Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa so mnou nemaznal! - 6. kapitola

26.11.2013 (07:15) • • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 871×

Edward:

Čo ich to, sakra, napadlo, doviesť sem novorodenú! Ako by sa nepoučili o tom, čo sa stalo pred tým s Nialom.

Pred pätnástimi rokmi:

„Niall, to dáš! Neboj sa, verím ti," usmial som sa na Niala.
„Edward, a čo ak nie?! Ja na to nie som ešte pripravený," hystericky povedal Nial. V jeho očiach som zbadal strach.
„Niall, ak si to neželáš, tak ešte nepôjdeme mädzi ľudí," odpovedal som zhovievavo. Niall len prikývol a na tvári sa mu usadil blažený výraz. Pomaly sme kráčali domov, obaja sme mlčali.
„Tak ako?" pýtala sa nedočkavo Esme.
„Nešiel, ešte sa bojí," odpovedal som jej po pravde. Esme sa len usmiala a objala Nialla.
„Čoskoro to zvládneš, neboj sa," povedala mu s istotou v hlase. Niall sa len usmial a vybehol do svojej izby.

Myslel som si, že to zvládne, ale nezvládol to. Najprv mal aj výčitky, ale tie veľmi skoro nahradil náš lovecký inštinkt. Mal som ho zlikvidovať. Ale nemohol som. Rodina si myslí, že je mŕtvy, ale nie je.
Ak príde Bella, všetko sa začne nenormálne komplikovať. Rozmýšľal som, ako sa dostať z domu, Alice mi to nedovolila. Budem ju ignorovať, to je jediná šanca.
Zrazu mi začal zvoniť telefón, prišiel som k nemu a zdvihol.


„Ešte je to ďaleko?" pýtala sa Bella Mikea.
Povedal jej: „Bells, ešte dosť dlho."
Pomrvila sa v sedadle: „A ako dlho je to dlho? Už mi to tvoje ešte dlho vážne lezie na nervy!" zavrčala som.
Temperament novorodenej teda mala, ale bola dosť pokojná. Musel som sa usmiať. Počkať, veď ja sa neusmievam, dokonca ani... nikdy!
„Ak ti poviem, že asi tak dva dni aj dačo, bude ti lepšie?" smial sa.
„Mike! Ty sa mi smeješ?! A okrem toho, čože! Až tak dlho?!" hnevala sa.
„Musíme chodiť autom a cestovnými prostriedkami kde je čo najmenej ľudí. Si novorodená, čo znamená - chcem zabiť všetko živé," vysvetľoval jej.
„Ja viem, ale nejde to aj rýchlejšie? Veď si upír, môžeš ísť aj rýchlejšie, nie?" namietala.
„Bells, keby nás zastavil policajt, tak by si ho zabila," odpovedal a ja som sa uškrnul a zároveň čakal na to, čo mu odpovie.
„Ok, ale ja sa nudím!" povedala a mrvila sa ďalej na sedadle. Musel som sa kontrolovať, aby som sa nerozosmial.
„Bells, prosím ťa, len to vydrž! Ani ja nie som nadšený, že musím tak dlho cestovať, ver mi," povedal. Stíchla, nie však na dlho.
„A keď sú Stefan a Vladimir takí bohatí, že chcú ísť na trón, určite majú súkromné lietadlo!" namietala. Tak toto proste vychytala. Mike si frustrovane povzdychol:
„Bells, Volturiovci sa o tebe nesmú dozvedieť, a ak by sme išli súkromným lietadlom, ťažko by sme zatajili, že
existuješ."
„A prečo Cullenovci nie sú tiež pri vládcoch?" Má veľmi dobrý postreh.
„Oni... sú podriadení iným vládcom. Keby nás povolali do boja, oni by boli na ich strane," povedal smutne.
Aj mne to bolo veľmi ľúto, ale nemohol som s tým nič spraviť.
„Tak prečo za nimi ideme?" nechápala.
„Pretože sú moji kamaráti... je to zložité. Jediné, čo potrebuješ vedieť je to, že im môžeme bezvýhradne veriť," uzavrel to nakoniec.
„Aha," dostala zo seba.
Mike sa zasmial: VEšte nejaké otázky?"
„Asi už nie, nič ma nenapadá," odpovedala mu.
Ďalej boli ticho.

Vypol som hovor. Bola taká podobná Niallovi, trhalo mi to srdce. Neustále otázky, na ktoré potrebovala odpovede. Musel som si ľahnúť. Prečo mi ho tak pripomínala? Prečo mi to Mike robí? Jedine on vie, že som Nialla nezabil. Keby sa to vládcovia dozvedeli, čakala by ma smrť. Niall mal príliš silnú schopnosť, ktorá mala byť pripútaná k vládcom, alebo zničená.

Pohľad Niall:

„Takže ma chce nahradiť?!" kričal som na môjho informátora. Krčil sa predo mnou, ako každý môj podriadený.
„Takže, Bella, chceš mi zničiť vzťah s mojim bratom Edwardom!Ty hnusná malá mrcha!" kričal som čoraz hlasnejšie. „Priprav mi auto! Toto len tak nenechám! Vieš kde presne je, tá suka!" pokračoval som ako zmysluzbavený.
„Môj informátor ich našiel, dám vám na neho číslo," povedal muž roztraseným hlasom.
„Čakám," odvetil som miernejšie.
Podal mi papierik s číslom a odišiel.
„Edward, to ma až tak nenávidíš? Že si za mňa našiel náhradu?" Bolo mi ťažko. „Ak by si chcel, dokázal by som sa kvôli tebe zmeniť. Teraz to už viem... Si jediný, kto sa ma zastal. Aj keď si ma mal zabiť, nespravil si to. A teraz ma zrádzaš?" Padol som na kolená. Takúto bolesť som dlho necítil. Moje kamenné srdce teraz bolelo a nemohol som s tým nič spraviť. Nemohol som mu rozkázať aby prestalo...

Pohľad Mike:

Išli sme po diaľnici, Bells sa pozerala z okna. Mňa zatiaľ znervózňovala jedna maličkosť, čo sa s nami ťahala už pekne dlho. Auto s vodičom, ktoré vždy zahlo, keď my. Predbehlo auto tesne po tom ako aj my. Vodič zdvihol telefón a ja som sa započúval do rozhovoru.
„Neublíž im, nechcem, aby sa im niečo stalo!" povedal... Niall. Čo sa to tu, sakra, deje?! Zavrčal som, načo sa Bells strhla.
„Daj si pás, musíme zdrhnúť!" Bolo jediné, čo som povedal, Bells to hneď spravila a ja som zatlačil plynový pedál až na podlahu. Neskôr som strhol volant smerom na výjazd z diaľnice. Muž zareagoval neskoro a my sme sa mu stratil.

Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa so mnou nemaznal! - 6. kapitola: