Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa so mnou nemaznal! - 11. kapitola

28.01.2014 (08:00) • • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 846×

Niall

„Damian, Damian Voulturi! Ako rád ťa zasa vidím." Objal som svojho starého priateľa.
„Prečo si ma zavolal, Niall? Vystavujem sa veľkému riziku, keď tu s tebou sedím," odpovedal mu Damian.
„Viem, že sa vystavuješ riziku. A keby to nebolo v záujme nás oboch, nevystavoval by som ťa niečomu takému. Ale... mám jednu skvelú správu. Alebo skôr viac skvelých správ. Nesadneme si?" Niall sa usmieval od ucha k uchu.
„Tak, čo je také dôležite?" pýtal sa nervózne Damian.
„No, tak za prvé... Viem, kde je tvoj brat." Damian okamžite spozornel. „Za druhé, Rumuni majú novú tajnú zbraň... Volá sa Bella a myslím si, že Edward Cullen ju neberie len ako novorodenú," zákerne sa zasmial.
„A odo mňa chceš...?" vyzvedal Damian.
„Chceš sa pomstiť bratovi, nie? A ja chcem zasa uštedriť lekciu Edwardovi. Takže, trikrát hádaj čo majú tí dvaja spoločné?" usmieval sa Niall.
„To dievča?" hádal Damian.
„Bingo!" vykríkol Niall.
„Počúvam." Ako inak, pomyslel si Niall.
Celý môj plán bol prešpekulovaný, ale hlavne veľmi zákerný. Damian sa na mňa občas pozrel štýlom "vážne"? Nakoniec však súhlasil.
Keď odišiel, pustil som si moju obľúbenú pieseň. Hovorila všetko, čo by som ja nikdy nedokázal povedať.

Otvorím oči,
skúšam vidieť ale som oslepený bielym svetlom.
Nespomínam si ako,
nespomínam si prečo
tu dnes ležím.

A neviem zniesť bolesť,
a neviem spraviť aby to odišlo,
nie, neviem zniesť bolesť.
Ako sa mi to mohlo stať,
urobil som svoje chyby,
nemám kam utiecť,
noc pokračuje
ako ja zoslabujem.
Som chorý z tohto života,
chcem iba kričať.
AKO SA MI TO MOHLO STAŤ

Každý kričí,
pokúšam sa prehovoriť, ale nik ma nepočuje.
Zošmykujem sa z okraja,
držím sa iba nitky,
chcem to začať znova.

Snažím sa pridržiavať času keď nebolo nič dôležité
a neviem vysvetliť čo sa stalo,
a neviem vymazať veci, ktoré som urobil.
NIE, NEVIEM.

Ako sa mi to mohlo stať.
Urobil som svoje chyby,
nemám kam utiecť,
noc pokračuje
ako ja zoslabujem.
Som chorý z tohto života,
chcem iba kričať.
AKO SA MI TO MOHLO STAŤ.

Urobil som svoje chyby,
nemám kam utiecť,
noc pokračuje
ako ja zoslabujem.
Som chorý z tohto života,
chcem iba kričať.
AKO SA MI TO MOHLO STAŤ.

Keď pieseň dohrala, postavil som sa a podišiel k oknu.
„Varoval som ťa, Bells, teraz už nie je cesty späť. Nie pre nás!"


Alice

„Nebola to vízia, skôr zlý pocit. Žeby s Bellou nebolo niečo v poriadku? Nemala by som sa za nimi ísť pozrieť?" neustále som sa pýtala Mikea.
„Bože, Alice! Už si ako Bella! Stále nejaké sprosté otázky! Ale ona sa aspoň dokola nepýta to isté... Nie, Alice, nelez za nimi! A nie, Alice... Bells nie je nebezpečná pre tvojho brata!" Ja viem, že som mu musela liezť na nervy, ale ja na svoje pocity vždy dám. Vždy som na ne dala a mnohokrát mi zachránili krk.
„Z čoho môže byť ten nepríjemný pocit ak nie z nej?" nenechala som ho na pokoji.
„Možno niečo kuje Niall. Čo ja viem?" odpovedal mi a obidvaja sme sa zarazili. Tak to už dávalo zmysel.
„Myslíš si, že by Niall ničo spravil?" Bola som naozaj vydesená.
„Možno on, možno Damian... Nesledoval vás niekto?" opýtal sa Alice.
„Ale, nebuď smiešny, Damian? Vážne? To je somarina... Nevie ani poriadne kde si. Vie len, že si v Rumunskej garde, ale nevie aký tam zastávaš post. A od koho... teda vlastne mal by sa to od koho dozvedieť... Ale nie! Nestraš
ma!" Bola som naozaj vydesená ak by sa títo dvaja spojili, nechcem si ani len predstaviť čo by sa mohlo stať.

Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa so mnou nemaznal! - 11. kapitola: