Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Žena s klobúkom - 4. kapitola

23.05.2011 (16:15) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 821×

Predchádzajúcej kapitole ste čítali:

Otvorila som oči a chcela ísť na obed, ale narazila som do Edwarda a padla na zadok. Začali sa smiať a keby som bola človek, červená by som bola určite aj na zadku. Zúrila som.

„Ty tu čo robíš?" spýtala som sa nahnevane. Tváril sa nevinne.

„Stojím," odpovedal veselo.

Postavila som sa a cez plece zakričala: „Tak si stoj niekde inde," oborila som sa na neho.

Otvorila som jedálňové dvere, kúpila si kolu a sadla si na stoličku k stolu. Dnu začali chodiť žiaci a ja som zavrela oči a zablokovala im myšlienky. To znamená, že keď si budú chcieť na tú udalosť spomenúť, nespomenú si. Napila som sa koly a nahodila neutrálny výraz. Pozerala som sa smerom ku Cullenovcom, keď vtom sa pozrel na mňa Edward a usmial sa. Odvrátila som zrak a postavila sa. Plechovku som hodila do koša a vyšla zo školy. Práve som nasadala do auta, keď som na zápästí ucítila chladnú ruku.

4. kapitola

Otočila som sa a predo mnou stál Edward. Nádherne sa usmial. Bol taký sexi. Nie, Lucy, čo to táraš?!

„Nepredstavíš nám svoju matku?" spýtal sa.

„Nie!" odpovedala som príliž rýchlo. Zdvihol obočie ale nič nepovedal. „Musím ísť domov," šepla som a otočila sa k autu. Chcela som ho otvoriť, no otočil si ma k sebe a chytil ma za ruku. Vytrhla som si ruku z jeho a skríkla:

„Čo chceš?"

„Chcel som vidieť ako sa zatváriš," povedal. Natiahla som ruku a chcela mu vylepšiť fasádu, ale chytil mi zápästie. Usmial sa. Tak by som mu jednu vrazila... ach.

„Pusť ma, lebo ťa zabijem!" štekla som. Pustil ma a ja som otvorila dvere.

„Ty ešte uvidíš!" zakričala som, keď som vychádzala zo školy. Úplne nahnevaná som vošla dnu. Buchla som dverami a Elizabeth hneď dobehla. Ustráchane sa na mňa pozrela.

„Čo sa stalo, Lucy?" spýtala sa.

„Ten tvoj syn ma hnevá," štekla som. Dala som si ruku na ústa. Ja krava. Eliz skríkla a pristúpila ku mne.

„Čo môj syn, čo si to povedala?" spýtala sa a chytila ma za plece. „Môj syn žije?" spýtala sa znova. Vytrhla som sa jej zo zovretia.

„Áno. Teraz sa volá Cullen. Podľa pachu ich nájdeš, môžeš ísť," odpovedala som priškrtene a vzlykajúc vybehla po schodisku do mojej izby. Všetko som pokazila. Ja krava. Rozbila som spolučnú fotku s Eliz. Zaklopala mi na dvere.

„Lucy. Zlatko, prosím... poď so mnou za nimi. Si moja dcéra, prosím, bez teba to nezvládnem. O päť minút odchádzam, tak prosím, príď dole," prosila Elizabeth. Neodpovedala som jej, a tak Eliz zbehla dole. Postavila som sa a išla do kúpelne. Upravila som sa a išla dole.

„Tu si," vzdychla a objala ma. Strhla som sa a odtiahla. Ublížene sa na mňa pozrela. „Čo sa deje?" spýtala sa smutne.

„Mami, ja už nebudem môcť byť tvoja dcéra. Budem len tvoja stvoriteľka. Odpusť. Vždy som bola len sama, a tak to aj ostane, prepáč," povedala som smutne. Elizabeth sa strhla a nasadila "vyrovnaný" výraz.

„Je mi ľúto, že to tak berieš, ale aj tak ťa beriem ako moju dcéru a vždy budem. No... ale už poďme," uistila ma a potom chytila za ruku a ťahala von. Zamkla som dom a obidve sme sa rozbehli k domu Cullenovcov.

„Eliz. Nehneváš sa na mňa?" spýtala som sa skoro pri ich dome.

„Nie, Lucy. Mám ťa veľmi rada a beriem ťa ako dcéru, znovu ti to vravím," povedala.  Zastali sme pred ich nádhernou vilou. Vybehla som po schodoch a zaklopala. Chytila som Elizabeth za ruku a ona sa na mňa usmiala ako matka na dcéru.

Dvere otvoril Carlisle. Usmiala som sa. „Poďte dnu," povedal Carlisle. Vošli sme do nádhernej predsiene. Sedem Cullenovcov sa na nás pozeralo.

„Carlisle, tak dlho sme sa nevideli. Ako sa máš? Vidím, že si poslúchol moju radu," kývla som hlavou k Edwardovi. Ten zdvihol obočie. Carlisle sa zasmial. „Stoštyri rokov. Vidím, že si aj ty dodržala svoju dohodu," povedal a kývol na Elizabeth. Všetci sa tvárili zvedavo a zároveň nahnevane.

„Mohli by sme vedieť o čo tu ide?" spýtal sa podráždene Emmett. Otočila som sa k nemu.

„Potom vám to poviem. Prejdime k Elizabeth." Otočila som sa k Edwardovi a nadýchla sa. „Elizabeth je tvoja matka. Zachránila som ju, keď zomierala na španielsku chrípku. Vtedy som sa tam stretla s Carlisleom a povedala mu, nech ťa zachráni. Pamätáš si? Pobozkala som ťa na čelo a ty si otvoril oči, a potom zaspal," povedala som.

Šokovane vyvalil oči a pozrel na Elizabeth. „Mami?" spýtal sa. 

„Áno, synček, to som ja."

Rozbehli sa k sebe a začali sa objímať. Tak toto nebudem pozerať. Zvrtla som sa na päte a vyletela z domu. Utekala som tak rýchlo, ako sa dalo. Zacítila som pach zvieraťa. Rozbehla som sa k nemu a pume zahryzla do krku. Pila som tu lahodnú krv, ktorá sa mi topila, rozplívala v hrdle. Počula som za sebou ľahké kroky. Otočila som sa a tam stál Edward, opierajúci sa o strom. Zavrčala som.

„To mi nedáš ani chvíľu pokoj?" spýtala som sa.

Postavila som sa a išla k nemu. Zastala som tesne pred ním. „Už som ti povedala, že to nenechám len tak. Dlhujem ti facku," vyštekla som naňho a zavrčala. Edward sa zasmial.

„Ja sa ťa nebojím," povedal. 

„Ani ja," odpovedala som mu. 

„A čo spravíš, keď spravím toto?"

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Žena s klobúkom - 4. kapitola :