Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Závoj súmraku - 9. kapitola

17.10.2012 (18:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2939×

Bella:

Správne a nesprávne, dve jednoduché slová. Tak veľmi som nad nimi premýšľala. Posledných pár hodín určite. Bolo to správne rozhodnutie? Je správne vzdorovať vlastnej matke a odmietnuť ženícha, ktorého mi vybrala? Je správne ostať tu s mužom, ktorý mi nie je ničím? Čím mi vlastne je? Viem, že je v mojom srdci, v mojej hlave. Pohltil celé moje telo aj myseľ. Patrím mu celá, a to doslovne. Boh dal človeku slobodnú vôľu, čo značí, že každý jedinec sa snaží žiť svoj život podľa svojich vlastných predstáv, pričom môžu znamenať dobro, lásku, či lži, sebectvo. Myslím si, že život je neobyčajný dar. Dar, ktorý v istom poňatí môžeme chápať i ako príležitosť urobiť niečo, aby sme sa mali dobre. Práve túžba a moje sebectvo ma donútila urobiť toto rozhodnutie. Túžim tu byť, byť s ním. Som príliš sebecká, aby som s ním nebola tých posledných pár dní. Vytýčila som si daný cieľ a tým je vzdorovať svojej matke a prvýkrát nesplniť jej želanie. Nie je to jednoduché, neplní sa to s ľahkosťou, ale napokon, aký by to bol život? Vraví sa, že život je iba nezmyselný príbeh, ktorý rozpráva blázon. Tým nezmyselným príbehom sa stáva a je aktuálny, pokiaľ človek urobí niečo proti svojej vôli. Vždy som hľadala samú seba a teraz mám konečne pocit, že som sa našla.

Klop, klop, ozvalo sa na dvere mojej komnaty.

„Vstúpte,“ ozvala som sa a prerušila som tok svojich myšlienok.

„Isabella, milosť pán čaká. Môžete ísť, prosím, so mnou?“ spýtala sa Rosalie, keď vstúpila do mojej komnaty. Kam mám ísť? Prečo? Nemal prísť on?

„Áno, samozrejme. Môžeme ísť.“ Postavila som sa a mohli sme vyraziť.

Rose ma viedla chodbou za Edwardom. Nerozumela som však tomu, kam ideme. Jeho izba bola pri mne a my kráčame na vrchol špirálovitého schodiska. Bojovala som s príbojom pocitov, ktoré ma náhle zaplavili. Bolo to šťastie, ale aj vzrušenie. Všetko nasvedčovalo tomu, že môžem očakávať niečo nové. Edward bol niečím výnimočný a robil výnimočné a prekvapivé veci, akoby nad nimi ani neuvažoval. Vošla som dnu a Edward na mňa pozrel od nízkeho stola, ktorý sa krčil pred malou pieckou. Jediným gestom ma pozval dnu a prepustil Rose. V strede stola stál veľký rozvetvený svietnik zahaľujúci izbu do mäkkej žiary. Na sebe mal košeľu, ktorej uvoľnený golier odhaľoval jamku na krku. Rukávy mal vyhrnuté a mal na nej ešte rozopnutú vestu. Jeho kabátec ležal na zemi. Pomaly som kráčala k nemu, stále viac som sa ponárala do fantázie tejto miestnosti, ktorá vyžarovala sexualitu. Všimla som si radu vankúšov uložených po zemi.

„Pripojte sa ku mne,“ požiadal ma a pohodlne si vystieral nohy pred seba. „Myslím, žeby ste si mali odložiť ten výmysel,“ mávol na moju okrúhlu krinolínovú sukňu. No to určite. Len prídem a už sa mám vyzliekať. „Pochybujem, že sa v tom budete v tureckom sede cítiť príjemne,“ dodal rýchlo na vysvetlenie a pousmial sa.

„Som si istá, že to zvládnem,“ povedala som a usadila som sa na jeden z vankúšov. Edward odkryl jeden podnos s jedlom. Odhalil tak varenú zeleninu a zemiaky. Po odkrytí druhej misy som videla chutne vyzerajúce teľacie mäso. Rozvoniavalo snáď po celej izbe. Slinky sa mi len tak zbiehali v ústach. Edward bol galantný a nabral mi zo všetkého na tanier a postavil ho predo mňa. Zodvihla som k ústam plne naloženú vidličku a vychutnávala som si to úžasné jedlo. Všimla som si, že opäť jem sama. Nalial mi pohár vína. Bolo lahodné.

„Vidím, že vaša pivnica je bezchybná,“ povedala som usilujúc sa o pochvalu.

„Dúfam, že áno. Je to jedna z vecí, ktoré som dal doviezť a trvalo to mesiac, kým sa usadilo, aby sa dalo piť.“ Chytila som sa tejto témy a snažila som sa zistiť čo najviac o vinárstve a metódach prenosu. Téma nám vydržala, až kým som nedojedla.

„Bolo to vynikajúce. Som plná,“ priznala som a Edward sa tomu zisteniu zasmial.

„Hádam nechcete uraziť Jaspera tým, že neochutnáte jeho slávny koláč s broskyňami.“ Nabral na vidličku veľký kusisko a priložil mi ho k perám.

„Vyskúšajte ho,“ vyzýval ma. Otvorila som ústa a na jazyku sa mi rozplynula škoricová chuť a keď som sa zahryzla, ústa mi zaplavil sladký prúd ovocnej šťavy.

„Oh, to je neskutočné.“ Vychutnávala som si tú úžasnú chuť ,a potom som sa s nadšením načiahla po druhú vidličku, ale Edward ma zastavil.

„Nie, chcem vás kŕmiť,“ povedal a naberal druhý kúsok. Vložil mi ho pomaly medzi zuby. Spôsobom, ktorý ma okradol o dych a do tváre sa mi nahnal rumenec ako malému dievčatku. Keď ma dokŕmil, všimla som si v okne spln mesiaca, ktorý nám presvetľoval izbu. Postavila som sa a prešla som k oblúkovému oknu a sledovala som mesiac, ktorý svietil medzi chumáčmi mrakov. V odraze okna som si všimla, že sa Edward postavil a kráča smerom ku mne. Postavil sa tesne za mňa a zozadu ma objal oboma rukami. Pomaly a veľmi opatrne si ma otočil tvárou k sebe.

„Pobozkajte ma, krásna Isabella,“ zašepkal mi tesne u ucha a jeho vzrušený hlas mi nahnal zimomriavky. Nezaváhala som a nechala som naše pery, aby zanikli vo vášnivom spojení. V útrobách tela som vybuchla ako topiace sa striebro, čierna žiara spaľujúca každý nerv a rozpúšťajúca každú kosť. Edwardov jazyk si predral cestu do vlhkej skrýše mojich pier. Radostne som ho vítala chvejúc sa túžbou. Všetko vo mne vyvolávalo pocit eufórie. Odtiahol sa a prerušil náš bozk.

„Nechcem, aby ste dnes v noci urobila niečo, čo sama nechcete.“ Prekvapil ma, no zároveň veľmi milo potešil.

„Edward, verte, že nerobím nič, čo by som sama nechcela,“ vydýchla som rozvášnene. Jeho ruky skĺzli po mojom chrbte a na páse našli gombíky. Bez otáľania sa do nich pustil. Nakoniec sa vnoril do úzkej štrbiny a ja som pocítila dve rýchle a silné šklbnutia. Pri prvom sa uvoľnila spodnička a o pár sekúnd neskôr sa mi z bokov zošmykla priamo k nohám krinolína.

„Musia ísť vždy prvé?“ spýtala som sa. Nadvihol obočie a pokojne mi odpovedal.

„Vždy najviac zavadzajú.“ Pomaly prechádzal nižšie. Jeho výraz bol odhodlaný.

„Stojím si na krinolíne,“ zasmiala som sa, keď som cítila, že asi dlho neudržím rovnováhu. Nadvihol ma a vyniesol ma z polkruhu sukne. Chvíľu ma držal na rukách oproti sebe tvárou v tvár a jeho tmavé oči sa do mňa vnárali. Jeho oči boli pre mňa záhadou. Raz sú jantárovo zlaté, a potom čierne ako uhlie. Z úvah ma dostal hneď, ako mi zašiel rukou do vlasov a začal pomaly povoľovať moje sponky. Natrvalo dlho a na plecia mi spadol prvý prstenec vlasov. Za ním ďalší a ďalší. Nežne sa mi prehrabával prstami vo vlasoch. Stačí jeho jediný pohľad očí, niekoľko slov z tých pier a stanem sa úplne bezmocnou...

„Chcete ma?“ Chcem ho. Vlastne to, ale nie len to. Chcem jeho, celého. Zamilovala som sa. Už som si istá.

„Áno,“ zastonala som.

„Ja som sa však nepýtal, či chcete to. Ja som sa pýtal, či chcete mňa.“ Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Prečo vás to trápi?“ vyhŕkla som bez premýšľania.

„Lebo ja, ja vás chcem, Isabella,“ povedal nežne a ja som sa neubránila úsmevu.

„Aj ja vás,“ vydýchla som a pritiahla som si ho bližšie k sebe. Pomaly mi rozopol vrch šiat a pretiahol mi ho cez hlavu. Hodil vrch mojich šiat na jednu z pohoviek ako zhúžvanú hodvábnu kaluž. Na mne ostal už len korzet, ktorý bol hrozivo červený. Odpútal svoj pohľad od môjho korzetu a začal ho rozväzovať.  Korzet spadol na zem a Edward sklonil hlavu. Začal mi bozkami skúmať trasu pŕs. Nakoniec ma chytil za ruku a viedol ma k vankúšom, na ktoré ma opatrne uložil.

„Som do vás blázon, Isabella.“ Zodvihol moju bradu a nežne ma pobozkal. Moje ruky mu rozopínali košeľu a následne aj nohavice. Prechádzala som po jeho mužnom svalnatom tele. Pomaly som sa prepracovala nižšie a rukou som zavadila o jeho mužnosť. Strnula som a ruku som rýchlo stiahla.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa vystrašeným hlasom. Len som pokrútila hlavou, že nie. Pritom som bola v rozpakoch. Nikdy som sa nedotýkala mužského prirodzenia.

„Nehovorte mi, že ste to už pred tým nevideli,“ podotkol a rozosmial sa. Neodpovedala som. Určite som bola červená až na zadku. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale ruka mi náhla vystrelila a s pomocou prstov som neisto vykúzlila okolo neho tesný prstenec. Edward sa prudko nadýchol. Môj pohľad sa dal nazvať skúmavým, takmer hanblivým.

„Moja drahá Isabella, od vás, aby som očakával neočakávané,“ povedal cez zaťaté zuby, chrapľavým hlasom. Upevnila som zovretie a začala som pohybovať rukou hore, dole. Vzdychal a stonal. Bola to sladká hudba pre moje uši. Nakoniec som ešte urobila niečo, čo slušné devy v mojom postavení asi nerobia, ale nemohla som odolať. Vedela som ako chutia jeho pery, ale túžila som vedieť ako chutí on. Sklonila som sa nad jeho pýchu a pootvorila som ústa. Nevedela som, čo mám robiť. Nevedela som, ako na to. Privrela som oči a nechala som sa viesť túžbou. Jazykom som najprv opatrne obkreslila celú dĺžku. Potom som sa špičkou jazyka hrala s jeho hlavičkou pýchy. Napokon som ho vzala do úst celý. Ak doteraz čakal neočakávané, tak neviem, prečo sa neozve teraz. Pousmiala som sa a podľa jeho reakcií tela som vedela, že sa mu to páči. Nevedela som sa ho nabažiť a vôbec som si nevedela predstaviť, že to niekedy musí skončiť. Zodvihla som hlavu a jazykom som mu prešla po jeho bruchu. Cítila som, ako stiahol svoje brušné svaly pod jemným dotykom môjho jazyku. Počula som jeho hlboký nádych a mňa to potešilo. Očami som ho začala sledovať, jeho tvár, ktorá mi ukazovala, že ho to všetko vzrušuje. Otvoril oči a v nich som uvidela neskutočnú túžbu. Túžbu po mne.

Už to nevydržal  a vysadil si ma obkročmo. Dnes ma nechal, aby som to bola ja, ktorá ho privedie k vytúženému vrcholu. Jeho pýcha sa do mňa ponárala. Jeho oči sa zaostrili a videla som, ako zaťal zuby. Najprv moje pohyby boli pomalé a opatrné, no potom som tempo zrýchlila. Došla som k vrcholu ako prvá a hneď po mne dosiahol svoj vytúžený vrchol aj Edward. Potom si ma k sebe bližšie pritiahol. Obaja sme prudko oddychovali. Cítila som tak nádherné, tak naplnená. Nikdy by som nebola povedala, že milovanie, že spojenie dvoch tiel, môže byť tak pohlcujúce, omamné a neskutočné.

 Chceli ste ťuťu muťu, tak máte. No neviem o tom tak písať, takže šup sem s kritikou. Čakám na ňu s otvorenou náručou. :( Ale aj napriek tomu dúfam, že sa kapitolka dala prečítať. A najpriek tomu sa vám páči.  

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Závoj súmraku - 9. kapitola: