Konečne známa tvár.

„Ang,“ šepla som a objatie jej vrátila. S Angelou sme kedysi boli veľmi dobré priateľky. Ona jediná ma chápala a bola mi omnoho bližšia ako hocikto z Forks.

Angela sa odo mňa odtiahla na dĺžku paží a skúmavo si ma prezrela. „Vyzeráš úžasne!“ hodnotila môj vzhľad a znalecky pokývala hlavou. Na tvári mala úprimný výraz a ja som sa konečne uvoľnila. No skôr, ako som jej kompliment mohla vrátiť, sa otáčala k tomu hlúčiku.

„Spoznávaš i ostatných? Tyler a Lauren, Mike a môj Ben,“ vymenovala všetkých a pri tom na nich ukazovala.

„Ahojte,“ pozdravila som ich a obdarila úprimným úsmevom. Nie na všetkých som mala príjemné spomienky, ale v podstate to bola stará partia, s ktorou som trávila veľa času, kým som sa nezblížila s Edwardom.Všetci ma odzdravili a tiež sa usmiali. Prechádzala som pohľadom po každom z nich. Lauren sa nezmenila, stále mala v tvári ten odmeraný postoj. Tyler? To nikdy nebol chlapec pre mňa. Už na strednej mi nebol sympatický. Za to Ben...

„Ste s Benom stále spolu,“ spýtala som sa a premerala si toho mladíka, ku ktorému sa Angela presunula. Už to nebol ten utiahnutý teeneger, ktorého som si pamätala. Dnes by som povedala, že to je presne ten typ, o ktorý som sa ešte pred nedávnom zaujímala. Bol oblečený v drahom obleku, ktorý mu presne sadol a vynikala v ňom jeho svalnatá postava. Skrátka zmužnel. S Angelou k sebe perfektne pasovali a tvorili dokonalý pár. Keby som nemala Angelu tak rada, možno by som sa o neho pokúsila.

„Ehm...“ ozvalo sa tiché odkašľanie. Presne som vedela, kto to bol. Mike si asi všimol, že som Benom až príliš zaujatá. To je len dobré znamenie. Trochu sa v tom vyváľaj, chlapče!

„Hej, sme,“ odpovedal mi Ben a Angelu jemne stisol v náručí. Tá mu za to venovala šťastný úsmev. „Síce som veľmi pracovne vyťažený, ale moja dokonalá Ang to chápe.“ Z jeho slov som cítila lásku. Naozaj musel Angelu úprimne milovať. Pichlo ma pri srdci. Trochu som jej ten dokonalý vzťah závidela.

„A čo robíš?“ opýtala som sa, aby som sa tak odpútala od svojich myšlienok. Ang si to zaslúžila, nemala som dôvod jej závidieť.

„Môj Ben je prvotriedny advokát. V okolí veľmi žiadaný,“ preniesla hrdo Angela a jej slová vo mne vyvolali nemilý obraz:

„Pán Cullen vám dáva slušnú ponuku. Ak budete súhlasiť s rozvodom, dostanete každý mesiac na účet tisíc dolárov, ale musíte sa vzdať svojho priezviska. Podľa neho už nie ste hodná nosiť meno Cullenová. Ak však súhlasiť nebudete, máte nárok len na polovicu. Je to jeho jediná ponuka,“ vyslovil Edwardov advokát môj ortieľ.

Chcela som z toho mať aspoň nejaký osoh, keď už mi vzal to jediné, po čom som prahla. Nesmrteľnosť predo mnou navždy uzatvorila svoje dvere, a tak boli jedinou útechou peniaze, ktoré som mohla získať. Zmenila som sa? Nie, to on ma zmenil. Tak prečo to nevyužiť. S rozvodom som však nesúhlasila. Chcela som viac a v nádeji, že mi jeho meno otvorí dvere, som sa vzdala časti sumy, ktorú mi ponúkal.

Lenže to nepomohlo. Všetky dvere sa predo mnou zatvorili a ja som pomaly už nemohla vyjsť ani na ulicu bez toho, aby si ľudia na mňa neukazovali prstom. To je ona! Muž sa na ňu vykašľal a odkopol ju! To bola posledná kvapka. Potrebovala som utiecť od toho všetkého niekam, kde ma nikto nepozná. Kde nikto nevie, že som pošpinená.

„A čo ty? Ako žiješ?“ pridala sa do rozhovoru Lauren. Nedal sa necítiť ten jej úlisný tón. No mne dnešný večer len tak hocikto nepokazí a už duplom nie Lauren. Nasadila som preto šťastný a spokojný úsmev a odpovedala:

„Ja sa mám skvele. Užívam si. Veď to poznáte,“ dodala som s hraným tónom. Ešte, že som ho za tie roky natoľko vycibrila, že ma nedokázala zaskočiť ani úlisná Lauren.

„Určite?“ spýtala sa Angela. Pozrela som jej smerom, pretože som cítila z jej otázky obavy. Ona ma poznala a zdá sa, že až veľmi dobre. Opäť som nahodila šťastný úsmev a prikývla som jej.

„Vieš, niečo sme sa dopočuli,“ pridala sa do toho Jessica.  No mňa to nevykoľajilo.

„Ľudia toho nahovoria,“ mávla som nad tým rukou. „Ale ak narážaš na to, čo sa stalo medzi mnou a Edwardom... Áno, je to pravda, rozišli sme sa.“

„A ako to zvládaš?“ spýtala sa starostlivo Angela. Ak vás má niekto úprimne rád a záleží mu na vás, tak sa to nikdy nezmení. Toto som cítila od Angely. Úprimnú starosť.

„Zdá sa ti, že by som nebola spokojná so svojim životom? Nie, Ang, nemusíš mať obavy. A je to už dávno, takže je to za mnou,“ uistila som ju. Úkosom som pozrela po Mikeovi a videla v jeho tvári nervozitu. Z čoho je nervózny? Hádam sa neobáva, že som sa s Edwardom rozišla kvôli nemu. Tak to by si až príliš fandil. „Skrátka si opäť užívam slobodný život a som spokojná,“ dodala som a tým dala jasne najavo, že v tejto konverzácii nemienim pokračovať. Našťastie to všetci pochopili a rozhovor sa skrútil inam.

Celý večer prebiehal veľmi dobre. Bavili sme sa a smiali na spomienkach. Poohovárali sme ľudí zo školy a prebrali učiteľov. Mike po mne hádzal veľavravné pohľady a ja som si jeho pozornosť užívala. Neskôr sa k nám pridali aj ostatní ľudia, ktorí boli Jessiciny a Mikeovi známi z vysokej školy.

Nešetrilo sa alkoholom a zábava bola v plnom prúde. Pár párikov tancovalo na provizórnom parkete, čo bol vlastne voľný priestor v obývačke. V jednej takej chvíli, kedy Jessicu vytiahol nejaký kamoš z výšky si zatancovať, sa za mnou objavil Mike.

„Bavíš sa?“ šepol mi do ucha a mňa na krku ovanul jeho teplý dych. Pootočila som sa k nemu a pozrela mu zvodne do tváre.

„Je to tu celkom fajn, ale niečo tomu chýba,“ odpovedala som mu, olizla si vrchnú peru a pozerala mu pri tom priamo do očí. Mike na sucho prehltol a naklonil sa bližšie.

„Za desať minút na poschodí,“ šepol a hneď na to sa s falošným úsmevom pobral za Jessicou, ktorú si od priateľa prebral. Spokojne som sa usmiala. Takže to by sme mali v suchu. Zábava na dnešnú noc zaistená. Pozorovala som ich na parkete. Mike sa dokázal skvele pretvarovať. Šepkal niečo Jessice do ucha a ona sa tomu smiala ako pomätená. Vždy bol trieda a dokázal baby ohúriť. To sa mu nedalo vziať.

Prešla som k stolíku s alkoholom a vzala si pohárik, ktorý som hneď na to do seba prevrátila.

„Smiem prosiť?“ ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a uvidela celkom slušne vyzerajúceho mladíka. Nebol to môj typ. O tohto by som nikdy nezavadila, ale ako kratučké rozptýlenie postačil. Aspoň nebudem postávať mimo pokiaľ sa vyberiem za Mikeom. A tak som mu prikývla, vložila ruku do jeho dlane a pobrala sa s ním na parket.

Práve hrali nejakú pomalšiu pieseň, čo znamenalo tancovať telo na telo. Ale prečo nie! Aspoň tak trochu vyburcujem Mikea. Posunula som sa s mojím terajším partnerom čo najbližšie k zmienenému a provokačne sa naňho natisla. Mladík okolo mňa ovinul svoje paže a až prekvapivo dobre sa začal vlniť, čím sme vlastne kopírovali svoje pohyby. Užívala som si ten pocit tela na tele, ktorý ma príjemne naladil. Očkom som občas strelila k Mikeovi, ktorý nás až priveľmi okato pozoroval. No Jessica, tá si nevšimla vôbec nič. Bola si Mikeom taká istá. Mrkla som na neho a znovu provokačne olízla pery. Mike sa prudko vystrel a hneď na to odtiahol prekvapenú Jessicu mimo parket k stolíku s alkoholom. Podal jej pohárik a sám si jeden vzal. Prehodil k nej pár slov, na čo sa Jess pousmiala a odkráčala k hlúčiku nejakých dievčat, s ktorými sa hneď začala veselo baviť. Bože, tá je naivná.

Opäť som sa vrátila pohľadom k Mikeovi, na ktorom bola viditeľná netrpezlivosť. Občas totižto strelil pohľadom na hodinky, akoby ma nabádal, že už stanovený čas prešiel. Uchlipkával z pohára a pozoroval ma. No a tak som si dovolila zasa ho trochu potrápiť. Natisla som sa na môjho mladíka a tolerovala jeho ruky blúdiace po mojom chrbte. Pri tom som však svoj dychtivý a náruživý pohľad venovala Mikeovi. Videla som, aký je z toho mimo, a tak som sa rozhodla, že už toho bolo dosť. Hlavné jedlo mám za sebou a teraz si chcem dať svoj zákusok.

Ospravedlnila som sa mladíkovi, mrkla som na Mikea a odchádzala som z miestnosti. V hale som zamierila na schodisko a pomaly sa po ňom vydala hore. Počula som za sebou tiché kroky a zrýchlený dych. Vedela som, že to je Mike. Keď som sa dostala úplne hore, obmotali sa okolo  mňa dve silné paže a pritisli ma na stenu.

„Ty jedna mrška. Rozhodla si sa, že ma budeš provokovať,“ šepkal mi vzrušene do krku a pri tom rukami jazdil po mojich bokoch.

„Vždy si to tak mal rád,“ odpovedala som mu rovnako vzrušene a hlavu som viac naklonila nabok, aby mal lepší prístup.

„Kurva, Bella, ty si tak neuveriteľne sexy. Skoro som sa neudržal a vzal si ťa priamo tam dole,“ pokračoval, keď sa jeho ruky premiestnili na moje prsia a on sa na mňa celý natisol. Cítila som, ako mi tvrdnú bradavky a jeho penis sa otieral o môj zadoček.

„Tak na čo čakáš, ukáž mi konečne, aký si chlap!“ 

Po dlhej dobe tu máte pokračovanie. Dúfam, že splnilo vaše očakávania. 

Ďakujem za priazeň, ktorú ste tejto poviedke prejavili. Vážim si to a som rada, že si našla svojich obľúbencov.

Vaša GCullen. :D

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zlatokopka - 3. kapitola: