Bella pôjde s Mikeom na prechádzku, tam sa všetko zmení...
Do hry sa zamiešajú Cullenovci. Nešťastne som si celú kapitolu zmazala a musela ju napísať znovu. Takže prepáčte mi a dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť, :)
V budúcej časti by sa mali ukázať Volturiovci.
14.10.2013 (08:30) • • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 951×
Z pohľadu Mikea
Bela pomaly kráčala po mojom boku. Vedel som, že by najradšej plakala, ale nikdy by neukázala svoju slabosť. Jej sila ma udivovala a desila zároveň. Už niekoľkokrát som sa jej chcel prihovoriť, ale nikdy som nevedel, čo by som jej mal povedať. Nakoniec začala práve Bella.
„Mike, ako človek som si nechcela priznať, že mama odišla. Nechápala som prečo. Teraz ju tu vidím a ona ma ani nespoznala. Strašne sa na ňu hnevám, ale zároveň chcem, aby ma objala a povedala, že už bude všetko v poriadku. Keď som odchádzala, dúfala som, že ma zadrží, ale neurobila to. Nechala ma odísť. Neviem, ako by som reagovala, keby ma objala. Ale... ona ma nechala odísť! Prečo mi to tak sťažuje, Mike?" opýtala som sa ma.
„Možno si myslí, že je to takto lepšie. Bells, možno si myslí, že si ťa nezaslúži," odpovedal som jej. Nikdy som nebol dobrý v upokojovaní ľudí. Teraz som to ľutoval.
„Mike, bojím sa vrátiť, nechce ju zase stretnúť!" povedala mierne vystrašene.
„Ak nechceš, nechoď, prejdeme sa, pôjdeme na čerstvý vzduch. Poznám jedno mestečko, kde by sme mohli pobudnúť."
„Aké mestečko, Mike?" opýtala sa nadšene.
„Volá sa Forks, bývajú tam moji dobrý kamaráti, Cullenovci. Dlho som ich nevidel, rád by som sa s nimi stretol," odpovedal som, jediní by ju mohli dať do kopy a hlavne Edward. Určite mi nehovorí všetko, čo by som potreboval. Keďže Edward vie čítať myšlienky, mohol by mi pomôcť.
„Forks? Tam mám otca. Je to miestny strážca zákona. Nechcem ho vidieť!" Strach v jej očiach ma ničil.
„Dobre, tak pôjdeme do Bratislavy. Je to na Slovensku. Veľa hôr, bude sa ti tam páčiť, ver mi," povedal som, až vtedy som si uvedomil, čo som od nej chcel, ja idiot.
„A čo Rumuni? Nepustia ma, videla som im to v očiach. Chcela by som ísť, ale nechcem, aby si mal z toho problémy. Cullenovci by mohli ísť s nami, ak by chceli viac lu... teda upírov, mohlo by to byť zaujímavé," povedala popravde.
„Poviem, že ťa idem vycvičiť, pustia nás, Bells, neboj sa," usmial som sa. Hneď na to mi zazvonil telefón. Kto asi by to mohol byť okrem Alice?
Keď sme prišli k Rumunom, neboli nadšení zo situácie, ktorá nastala.
Hlavne Bellina matka: „Bells, prosím ťa! Nechoď, chcem byť s tebou... ja viem že sa na mňa hneváš... ja... nechcela som ťa opustiť, ale musela som, išli po mne upíri, zabili by ťa!"
Bella sa na ňu pozrela a začala sa smiať: „A pre to si mi povedala, aby som sa postarala o otca, že?! O mne nepadlo ani slovo!"
„Bells, ja som sa s tebou nedokázala rozlúčiť, príliš mi to trhalo srdce," plakala Bellina mama.
Bellin výraz zmäkol, bohužiaľ len na pár sekúnd: „Idem do Forks! Tam si všetko rozmyslím, potrebujem čas... potom ťa možno budem brať ako matku! Ale nič nesľubujem! Keby si ma neopustila... nestalo by sa to, čo sa stalo! Zničila si ma, lebo si si myslela, že robíš správne, ale nie vždy je to čo sa ti zdá správne to, čo by si mala spraviť!"
Bells sa otočila a pomalým, vyrovnaným krokom sa vydala do svojej izby. Pobalil som si veci a Bells dostala veci od mojej najlepšej kamarátky Amandy. Bella si ich s malou dušičkou vzala a pricupitala k môjmu kufru, kde som jej nechal miesto. Neskôr jej musíme nakúpiť nejaké veci, ale o to sa postará Alice.
Ako na povel mi zazvonil telefón, pozrel som sa na číslo a musel sa zasmiať: „Bells, to je ten malý škriatok ktorý ti pomôže s nakupovaním, ja na takéto veci nie som stavaný," povedal som a podal jej mobil. Čo zase chce?
„Áno?" ozval som sa do telefónu.
„Prídeme, a keďže si taký nezodpovedný, pôjdem s Bells na nákupy sama!" povedala.
„Akoby ti to vadilo, Alice!“ povedal som jej mierne podráždene.
Bells zareagovala okamžite a zavrčala do telefónu.
„To nič, Bells, to je v poriadku. Alice miluje nákupy a tvári sa, akoby jej to nijak extra vadilo," vysvetľoval som Bells, ťa sa usmiala.
„Teším sa na teba, Alice, ale dúfam, že nie si shopaholik, lebo ťa sklamem. Nákupy neznášam!"
« Předchozí díl
Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Život sa so mnou nemaznal! - 5. kapitola:
Ďakujeeem :) Som rada že sa vám moja poviedka páči. Veeelmi ste ma potešili čo naskôr pridám dalšiu kapitolu.
Super. Uzasna kapitola.
Dokonalá poviedka milujem ju.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!