Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Závoj súmraku - 3. kapitola

24.09.2012 (10:30) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 3661×

Edward:

Čo si tá malá lady o sebe myslí? Ja, ktorý jej dovolí splatiť bratov dlh bez peňazí. A ona ma bude urážať? Ako si to predstavuje? Nemá ani tušenie kto som, čo mám za život a len tak ma bude urážať? Miesto vďaky, ktorú by mi mala dať, bude po mne štekať ako besný pes. Bude o mne tvrdiť, že som netvor? Čo tá o tom vie?

Hneď, ako ju Rosalie odviedla, som mal chuť ísť za ňou a poriadne jej naložiť. A keď sme pri Rose, tak s tou si ešte vybavím to, že nevie držať jazyk za zubami. Na druhej strane treba uznať, že má guráž. Dokáže sa mi postaviť a to si nikto nikdy nedovolil. Takúto ženu som ešte nestretol. To ma k nej ťahá. Jej odvaha a podrezaný jazyk. Rozhodol sa ísť za ňou do jej komnaty. Vedela, že so mnou má tráviť všetok čas, takže ju to neprekvapí. Najprv som šiel do kuchyne po niečo na jedenie.

„Jasper,“ skríkol som a on ako namydlený blesk a poslušný psík priletel.

„Áno, vaša milosť? Budete si želať?“ Takto sa majú ku mne správať, takéto chovanie prináleží môjmu postaveniu. Isabella by si mala brať z neho príklad.

„Priprav niečo pre lady Isabellu. Ja jej to odnesiem sám,“ povedal som už pokojnejšie. V Jasperovej spoločnosti som vždy bol pokojnejší a netuším, ako to robil.

„Ako rozkážete, môj pane.“ Toľká zdvorilosť, musel som sa pousmiať. Po chvíľke doniesol tácku plnú jedla, ovocia a pitia. To si hádam ani nezaslúži. Mal som pýtať krajec chleba so soľou a vodu. No určite. Ani soľ nie. Na lakocinky by ju bolo.

„Vďaka.“ Vzal som od neho tácku a kráčal som k dverám jej komnaty. Začul som zvuky prichádzajúce z jej izby. Plakala. Nebodaj kvôli mne. Nebodaj má výčitky, ako sa správala. Dobre jej tak. Netrvalo dlho a plač ustál. Otvoril som dvere bez zaklopania a len tak tak som stihol uhnúť. Centimeter od hlavy mi preletela olejová lampa a rozbila sa o múr za mojim chrbtom. Šokovane som ostal stáť.

„Vypadnite,“ skríkla a na hlase vždy bolo počuť, že plakala.

„Tu máte jedlo,“ povedal som a položil som ho na stôl pri dverách. Bola tu tma a asi aj ostane, keďže si lampu rozbila.

„Od vás nič nechcem,“ povedala a potiahla nosom. Trucovité dieťa. Chcel som ísť k nej bližšie, ale potkol som sa o niečo na zemi. Prisahal by som, že tu pred chvíľou nebolo nič. Padal som smerom na jej posteľ a pád som stlmil tým, že som sa rukami zaprel. Ešte by som ju rozpučil.

„To bola moja noha,“ odvrkla si šúchajúc boľavé miesto, kde som neúmyselne narazil. Nie však plnou silou, ale aj tak tam bude modrina.

„To bola moja brada,“ povedal som na obranu, aby to nevyzeralo, že mi nič nie je. Aj keď to bola pravda.

„Dobre vám tak,“ zamrmlala detinsky. Snažila sa dostať z môjho zovretia, čo bolo nemožné.

„Zase ten váš detinský tón. Mám vám pripomenúť našu dohodu?“ spýtal som sa, ale stále som ju nepúšťal a k tomu som jej to zašepkal do ucha. Zachvela sa hneď, ako sa môj dych dotkol jej ucha.

„Samozrejme, že nie, vaša milosť.“ Zasmial som sa nad tým, ako pokorne to povedala. Tak to má byť.

„Viete, že krásne voniate?“ Vlastne to nemala byť otázka, ale skutočnosť. Zbožňoval som, keď žena na sebe nemá žiadny parfum a ja môžem cítiť jej vôňu tela. Čistú vôňu a nie zmiešanú lacnými toaletnými vodami.

„Čo tu vlastne chcete? Poslali ste ma do mojej komnaty a teraz ste tu. Prečo?“ Dobrá zmena témy. Vlastne nie, opäť som si spomenul nato, čo mi povedala a ako ma nazvala.

„Vy ste mi ráčili povedať svoj názor na mňa, a tak som nechcel ostať pozadu a preto som vás navštívil, aby som mohol povedať aj ja svoj názor. Takže vám chcem povedať, že podľa mňa ste chladná ako psí čumák a k tomu stará dievka.“ Oči otvorila dokorán a ten malý noštek sa jej nadvihol a vytvorila sa na ňom vráska. Zas sa chcela dostať spod môjho zovretia, ale to som jej nedovolil. Rukou som jej prešiel po odhalenom ramene až po celej dĺžke ruky. Zatriasla sa a prestala sebou metať.

„Poslušné dievčatko,“ vydýchol som jej do tváre a priložil som svoje pery na tie jej. Nerobil som nič iné. Čakal som na jej reakciu, ale ona stále nič. Prešiel som jej jazykom po spodnej pere a neskôr po hornej. Pomaly som krúžil jazykom okolo celých pier. Stále nehybne ležala a mňa to hnevalo. Nemôže byť predsa kusom ľadu. Žeby bola frigidna? Telo sa jej však chvelo, ale ani po troch minútach sa nezapojila do bozku.

„Bojíte sa ma?“ spýtal som sa chvejúcim hlasom. Mal som na ňu neskutočnú chuť. Túžil som po nej. Po jej nevinnosti a drzosti.

„Keby som sa bála, nebola by som tu,“ odpovedala tichučko. A moje ruky začali skĺzať po jej krku až k šiji.

Jej teplá pokožka ma pálila na rukách. Môj dych začínal naberať na rýchlosti. Nestačilo mi to, čoho som sa dotýkal a moje ruky si začali robiť, čo chceli. Putovali stále nižšie a nižšie. Šklbol som a jej šnurovačka povolila. Počul som, ako sa zrazu uvoľnila. Počul som, ako ľahko dýcha a pokračoval som ďalej. Nehodlal som prestať. Videl som na nej, že sa jej to páči a tak som začal bozkávať jej krk. Vzala moju tvár do svojich dlaní a pritiahla si ma na svoje pery. Toto stretnutie pier sa dalo pomenovať ako nádherné vzrušenie alebo varujúca vlhkosť sľubujúca viac. Znervózňovalo ma jej oblečenie, ktoré ju zväzovalo a izolovalo odo mňa. Jej pery chutili omamujúco. Odtiahol sa od nej, aby som jej dal priestor na dych.

„Ste plná prekvapení, mylady. Dovolím si tvrdiť, že keby ste boli kurtizána, tak týmto bozkom zarobíte majland.“ Zasmiala sa a to ma prekvapilo. Nevzala to ako urážku, ale ako lichôtku, ba dokonca humor.

„Viete, že mám plné právo vás vyfackovať za túto poznámku?“ spýtala sa a laškovne sa usmievala.

„Viem, ale tiež viem, že by ste to neurobili.“ Zodvihol som obočie a tváril som sa vážne. Pritiahla si ma bližšie a ja som nestavil pery k bozku. Ona sa však prisala na jamku môjho hrdla a začala jazykom chodiť po celom krku. Jej teplý a vlhký jazyk ma rozpaľoval a dráždil. Začal som pomaly ruky sunúť pod jej šaty a cítil som, ako jej na tele vyskakujú zimomriavky. Vyvliekol som jej zo šiat pravú ruku a potom hneď ľavú. Už mi bránil len jej korzet. Skúmavo som si ju prezeral. Posadil som sa na a zapálil som sviečku, ktorú som vytiahol zo šuplíka jej nočného stola. Založil som si ruky na prsiach.

„Ten korzet nie je zlý, ale vy ste určite krajšia bez neho,“ povedal som a jedným trhom som jej ho roztrhol. Šokovane sa na mňa pozrela.  Mal som pravdu. Bola nádherná, priam viac ako to. Ona bola neodolateľná.

„Presne ako som povedal,“ vydýchol som stále omámený tou krásou.

„Mám pocit, že ste mi práve polichotili.“ Keď povedala túto vetu, až vtedy som si uvedomil, že som to povedal aj nahlas.

„Dole s tým.“ Ukázala panovačne na moju vestu a košeľu. Ostal som sedieť, zaskočený jej smelou požiadavkou. Mám sa tej malej mrške podvoliť? Bez ďalšieho zbytočného premýšľania som zo seba zhodil to, čo po mne chcela. Očami ma sledovala po celej dĺžke môjho tela až sa zastavila na tmavej čiarke chĺpkov smerujúcej k nohaviciam.

„Oh,“ vzdychla a ja som sa zasmial. Pritiahol som si ju bližšie k sebe, ale už sa nebránila.

Bella:

Keď sa moje prsia dotkli jeho odhalenej hrude a ja som pocítila tú pevnosť jeho svalov, vyvolalo to vo mne triašku. Vychutnávala som si ho jazykom blúdiacim po jeho perách cez krk a mužnú líniu brady až späť k ústam. Bol ako stena z ľadu. Pevný, ľadový, pohlcujúci oheň môjho tela. Nemohla som sa nasýtiť jeho chuti, dotykov, nadýchať sa do sýta jeho vône. Jeho oči, krk, pery, všetko bolo nádherné. Odtiahol sa odo mňa a ja som zamraučala.

„A ja som si myslel, že vás naučím pár trikov,“ povedal chrapľavým, udýchaným a zároveň vzrušeným hlasom. Bola som stará panna, presne tak ako ma nazval, ale moje pery, jazyk a ruky si robili, čo chceli.

„Všetko je riadené vášnivou intuíciou.“ Opatrne sa ma dotkol.

„Vy ste hádanka, lady Isabella.“ Chcela som ho. Túžila som po ňom určite viac ako iné ženy. Neviem, čo do mňa vošlo, ale už som ho chcela cítiť bližšie a už som nechcela viac rozprávať.

„Ste zamyslená,“ povedal, keď  videl, že sa nemám k odpovedi.

„Už mlčte.“ Pritiahla som si ho bližšie k sebe. Vojvodov úsmev sa ešte viac rozšíril. Pohladil ma po tvári. Jeho chladný dotyk robil zázraky. Chladil a zároveň pálil.

„Zabudnime na všetko, nech nič iné neexistuje aspoň dnes v noci.“ Zarazila som sa. Ja som to povedala na hlas?! No čo, som žena túžiaca po tomto netvorovi. Zvyšok sveta sa teraz vytráca ako mávnutím čarovného prútika.

„Ste krásne komplikovaná,“ vydýchol a konečne sa prisal na moje pery. Cítila som jeho mužnosť, ako sa snaží vyslobodiť zo zovretia nohavíc. Pomaly sa dostával nižšie od mojich pier cez bradu, krk až k mojim prsiam. Prisal sa na moju bradavku a začal ju láskať jazykom. Ruky spúšťal stále nižšie až sa dostal k mojej sukni. Pochopila som, že mi ju chce dať dole a tak som sa nadvihla. Odhodil ju vedľa postele a potom sa postavil. Zľakla som sa, čo sa stalo a on si založil ruky na hrudi.

„Stále ste obutá.“ Ten je ale všímavý. Zasmiala som sa.

„Áno,“ súhlasila som a stále lapala do dychu. On si však kľakol k mojim nohám a začal si ich obzerať.

„Majú gombíky,“ povedal vyčítavo. Zase som sa zasmiala. Bol rozkošný, keď sa mračil.

„Áno, veľa, veľmi veľa gombíkov,“ odfúkol si a postavil sa na nohy. Jediným dramatickým pohybom ma zodvihol do náručia. Zalapala som po dychu a skríkla. Položil ma na nízku pohovku.

„Mohli ste ma zraniť.“ On si ma však nevšímal. Vložil si jeden môj členok do svojho lona a zručne rozopol gombičky na topánke a vyzul ju. Potom mi členky vymenil a zopakoval to ešte raz. Medzi zubami som zvierala spodnú peru. Pomaly išiel rukou vyššie k môjmu zahalenému lýtku a ani na okamih zo mňa nespúšťal zrak. Jeho ruky sa zastavili až na mojom kolene, kde uvoľnil podväzky a začal spúšťať späť k členku. To isté urobil s druhou. Napriek tomu, že obe boli dole nepúšťal moju nohu a bozk po bozku sa nenáhlivo približoval. Urobil jeden šikovný ťah a môj podväzok spolu s nohavičkami praskli a ja som už bola celá nahá.

„Nemyslite si, že som trochu v nevýhode?“ pípla som a ukázala na jeho nohavice. Zhodil ich zo seba a hneď na to aj spodky a topánky. Konečne sa mi naskytol pohľad o akom sníva každá žena.

„Diabol v tele anjela,“ vzdychla som tak nepočuteľne, ale aj napriek tomu som mala pocit, že ma počul, lebo kútiky pier sa mu povytiahli do úsmevu. Dúfala som, že konečne ku mne príde, ale on si znova kľakol a začal bozkávať, lízať a dráždiť moje členky. Určite to robil schválne, aby znásobil moju rozkoš. Potom šiel vyššie k lýtkam a kolenám až sa dostal k mojej jaskynke. Tam sa začal hrať. Najprv jazykom a potom pridal prsty. Bola som taká vzrušená, že som v kŕčoch zvierala plachtu pod sebou.

„Ešte?“ spýtal sa, keď sa na chvíľku zodvihol. Ja som bola neschopná slova a len som prikyvovala.

Zasmial sa a vrátil sa späť. Jazykom išiel stále hlbšie a hlbšie a ja som mu nechty zarývala do jeho svalnatých ramien. Začínala som sa nekontrolovateľne triasť. Po ani nie minúte som zastala v silnom kŕči, ktorý znehybnil moje telo. Cítila som, ako mi žilami prúdi vášeň, ktorá mi búšila v ušiach. Vytiahol sa k mojim perám, pobozkal ma a potom zašepkal:

„Pokúsim sa, aby to nebolelo.“

Pokúšal sa ma upokojiť. Ja som však mala hlavu úplne v oblakoch a verila som, že mi nedovolí spadnúť. Potom do mňa opatrne vstupoval, až vstúpil celý. Prehla som sa ako luk a hlasno zastonala. Bolo to neuveriteľné a neopísateľné. On je trýzniteľ, ale stálo to za to. Keď sme sa obaja blížili k vrcholu, tak sme zrýchlili tempo a dosiahli vrchol naraz.  

 Dovolím si poďakovať ešte raz čitateľom: Jessy, RobertKristen, MichellAliceCullen, GCullen a Ivka77.

Vážim si vašich slov a vašej podpory. Vo všetkom máte pravdu a mňa najviac potešila vaša opora. Vy teda viete, ako človeku dať chuť do písania. :-*

Teraz len pre GCullen. Ja tiež milujem šťastné konce. O tom niet pochýb, ale nie všetko sa končí tak, akoby sme si priali. Vieš, hovorí sa, že život je krátky a nemali by sme premrhať ani jeden deň. Ak niekoho milujeme, mali by sme mu to povedať skôr, ako bude príliš neskoro. :( Mrzí ma, ak prídem o čitateľku, ale verím, že ma pochopíš a môžem ti povedať, že moje ďalšie poviedky budú určite šťastné, vtipné a hlavne oddychové. :) Už sa na tom pracuje. :) 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Závoj súmraku - 3. kapitola :