Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 12. kapitola

16.12.2010 (08:30) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1783×

12. kapitola

Bella

Celý deň som strávila s mojou matkou. Prezerali sme si staré albumy a spomínali sme. Natrafili sme na fotky, kde bol aj malý Jack. Pri tejto fotke sa z úst mojej mami vydral vzlyk.

„Mami, to bude dobré. Teraz sú tam, kde im bude lepšie,” povedala som potichu.

„Máš pravdu, Bells. Ale mrzí ma to, že ty si sa nemala dobre. Trpela si, a to len kvôli mne,” povedala a na konci sa jej zlomil hlas.

„Nie, neobviňuj sa za to. Nemôžeš za to. Mami, mysli na to, že sme teraz spolu, áno?” povedala som a pevne som ju objala.

„Dobre,” povedala a objatie mi opätovala. Stáli sme tu dosť dlho a ja som si uvedomila, že musím ísť ešte za Edwardom.

„Mami? Môžem ísť na chvíľku za Edwardom? Prosím. Potom budeme mať dosť veľa času na to, aby sme sa zhovárali,” požiadala som ju. Mama sa len usmiala a poslala ma hore. Rýchlo som vybehla do Edwardovej izby, no nebol tam. Kde je?

„Edward?” zašepkala som. Nič. Nebol tu. Kam zase išiel? Zľakla som sa, že odišiel.

Rozhodla som sa, že si skrátim čakanie na neho v sprche. Cestou do kúpeľne som zo seba zhadzovala šaty, až som sa dostala so sprchového kúta. Pustila som na seba príjemnú teplú vodu a namydlila som sa šampónom s vôňou jahôd. Vlasy som si umyla rovnakým šampónom a chvíľku som relaxovala. Premýšľala som nad všetkým, čo sa za posledné dni stalo. Získala som novú lásku, rodinu, ktorá ma miluje a navyše som našla svoju matku, ktorá ma nadovšetko miluje. Keď som si už bola istá, že som nad všetkým premýšľala dostatočne, som vyšla z kúpeľne zabalená len v uteráku a chcela som nájsť niečo na oblečenie, no nemala som tu nič. Sakriš. Čo si mám obliecť?

„Bells, toto mi nerob,” ozvalo sa spoza mňa a následne som ucítila jeho ruky okolo môjho pásu.

„Edward...” Vzdychla som, keď sa mi jeho pery obtreli o krk.

„Áno?” spýtal sa.

„Kde v pekle si bol?” spýtala som sa. Síce trocha ostrejšie, ale to nevadí.

„Ja... Bol som si niečo vybaviť. Prepáč, ak som ťa nahneval,” povedal sklesnuto.

„Ale nie, nenahneval. Ale vystrašil si ma. Už som za zľakla, že si mi ušiel,” povedala som mu, otočila som sa mu v náručí a pobozkala som ho. Edward mi bozky s radosťou opätoval a popritom ma rozbaľoval z uteráka, ako keby som bola vianočný darček. Jediné, čo ma v tejto chvíli napadlo bolo to, že ho chcem. Edward bol na tom asi rovnako, pretože sa na mňa pozrel s otázkou v očiach. Len som prikývla a spolu sme sa vrhli do uspokojovania našich potrieb...

„Edward, kde si vlastne bol? Povieš mi to?” spýtala som sa ho, keď sme ležali na jeho posteli a oddychovali sme po skvelom sexe.

„Bol som ti niečo kúpiť,” povedal s tajomným úsmevom. Nechápavo som sa na neho pozrela, no on už bol pri jeho nohaviciach a niečo vyberal.

„Čo tam robíš?” spýtala som sa ho zvedavo.

„Vydrž!” povedal jednoducho. Ale dlho som nečakala. O chvíľu sa ku mne vrátil aj s niečím malým a hranatým v ruke.

„Isabella Marie Swan, prisahám, že ti budem do konca večnosti verný a sľubujem ti, že ťa nikdy neopustím. Si pre mňa všetkým a nevydržím bez teba ani len jeden deň, a preto sa ťa pýtam. Vezmeš si ma?” spýtal sa ma Edward s jemným úsmevom na tvári. Bola som z toho prekvapená a nevedela som, čo mám robiť. Edward si moje mlčanie zle vysvetlil a zosmutnel. Už, už chcel odísť, no zastavila som ho.

„Edward, počkaj! Nepovedala som nie. Naopak, hovorím ti ÁNO!” vyhŕkla som a v momente som sa ocitla v jeho pevnom objatí.

„Bells, v tejto chvíli som asi najšťastnejší upír na svete. Milujem ťa!” povedal a začal moje pery drviť tými jeho.

„Aj ja teba. Nedokážeš si predstaviť ako veľmi,” povedala som a chcela som ho opäť pobozkať, no to už sem vtrhla celá rodina a začali nás drviť v objatí.

„Bella, neuveríš mi, aká som šťastná!” vzlykala mama, keď ma objala spolu s Carlisleom.

„Mami, súhlasíš s tým?” spýtala som sa prekvapene.

„Jasné, že súhlasím. Edward bol tak dlho sám, že si ťa zaslúži,” povedala.

„Ale veď mal Tanyu,” namietla som.

„Vieš, ja som Tanyu nikdy nebrala ako Edwardovu priateľku. Nikdy som ju nemala rada,” povedala trocha zahanbene.

„To je v poriadku. Uvedomil som si, že som ju nikdy nemiloval. Ale trocha mi to trvalo, však?” povedal s úsmevom.

„Áno, trvalo, braček,” povedala Alice. Všetci sme sa rozosmiali a potom už Alice všetkých vyhnala z izby. Dokonca aj Edwarda.

„Alice, prečo si to urobila?” spýtala som sa naštvane.

„Chcem ti ukázať šaty, trúbka!” povedala so smiechom a už ma ťahala do kúpeľne, kde visel veľký vak. Alice ho otvorila, pričom sa tvárila veľmi dramaticky a mne sa pri pohľade na šaty zatajil dych.

„Sú krásne,” zašepkala som.

„Ja viem!” povedala Alice sebaisto.

„Nejako si veríš. Nezdá sa ti?” podpichla som ju, no ona už nestihla odpovedať, pretože sa ozval zvonček. Alice mi rýchlo priniesla nejaké šaty a ja som sa obliekla. Spolu sme zišli dolu, aby sme zistili, kto to je.

„Esme?” spýtal sa niekto.

„Maria?” spýtala sa moja mama.

„Jared?!” vykríkla som, keď som uvidela, kto stojí v obývačke.

„Isabella!” zavrčali obaja naraz a ja som vedela, že toto nedopadne dobre...

Dúfam, že sa Vám táto kapitola páčila. A dúfam, že mi tu zanecháte aj nejaký komentár. Aspoň smajlíka.

Priznám sa Vám, že som uvažovala, že toto by bola už posledná kapitola, no rozhodla som sa, že to dotiahnem až na pätnástku a potom začnem druhú sériu. Ale len, ak by bol záujem.

Vaša ACullen!

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život je ťažký, no oslobodí ťa smrť??? 12. kapitola: