Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zbudnutá - 2. časť

25.07.2009 (13:30) • Lirita • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 906×

Isabella  Val Black:

Stál pri aute a zamával mi. Dúfam že nevyzerám ako strašiak. Vykročila som smerom ku nemu.

„Ahoj tak ideme?“

„Hej ale kam?“ povedala som. Som taká šťastná.

„Uvidíš. To miesto mám rád.“ WAU.

Prišli sme na nejakú čistinku. Je tu krásne.

„Ako vidím máš dobrý vkus je to tu krásne.“

„Hej je. Mám odtiaľto veľa spomienok.“ Usmieval sa a užíval si to.

„Tak mi nejaké povedz. Ja rada počúvam.“ A to bola pravda. A obzvlášť jeho.

„Ale je to zložitý príbeh. A dlhý.“  On si myslí že som natvrdlá.

V:„Myslím že to zvládnem a času mám dosť.“

E:„Nebudú sa o teba báť?“ Bol tak starostlivý.

V: „Nie to je v pohode o mňa sa neboj ja doma mať problémy nebudem ale už začni.“

E: „Možno niektoré veci nepochopíš ale neodsudzuj ma za to prosím. A neprerušuj ma. Tak ja tu nie som prvý krát ako sa ti zdá. Bol som tu už dávno. Poznám tvojho pradedetka. No a na tejto škole som sa zamiloval. Prvý krát. Volala sa Isabella Swan... A tak som ju opustil a nechal som ju tu. Nikdy sa nevydala ako som očakával a zomrela nešťastná.“   Z očí mi už vytekali slzy. Tento príbeh som už počula ale z inej strany zo strany môjho pradeda. A znel inak. Ale tento bol smutný.

„Už som ten príbeh počula a nikdy som neverila môjmu pradedovi že môžu existovať mýtické bytosti. Ale raz sa predo mnou premenil. Miesto môjho pradedka tam stál asi tri metre veľký vlk. Potom sa premenil naspäť. A ja som začala veriť. On povedal že sa nikdy nevrátite a že si ju nemiloval ale vy ste tu. Ja som vždy verila že ťa spoznám a, že si ju naozaj miloval.“ Dopovedala som a on z vyjavenými očami na mňa pozeral a bol ticho .Zo slzamy v očiach som sa mu hodila okolo krku a plakala.

Isabella  Val Black:

Zaspávala som z divným. Pocitom. Ale nebol taký divný. Skôr neznámy. Zamilovala som sa až po uši.

Keď som sa ráno zobudila utekala som do kúpeľne upraviť sa. Moje vlasy vyzerali dosť zle. Tak som sa učesala dala si tužidlo. No hneť to je lepšie. Umyla som si zuby a dala som si púder špirálu a trochu ceruzky. Nevyzerala som už tak zle. Zbehla som dolu po schodoch do kuchyne. Dala som si cereálie s mliekom. Vybehla som z domu a tam ma čakalo veľké prekvapenie.

Opieral sa o auto a keď ma zbadal objavil sa mu úsmev na tvári. Čo tu ten robí? Ale som šťastná aspoň nemusím ísť autobusom.

„Dobré ráno. Nechceš zviesť?“ vykročil ku mne a usmieval sa. Aký krásny deň hneť od rána.

„Aj tebe. Tak keď si už tu tak prečo nie? A veľmi rada.“ Jeho úsmev na tvári sa ešte zväčšil a otvoril mi dvere do svojho Astona Martina. To auto milujem. Bolo čierne ako inak.

„Tak ako si sa vyspala?“ otočil sa na mňa.

„No ak sa nepozrieš naspäť na cestu tak asi zle lebo potom už by som spala najlepšie a mla by osm sa lepšie. Jediné prečo sa mám teraz  dobre je lebo si tu ty.“ Sakra ty si  ale blbá načo mu to vešiaš na nos? Dokelu dokelu!!! Zasmial sa.

„Aj ja sa mám lepšie keď si tu ty. Konečne niekto s kým sa cítim fajn.“ A teraz sa usmieval ako slniečko na hnoji a ja som sa červenala ako paprika.

Keď sme prišli do školy a ja som vystúpila z Edwardovho auta ostatné baby nešetrili nenávistnými pohľadmi. Ale to nebolo len z babskej strany no tie boli mierené na mňa a tie chlapčenské na Edwarda. Musela som sa zasmiať. Edward nechápavo pozeral ale nechal to tak.

Chytil ma okolo pásu a ja som stuhla. Ale potom som sa usmiala a šli sme smerom ku škole. Deň bol normálny a keďže som mala všetky hodiny ako Edward tak sme boli stále spolu a smiali sa rozprávali sme sa aj na vážne témy ale aj tak nás potom chytil smiech.

A prišiel čas obeda nevedela som čo sa bude diať.

„Poď si sadnúť ku nám. Je to v pohode nič proti tebe nemajú.“ Usmial sa tak že sa mi podlomili kolená a omámená som len prikývla.

Jedlo mal už v rukách. Samozrejme bolo pre mňa.

„Čaute. Toto je Nikki. A toto je Rosalie a Emmet, Alice a Jasper.“  Postupne ukazoval na každého z nich.

„Ahoj. Som rada, že ta spoznávam. A teším sa kedy pôjdeme na nákupy.“ Usmievala sa na mňa Alice.

„Ahojte. Aj ja sa teším Alice milujem nákupy.“

„No Edward vidí že si vybral dobre.  Páči sa mi. No nám.“ Povedala blondínka. Kebyže aj ja som upír som krajšia ale ako vidím by ma asi zaškrtila kebyže to poviem nahlas.

Mierili sme k Edwardovmu autu. Dúfam, že to takto bude aj zajtra.

„Ehm. Nechcela by si ísť na malú prechádzku. Nepovedal som ti všetko a chcem byť ku tebe úprimný.“ Usmial sa. A bola som rada že som sa udržala na nohách.

„Veľmi rada. Aj tak by so sa nudila.“ Usmiala som sa a nastúpili sme do auta. Ale nešli sme tam teraz tak blízko autom ale vystúpili sme. Dosť daleko.

„No tak toto je prvá vec čo by som ti chcel ukázať. Vylez mi na chrbát.“ Povedal smrteľne vážne a ja som sa začala smiať.

„Čo je ti tu vtipné?“ povedal dosť prekvapený.

„Ale nič.“ A nasadla som mu na chrbát. Rozbehol sa. Bolo to úžasné ale nič nové. S mojím pradetkom som stále takto chodila i keď on bol v inej podobe ale behali sme.

„No a teraz ďalšia vec. No ako ti to povedať. Asi narovinu. Viem čítať myšlienky.

„ČO? to si mi nevedel povedať včera? Toto nie je možné. To že som sa zamilovala do upíra je ešte v pohode ale on počúva aj to čo by nemal?“

„Počkať čo si povedala pred chvíľou.“

Autor: Lirita, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zbudnutá - 2. časť: