Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je zmena 2

13.05.2010 (17:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1362×

„Ja... len, že cez víkend mám narodeniny a napadlo ma, že či by si nechcela prísť na oslavu,“ vyhŕkol rýchlo a vzápätí vyzeral, akoby to oľutoval.

„No, vieš, na víkend už niečo mám, takže asi nie,“ zaklamala som a on chápavo prikývol. Rukou si nervózne prehrabol vlasy a ja som videla sklamanie v jeho očiach. Zrazu sa zvrtol a ťarbavým krokom sa vybral do školy. Ešte chvíľu som tam tak stála, keď prišla Jess a začala rozoberať svoju párty. Začali sme plánovať program a vyberať jedlo na túto akciu. Cítila som sa nepríjemne, keď som zastala pred učebňou biológie s vedomím, že tam bude aj Edward. Zhlboka som sa nadýchla a vkročila do dverí.

Celý týždeň som musela znášať Edwardove dotieravé pohľady. Síce som bola zvyknutá, že ma muži obdivujú, no toto bolo na mňa moc. Ešte som nestretla nikoho takého, ktorý by si nevšimol môj nezáujem voči nemu. Jeho každodenné pohľady, ktorými sa na mňa díval ako na vianočný stromček ma unavovali. Pomaly som sa ťahala ku učebni biológie a snažila sa čo najviac skrátiť nasledujúcu hodinu. Nakoniec som vošla dovnútra a pri karhavom pohľade učiteľa som sklopila hlavu a rýchlo išla na svoje miesto.  Všimla som si, ako sa Edward narovnal a odsúval mi stoličku, aby som si mohla sadnúť. Bez poďakovania som sa posadila a začala si vykladať veci, keď učiteľ zahlásil, že máme písomku.

„Super,“ zamrmlala som naštvane, zmierená s ďalšou zlou známkou do mojej zbierky. Učiteľ zatiaľ predo mňa postavil papier a rozdával ďalej.

„V pohode Bella to zvládneš, veď nemôžeš byť až taká hlúpa,“ povedala som si v duchu a do rúk schmatla písomku. Chvíľu som ju zamyslene čítala a nakoniec som si rezignovane vzdychla a papier odsunula spať na stôl. Tak toto bol dôkaz, že som hlúpa.

Znudene som sledovala, ako ostatný píšu a pritom sa hrala s vlasmi. Edward zrazu položil pero a jeho ruka vystrelila k môjmu papieru, zatiaľ čo tam hodil svoju. Prekvapene som sa pozrela na povypĺňané odpovede. Toto bola jediná výhoda nášho kamarátstva. To, že mi pribúdali dobré známky a že moje projekty zrazu dávali zmysel inač nič. Edward sa na mňa usmial a ja som nahodila falošný úsmev a hlavou sa otočila ku Mikeovi, ktorý mi niečo hovoril.

„Bella čo robíš cez víkend?“ spýtal sa ma so záujmom a ja som sa zamyslela, keďže vedľa mňa sedí Edward, ktorému som povedala, že už niečo mám.

„Vlastne nič,“ povedala som nakoniec a všimla si ako na mňa Edward prekvapene pozrel. Krásne som sa usmiala na Mikea a naklonila sa bližšie k nemu.

„Máš nejaký plán?“ spýtala som sa ho.

„No vlastne ideme celá partia do kina,“ zamrmlal a mykol plecami.

„Super,“ povedala som nadšene a znova si sadla, keď som vycítila učiteľov pohľad. Všimla som si ako Edward smutne niečo čmára do zošita.

„Stalo sa ti niečo?“ spýtala som sa ho a on iba pokrútil hlavou a ani na mňa nepozrel. Možno konečne pochopil, čo som sa mu snažila celý čas naznačiť. Keď konečne zazvonilo, rýchlo som sa zdvihla z miesta a vybehla na chodbu, kde už na mňa čakal Richard aj s Jessicou. Jemne som Richarda pobozkala a usmiala sa na Jess.

„Myslela som, že táto hodina nikdy neskončí,“ posťažovala sa a ja som prikývla.

„Ani nevieš ako si to vystihla,“ zasmiala som sa a išla na hodinu. Ostatné hodiny  som chvalabohu vždy mala s niekým, takže som sa nenudila. Spolu s Jess som konečne kráčala na obed. Obidve sme rozoberali Jessicin nový objav, nejakého štvrtáka na tejto škole. Nabrala som si nejaké jedlo a obidve si sadli ku stolu.

„Myslím, že sa mu páčim,“ vzdychla nakoniec a ja som sa pousmiala.

„Super Jessica prajem ti to,“ zamrmlala som a do úst si vložila kúsok pizze. Zbadala som ako Jessica zrazu prekvapene vypúlila oči a hľadela niekam za mňa.

„Ten chlapec si asi zmýlil smer,“ zasmiala sa neveriacky. Nechápavo som sa otočila a keď som zbadala čo myslí, tak som sa hneď vrátila späť a zatlačila sa do stoličky. Len to nie, len to nie! Prosila som v duchu a zaklela keď som počula, že kroky utíchli. Jemne som natočila hlavu na stranu a pozrela sa na Edwarda.

„Áno?“ spýtala som sa zúfalo a on si nervózne pozeral na topánky.

„Mohol by som sa s tebou porozprávať?“ spýtal sa nervózne. Jessica sa zrazu nahlas rozosmiala a pozrela na Edwarda.

„O čom? O domácich úlohách?“ vyprskla a ďalej sa smiala. Edward na ňu nahnevane pozrel a hneď sa prevrátil na mňa. Iba som si potichu vzdychla a vstala, keď ma Jess chytila za ruku.

„Snáď s týmto blbečkom nikam nejdeš,“ povedala neveriacky. Pomaly som sa otočila a naznačila Edwardovi, že môže ísť. Prešli sme na kraj jedálne , kde nebolo až toľko ľudí a bolo to tam trochu súkromnejšie.

„Tak čo?“ spýtala som sa so záujmom.

„Vieš rozmýšľal som, že som ťa za tie dva týždne trochu spoznal,“ začal a ja som na neho nechápavo hľadela a začalo mi pomaly dochádzať o čo tu ide.

„Tak sa ťa chcem spýtať, že či by si so mnou niekedy nešla von. Nemusí to byť rande,“ zašepkal a nervózne na mňa pozrel. Pozdvihla som jedno obočie. Neviem či si on nevšimol, že mám chalana, alebo to, že som sa ho celé týždne snažila ignorovať a dávať mu jasne najavo môj nezáujem.

„Nie,“ odpovedala som tvrdo a otočila sa na odchod, no zastavil ma.

„Prečo nie?“ spýtal sa ma zúfalo a ja som na neho nahnevane pozrela, keďže som ho už mala dosť.

„Pretože s chalanmi ako si ty, nechodím von. A vlastne s tebou by som nikdy nešla von a už vôbec nie chodila,“ zvreskla som na neho, čím som upútala pozornosť celej jedálne.

„Takže nikdy?“ spýtal sa porazene a smutne na mňa pozeral.

„Ani v ďalšom živote,“ zasipela som a odkráčala ku stolu za Jessicou.

„To si mu teda dala Bella,“ smiala sa Jessica a ja som zhnusene pozerala do stolu. Nikdy som nechcela nikomu ublížiť, ale u neho sa to inak nedalo.

„Prosím ťa neľutuj ho Bella, však ako si mohol myslieť, že sa ti páči,“ povedala.

„Musí byť naozaj hlúpy, keď si myslel, že  by si s ním išla von. Nech si ide hľadať nejakú babu čo je pre neho dobrá napríklad takú Dianu,“ zabrblala a ukázala na dievča, ktoré malo aspoň sedemdesiat kilo a nezdravú pleť.

„Hej Edward to je dievča pre teba! Rovnako krásna,“ zvreskla na Edwarda, ktorý na ňu zhnusene hľadel. Celá jedálňa sa začala smiať a ja som sa pozrela na Edwarda, ktorý na mňa smutne pozeral. Videla som v jeho očiach bolesť a poníženie. Nechápavo zakrútil hlavou a rýchlo vybehol z jedálne, pretože vyzeral že to už dlhšie nevydrží. Zhrozene som sledovala Jessicu, ktorá sa zlomyseľne smiala. Ešte posledný krát som si odhryzla z pizze a bez rozlúčenia sa vybrala domov. Rýchlo som vybehla k môjmu autu a naštartovala ho. Nevedela som sa dočkať, kedy  už budem doma. Kedy si konečne ľahnem. Auto som zaparkovala pred domom. Nadšene som vbehla dnu, keď som si všimla že Charlie ešte nie je doma.  Veci som si hodila ku posteli a zvalila sa rovno do nej. Celý deň bol hrozný a ešte predstava, že budem musieť sedávať vedľa Edwarda, ktorému som ublížila ma znervózňovala. Hlavu som si zaborila do vankúšu a zaskučala. Aspoň som dúfala, že mi dá Edward pokoj už úplne a prestane si ma všímať. Po chvíli mi únavou sťaželi viečka a ja som zaspala.

Ráno som sa zobudila a unavene si pretrela oči. Keď som zbadala čas, prekvapene som vybehla z postele a namierila si to rovno do kúpeľne. Nemohla som uveriť, že som tak dlho spala. Rýchlo som si spravila potrebnú hygienu a hodila na seba prvé oblečenie, ktoré som chytila. Dole už sedel Charlie a spokojne raňajkoval.

„Dobré ránko,“ usmial sa a ja som mu to oplatila. Zo skrinky som vytiahla niečo na jedenie a rozbehla sa k svojmu autu.

Jessica ma už netrpezlivo čakala.

„Už som si myslela, že neprídeš,“ povedala a pomalým krokom sa vybrala ku škole. Pomaly som sa ťahala za ňou a ani jednej z nás nebolo do reči.

„Tak sa maj,“ pozdravila som ju, keď odchádzala na svoju hodinu a ja som sa vybrala na biológiu. Pomaly som vošla do učebne a prekvapene hľadela na Edwardve miesto, ktoré bolo prázdne. Za celý ten čas sa mi nestalo, že by chýbal. Nechápavo som si sadla na miesto a sledovala ako prišiel učiteľ.

Celú hodinu som netrpezlivo sedela a nevnímala výklad učiteľa. Z triede som priam vybehla keď zazvonilo. Pribehla som k Jess, ktorá sa rozprávala s nejakou babou.

„Dnes Edward nebol v škole,“ povedala som a ona sa usmiala.

„Ja viem. Učiteľ práve hovoril, že sa narýchlo odsťahoval s rodinou niekam na Aljašku,“ povedala nadšene a ja som na ňu nechápavo hľadela.

„Takže už máš od neho pokoj,“ prekvapene som vypúlila oči. Nemohla som uveriť, že by Edward odišiel kvôli mne a navyše mala Jess pravdu... Edward sa už do školy nevrátil.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa vám tento diel páčil a že mi tu necháte komenty.

Predchádzajúca kapitola

Zhrnutie

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je zmena 2: