Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život ako kolotoč - 3. kapitola

25.07.2012 (07:00) • JaneVolturyCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 966×

3. kapitola

Vrátila som sa domov znova autobusom a išla som rovno domov. Kto by veril, že na takej úžasnej škole sa musíme učiť fyziku? Hrozné. Ale najradšej mám po novom telocvik.

Vošla som dovnútra a vyzula som sa. Sadla som si za počítač a išla som rovno za facebook. A zrazu boli online všetci z celej triedy. A vtedy mi ťuklo. Aha. Siedma hodina - informatika.

- Babu, kde si? - prišla mi správa od Lukáša

- Bola som... to ti nemôžem povedať - odpísala som mu.

- Aha. Tak ako. Ešte stále si panna? - Tak toto má vážne zarazilo. On si myslí, že som s niekým spala?

- Áno, a s nikým som nebola. Bola som len niekde inde – priznanie, aj keď čiastočné, som zo seba dostala.

- Aha. Takže si bola na géčku? - Bože. Už začínam mať pokrk všetkých chalanov.

- Nie, joj, sklapni!

- Dobre. No. Pokoj. Všetci učitelia sa tvárili ako keby si ani nemeškala. Ani si nemala zápis do triednej knihy. – Takže ten upírik mal predsa pravdu.

- No, musíš poznať spôsob, ako ísť k doktorom. -

- Nie som žena. Nemôžem byť tehotný. -

- Nehovorím o tomto. -

- Tak o čom? -

- O tom, že mi prestaň písať. -

- Neprestanem a inak prepáč, myslel som si, že si s Vojmírom, lebo on tiež nebol v škole. – Božemôj. Nie! Aj keď priznávam, že je to kus chlapa, ale nie. Celá tá komunikácia bez akéhokoľvek rozmyslu viedla sem?

- Čo? Bože, ty mi fakt dôveruješ. Vieš čo. Padám! – okamžite som sa odhlásila, ale len čo som sa odhlásila, začali mi na Skype a e-mail chodiť správy s podobným žánrom, a tak som radšej vypla celý počítač, mobil a zapla som si rádio.

Ľahla som si na posteľ a začala som rozmýšľať, čo som komu urobila, že život je taký krutý. Kamoši si myslia, že som so spolužiakom z novej, a vlastne aj starej, školy spala. V novej škole som niečo ako exemplár a každý si ma obzerá. Hrozné.

Takže asi to som mnou nakoniec bude biednejšie ako som si myslela. A nová škola. Väčšia makačka ako tá stará. A ešte musím pochopiť takú sprostosť ako triedenie talentov. No tak fajn.

Započúvala som sa do tónov hudby a pomaly som zaspala.

...

„Bella?“ ozvalo sa zrazu a ja som pomaly spadla z postele. Mala som v hlave asi tisíc zvončekov. Bože, čo sa to deje. Ach!

Nevšímala som si nič, no snažila som sa upokojiť zvončeky. Och. Bože, čo sa to s mojou hlavou zasa deje. To nemôžem mať jeden normálny deň.

„Bella, si v poriadku?“ Zase a už mám aj vidiny. Vidím Edwarda na ráme svojho okna ako sa doširoka usmieva a v ruke drží kyticu. Je zamračené a ešte sa nestmieva. Asi som prespala poobedie.

„Edward?“ zajachtala som. Nebola som si istá tým, či mi náhodou náraz do hlavy v tých mojich bunkách dačo nepoškodil. U mňa a pri mojej šikovnosti je možné všetko.

„No jasné, hlúpučká, a koho si čakala? Princa na bielom koni?“ zasmial sa a podal mi kyticu. Bola nádherná. Červené a čierne tulipány.

„Ako si vedel, že červená a čierna sú moje obľúbené farby?“ Privoňala som si k tým tulipánom a pozrela som sa vďačne na Edwarda. Ten sa na mňa pozeral tak divne. Och no jasné! On vie čítať myšlienky.

„Áno a milá slečna Bella získava cenu za mudrca roku,“ zasmial sa a bleskovo si sadol na hojdacie kreslo na druhej strane izby.

„Prečo si prišiel?“ spýtala som sa bez rozmyslu. Nevedela som to a rada by som. Som zvedavý človiečik.

„Všimol som si. A je to preto, že ma fascinuješ. Nepočujem všetky tvoje myšlienky. Počujem len tie, ktoré sú smerované mne. Je to... ja neviem. Určitý druh štítu,“ zasmial sa a začal si pukať prsty. Upíri majú zlozvyky. Och, ako to nenávidím.

Ako má vnútim čarovného prútika prestal. Čiže napríklad čisto teoreticky by som chcela ovocný koláč s extra ovocím, ktorý robí najlepšie teta zo Seattlu, ktorá je teraz v Riu a on mi ho donesie?

„Dievča. Som síce upír, ale zázraky nedokážem,“ zasmial sa a nahodil úsmev, ktorý bol proste... neodolateľný. Jeho oči sa mi zabodávali do duše a ja som celým telom cítila, že ho chcem.

Zachvel sa.

„Nie. Bella. Nechcem prerušiť tvoje panenstvo,“ vzdychol si a mne to takmer vyrazilo dych. Čo? Odkiaľ vie, že som panna? Och! To je ale pohroma. V novej škole a znova zosmiešnená ako neskúsená žaba. Bože!

„Tvoj kamarát sa blíži a ja som ťa aj preto zobudil,“ usmial sa a ja som začala panikáriť. Bože, nesmie nás takto vidieť. Budem sa tváriť, že sa učím.

„Môžeš sa tváriť, že mi pomáhaš s učením. Učebnica geografie je v druhej zásuvke,“ usmiala som sa. Ani som to nedopovedala a už som ju mala na kolenách a on sedel pri mne.

Klop. Klop.

„Ďalej,“ zamumlala som a tvárila som sa tak hrozne zabratá do učenia, že ma proste nikto nedokáže rozrušiť.

„Tak ja vás nechám. Aj tak si musím odskočiť. Potom si znova prejdeme všetko k tým otázkam, čo si mi dala a čo som ja vyťahal ešte raz a ešte aj dačo pridám. Uč sa!“ Nahodil prísny výraz ako učiteľ a vyšiel z izby.

Lukáš sa nechápavo pozeral za ním a ja som sa tak isto nechápavo pozerala na neho. Ešte, že si ma nevšimol. Uf! No. A čo teraz. Zase ďalší výsluch?

„Vypla si si mobil?“ To už sa ani nevie pozdraviť. Chlapec, sme normálni ľudia v dvadsiatom prvom storočí! Zobuď sa, nie sme neandertálci.

„Potrebovala som sa učiť. Ten, čo si ho práve videl, je jeden chalan, ktorý mal inzerát na nete. No tak čo. Z geografie sa potrebujem trochu šprtať.“ Musel to priznať. Práve tento polrok mi známky z geo skĺzli.

Zrazu sa otvorili dvere a stál v nich Edward a dvaja ďalší chlapi, ktorí mi vtedy ráno povedali o tej novej škole.

„To sú oni tí, ktorí to vybavujú s tými školami,“ šepol mi Edward do ucha. Takže jeden z nich vie ovplyvniť ľudí. Takže preto som išla bez rozmyslu na ten autobus.

„Keď si taká ovládateľná, tak to radšej ukrývaj. Niekto by ti povedal skoč do jamy a ty skočíš,“ zasmial sa a ja som prevrátila oči. No fajn, v akej diere som sa to ocitla.

„Mňa sa nepýtaj.“

Lukáš s tými dvoma odišli. Dúfam, že mu nič neurobia. Och! To by som si neodpustila. A zrazu sme ostali v izbe iba on a ja. Dvere zavreté a hudba jemne hrala v pozadí.

„Chcem niečo skúsiť.“ Pousmial sa tak trošku lišiackym spôsobom, ktorý sa mi čím ďalej, tým viac začínal páčiť.

Nahol sa ku mne, až som cítila jeho dych na mojich perách. A zrazu sa moje pery a jeho spojili. Ako v ohňostroji výbuchov hormónov, ktoré si pýtali viac. Ako chuť sladučkých jahôd so šľahačkou sa dotýkali jeho pery tých mojich.

A zrazu...

Autor: JaneVolturyCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život ako kolotoč - 3. kapitola: