Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zápisník jednej lásky - 1. kapitola

12.12.2011 (16:15) • MiriamSalvatore • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 2174×

1. kapitola

17. 7. 1916

9:30

Milý denníček!

Dnes je to presne po prvýkrát, čo si do teba začínam písať. Na začiatok by som sa preto mala asi predstaviť. Takže, denníček... Moje meno je Isabella Swanová, mám štrnásť rokov a bývam v jednej z chudobnejších častí Londýna. Moja rodina, s ktorou, mimochodom, žijem, sa skladá z piatich členov. V prvom rade je tu môj otec, Charlie Swan, ktorý je povolaním veľmi dobrý doktor. Po ňom som zdedila svoje hnedé brčkavé vlasy a skoro všetku pokojnú povahu.

Ďalej je tu moja mama, Renée Swanová, ktorá je prekrásna žena v domácnosti. Skoro celý svoj život venovala nám, teda svojím deťom. Po matke som zdedila skoro celú svoju krásu. Nebudem to tu zapierať, pretože každý mi to vraví a ja osobne si myslím, že to pravda je. Avšak z celej našej rodiny mama uprednostňuje moju staršiu sestru Elizabeth, ktorá je odo mňa o necelý rok staršia. A ak mám pravdu povedať, nečudujem sa.

Elizabeth je odo mňa skutočne krajšia. Ja, hoc som od mamy zdedila skoro celú krásu, no ona zatiaľ zdedila prekrásne blonďavé vlasy. Elizabeth je dokonca natoľko šikovná, že si vie ulapiť chlapa jedným dychom. Vie flirtovať a nasádzať úsmevy, rada chodí po večierkoch, jednoducho miluje luxusný život. Ja som skôr opačný typ. Rada chodím na prechádzky za ranného svitu, rada si čítam, milujem zvieratá, a to najviac kone. Rada sa totiž o ne starám. Vieš denníček, máme veľký statok.

Som skôr pokojný a uzavretejší typ, ktorý si potrebuje užívať slobodu. Neznášam byť „zavretá“ v nejakej spoločnosti, kde som nevítaná. Avšak, nepopieram, že bály a tance ma fascinujú. Ja mám, na rozdiel od svojej sestry, ambície, ktoré chcem v živote jednoznačne dosiahnuť. Elizabeth robí zase všetko, čo jej povie mama. Ja to zase neznášam. Neznášam to, keď mi mama diktuje do života. V tomto sa nedám. Zrejme aj túto povahovú črtu som zdedila po ockovi, ktorý sa nejedenkrát vyjadril, že ja som mu najmilšia. Možno preto, že mám k nemu zo sestier najbližšie.

Toto mi tak pripomína, že som ešte nepredstavila nášho posledného člena rodiny. Moju najmladšiu sestričku, ktorá má len päť rokov. Je zo všetkých taký mix. Po každom má niečo. Volá sa Kitty. Neviem, kde mama zohnala také čudesné meno. Keď som sa jej na to spýtala, povedala, že v dnešnej dobe je moderné a ona chce kráčať s dobou. Chúďa dievča, pomyslela som si v ten deň, keď som sa dozvedela, ako sa bude volať.

Tak a teraz, denníček, si kladieš otázku, prečo som si ťa asi založila. No dôvod je veľmi jednoduchý. Moja najlepšia (jediná) kamarátka, Alice Brandonová, ktorá je, mimochodom, odo mňa o tri roky staršia, už netrávi so mnou toľko času ako kedysi. Dôvodom, prečo toho tak je, je jednoduchý. Našla si totiž priateľa Jaspera Whitlocka, miestneho vojaka, ktorý akurát prišiel z vojny. Tak mi to povedala Alice. Ako som sa dozvedela z jej listov, ktoré sme si aspoň písali, vraj sa spoznali na jednom večierku a odvtedy sa ich sympatie tak naklonili, že sa obaja začali stretávať a dorástlo to do bodu zasnúbenia. Toto všetko sa stalo vraj minulé leto. Z noviny, ktorú mi Alice stihla oboznámiť, som sa tešila. Konečne bude šťastná!

Vieš, denníček, Alice nemala dvakrát šťastné detstvo. Keď sa narodila, jej mama zomrela pri pôrode a otec sa o ňu prestal starať. Alice bola doma niečo ako slúžka. Otec jej dával za vinu matkinu smrť a dokonca začal piť. Nečudujem sa potom, že z toho všetkého sa neskôr scvokla. Nečudujem sa, keďže domový teror mala na každodennom poriadku.

Alice to nakoniec nevydržala a ušla. Nevedeli sme o nej takmer dva a pol roka. Nakoniec mi, ako jedinej, poslala správu, že sa jej ujal starší pán, ktorý robil v laboratóriu nejakého výskumníka, či doktora. To už neviem. Skrátka mala sa tam dobre a tam začala žiť svoj nový život, na ktorý mala právo odjakživa.

Tak, denníček, teraz vieš o mojej rodine a najlepšej kamarátke. Dúfam, že mi nahradíš najlepšiu kamošku aspoň sčasti, pretože si jediný, komu budem zverovať svoje tajomstvá. Budem však musieť končiť, lebo ma mama volá. Zase niečo chce. Ach, dúfam, že jej na rozum neprišla nejaká hovadina. Potom ti dám vedieť.

11:00

Kokos, tomuto by si zrejme neuveril. Ja a moja rodina ideme na bál! Áno, bál! A najlepšie na tom je, že tam bude nejaká zámožná rodina Masenovcov a moja kamarátka Alice s jej manželom Jasperom. Neviem síce kto to je, ale vraj prídu sem, na rodinné sídlo, kde sa zdržia dosť dlhý čas. Toto mi teda oznámila mama.

Ja sa tak brutálne teším. Jupííí, bude zábava a pôjdem tancovať! Ako poznám mamu a Elizabeth, pôjdu sa roztrhať len aby sa zoznámili s Masenovcami. Musím priznať, že aj mňa zaujíma, kto je tá rodina. Po dedine sa rozšírilo, že sú bohatí a vraj majú jediného syna, s ktorým sem prišli, aby ho oženili! Ten bál mal byť na jeho počesť! Hm, tak sa mi zdá, že mamička sa bude drať až dopredu, aby sa s nimi zoznámila. Stavím sa o čo chceš, denníček, že teraz jej behá po rozume len jedno. A to, ako by dala Elizabeth dokopy s Masenom. To ma však netrápi. Ja sa teším na zábavu a na to, že konečne uvidím svoju najlepšiu kamarátku Alice po takom dlhom čase...

25. 7. 1916

16:33

Milý denníček.

V prvom rade sa ti ospravedlňujem, že som sa neozvala skôr, ale mala som nejaké povinnosti, a tak som nemohla písať. Predovšetkým som pátrala alebo, lepšie povedané, sa dozvedela o rodine Masenovej. Tak si predstav. Pôvodom celá rodina pochádza zo Chicaga a sú dosť zámožní. Predpokladám, že ich jediný syn, Edward, tak sa volá šťastlivec, pre ktorého je určený bál, bude namyslený frajerský maznáčik. Nechcem však posudzovať ľudí, a tak som radšej ticho. Vždy sa mi však toto pravidlo potvrdilo. Bude len zázrak, keď to nebude pravda. Úprimne, som zvedavá, čo sa z toho slávika vytiahne! A to presne zajtra zistím!

00:00

Denníček, pomôž, ako mám zaspať? Ten chlapec mi nedá spať. A to ho ani nepoznám naživo. Čo bude potom? Čo keď nebudem vedieť zaspať? Bože, Bella, spamätaj sa. Takáto si v živote nebola. Ako ťa môže rozhádzať „obyčajný“ chalan?!  Ach jaj, denníček, máš pravdu. Ďakujem za vypočutie! Tak ja idem spať. Aspoň sa o to pokúsim pri Elizabethinom chrápaní.

Uff, tak zajtra. Zajtra konečne uvidím svoju najlepšiu kamarátku. Ja sa tak neviem dočkať!

26. 7. 1916

9:00

Bože, tak zle som sa vyspala. Z toho Elizabethinho chrápania ma raz klepne. Dúfam, že si už konečne nájde ženícha a ja budem sama v izbe, alebo s malou Kitty. Neviem si vysvetliť, po kom Lizzy zdedila to otravné chrápanie!

Už len pár hodín (presne šesť) a začne bál. Ja sa tak neviem dočkať!

15:30

Tak, konečne som sa začala chystať, denníček. Ako prvé som sa bola umyť, veď vieš, aby som nesmrdela, a potom som si dala na seba svoje krásne snehovo biele šaty, v ktorých keď sa zakrútiš, vlnia sa spolu s tebou. Milujem tie šaty a vždy si ich šetrím len na zvláštne príležitosti ako sú tieto. Potom som si dala spraviť zvláštny účes, na ktorý sa podujala moja sestra. Nie je až taká mrcha ako sa zdá. Skladal sa vlastne z drdolu, a doňho som mala ešte pozastrkované umelé kvetinky. Bolo to veľmi pekné. Keď som sa pozrela do zrkadla, vyzerala som ako princezná. Musím priznať, že Elizabeth má nadanie na účesy. Možno by sa týmto mohla aj živiť.

Ach, keď ju spomíname. Ona si na seba obliekla tiež krásne snehovo biele čipkované šaty. Svoje blonďavé vlasy si nechala rozpustené. Len pár pramienkov vlasov si nechala zatočiť, tak to teraz vyzeralo, že ich má zamotané. Na tvár si potom naniesla jemný púder a oči si tiež jemne namaľovala. Zrejme sa chcela tomu Masenovi zapáčiť.

18:10

Tak, denníček, po veľkom rozhodovaní, či si ťa mám zobrať, alebo nie, zvíťazilo slovo áno. Teraz si preto zapisujem udalosť, čo sa tu zatiaľ stala. Vlastne nestalo sa tu dokopy nič. Netherfieldský palác je prekrásne ozdobený. Hostia sa tu zabávajú v poriadnom prúde, ale páni sa tu ešte neukázali. Meškajú. Dokonca aj moja najlepšia kamarátka. Žeby bola aj ona hosť? Žeby sa tiež poznala s rodinou Masenovcov? Koniec koncov, je to možné, pretože keď mi písala, z jej listu to bolo poznať.

Počkať, počkať, počkať! Práve ľudia stíchli a nejakí ľudia začali prichádzať. Zrejme to budú oni. No budem na chvíľu končiť. Potom ťa poinformujem.

1:00

„Dámy a páni. Dovoľte mi prestaviť  vám rodinu Masenovcov,“ zvolal postarší a plešatejší muž. Zrejme správca a usporiadateľ plesu.

Vtom sa moja mama a Elizabeth začali hrnúť dopredu medzi hŕstku ľudí, ktorí sa tiež pokúsili okúsiť šťastie spoznať sa s nimi.

„Isabella, Charlie, no tak poďte a nevystavajte tam len tak!“ súrila nás mamka.

Vtom som prevrátila očami. To bude teda trapas, skrslo mi hneď v hlave. Ockovi zrejme tiež, pretože sa na mňa uškrnul a pobral sa tiež za mamkou.

O chvíľu na to sme sa dostali na rad my.

Usporiadateľ plesu nás vtom ihneď prestavil.

„Pán George, pani Clementína a mladší pán Edward Masenovci. Toto sú Charlie a Renée Swanowci a ich dcéry Elizabet a Isabella,“ predstavil nás a my sme sa uklonili.

Pri predstavovaní som si všimla celú rodinu.

Starší pán Masen bol už na prvý pohľad namyslený. Z jeho tváre vyžaroval chlad, oficiálnosť a v jeho sivomodrých očiach sa nehnul žiaden cit.

Naopak z pani Masenovej vyžarovala akási iskra ľudskosti. Neviem, či som to dobre pomenovala, no v jej krásnych zelenkavých očiach boli vidieť city. Nebola taká formálna ako jej muž. Naopak, bola plná lásky, nehy a vďačnosti. Vysvetlila som si to z jej prekrásnych očí. Mala tiež prekrásne bronzové vlasy vyčesané hore do drdola. Dalo sa s ňou tiež rozprávať. Vysvetlila som si to už len z dôvodu, že sa k nám ako prvá prihovorila.

„Teší ma,“ usmiala sa a zo slušnosti sa tiež uklonila.

Ako posledná osoba ma zaujala napravo od pána Masena. Bol to vysoký, prenádherný, atraktívny muž, ktorý ma už na prvý pohľad zaujal. Mal krátke bronzové, postrapatené vlasy, ktoré mu viseli na všetky štyri svetové strany. To bola zrejme dnešná móda v Chicagu. Jeho krásne zelené oči, ktoré, rovnako ako vlasy, zdedil po mame, boli tiež neodolateľné. Po celý čas som sa mu musela do nich pozerať. Keď to zrejme už nevydržal, tiež sa mi začal vpíjať do mojich. Vtom akoby ma nimi zablokoval. Nevedela som doslova odtrhnúť od neho. Dokelu, ako to robí a načo som sa vôbec do nich tak dlho pozerala? Zanadávala som si. Vtom som si však všimla, že v jeho očiach sa mihol chlad a nenávisť. Spýtavo som sa naňho pozrela, no on namiesto toho svoj pohľad obrátil na sestru a usmial sa na ňu. Tak toto bola rana pod pás. Moja sestra sa mu páčila. Vlastne prečo sa čudujem? Elizabeth mala doteraz veľa nápadníkov. Mala ich na každom plese. Moja mama ich však jedným pohľadom odháňala, pretože vedela, že nie sú dobrí pre Elizabeth a ona to vedela tiež. Tak keby som mala skonštatovať jedným slovom - Edward bol presnou kópiou svojej mamy po vonkajšej stránke. Po vnútornej sa mi zdal celý po otcovi.

Tak sa teda zdalo, že Elizabeth a aj mama sa konečne prianie vyplnilo. Elizabeth sa vydá za bohatého zámožného muža. Avšak, to je ešte len vo hviezdach.

„Bells!“ kričal zrazu na mňa niekto cez pol sály. Najprv som si myslela, že to mne nepatrí ale keď sa toto meno ozvalo už po tretíkrát a ľudia sa začali obzerať, kto ten dotyčný je, začalo mi dochádzať, že to mysleli mňa.

Vtom som sa obzrela. Predo mnou totiž stála postava, ktorú som vôbec nepoznala. Kto to môže byť?

„No tak, vôbec nevieš, kto som? Nespoznávaš svoju najlepšiu kamarátku?“ spýtala sa na oko urazene.

Ja som sa len vyjavene pozrela.

„Alice?“ spýtala som sa a neveriaco hľadela na človeka, ktorý stál predo mnou. Vôbec som tomu nechcela uveriť. Toto a Alice? Toto a moja najlepšia kamarátka? Nie, toto musel byť niekto úplne iný. Ty kokos, denníček, neveril by si, ale ona sa zmenila. Ale keď vravím zmenila, tak poriadne zmenila!

Jej prekrásne čokoládové dlhé vlasy, ktoré som jej tak vždy potajomky závidela, mala úplne nakratučko ostrihané a, podobne ako Edwardovi, jej lietali na všetky svetové strany. Ten, kto predo mnou stál, bola skutočne dospelá žena. Hoc mala len sedemnásť. Manželstvo jej dokonale pristálo. Toto bola jednoducho úplne iná Alice.

„To ma ani neobjímeš?“ spýtala sa už po tretíkrát a toto znelo fakt už nahnevane.

Bez jediného slova som sa jej votrela do náručia. Pripomínalo mi to staré časy objímania. Aspoň v tomto sa nezmenila.

„Alice, ja som ťa fakt nespoznala. Vyzeráš úžasne a zoženštela si,“ povedala som popravde a dívala sa na ňu ďalej.

Vtom som si všimla jej kratučké fialkové šaty.

„Ďakujem, aj ty vypadáš úžasne. Inak, čo vravíš na moje šaty?“ usmiala sa a zatrilkovala pózou.

„Sú prekrásne,  ale myslím, že dosť prikrátke...“ povedala som a stále sa na ne dívala. Jak si mohla také dať?

„No, toto je Chicagská móda, drahá. Tam sa toto nosí.“

„Waw.“ To bolo jediné slovo, ktoré zo mňa vypadlo. Na chvíľu som sa len tak zamyslela. Pristalo by to na mne? Bola by som taká atraktívna ako Alice a všimol by si ma Edward? Vtom som si však túto otrasnú myšlienku radšej z hlavy vypustila. Ešte to tak. Ak si ma nevšimol teraz, tak už nikdy. Jemu sa páči moja sestra a tým sa to už asi nezmení.

„Hm, ale aj tvoje šaty sú prekrásne, akurát by som ich možno trošičku skrátila,“ uvažovala Alice nahlas. To som už chcela namietať, keď nás vyrušil niečí kašeľ.

„Och, Bells, dovoľ mi ti predstaviť ti môjho manžela Jaspera Whithlocka. Jasper, toto je moja najlepšia kamarátka Isabella Swanová,“ prestavila nás.

Jasper mi zo slušnosti podal ruku a prehovoril: „Teší ma, slečna Swanová.“ A krátko sa usmial.

„Aj mňa teší, pán Whithlock.“ Tiež som sa usmiala.

„Bože, to si teraz budete vykať? No tak, ľudia, predsa som vás predstavila ja,“ prehovorila po chvíľke otrávene Alice. Nad tým som sa musela len zasmiať. Tak sa mi zdá, že sa mi konečne začína vracať stará Alice.

„Ja tiež nemám proti tomu nič. Takže keď už tak, som Jasper a tykaj mi.“ Nastavil mi opäť ruku.

„A ja som Bella. Tak ma volajú priatelia.“

„No tak sa mi to páči,“ povedala a tiež sa usmiala.

„Zatancuješ si?“ Tá otázka patrila, samozrejme, Alice.

„Bells, nebude ti prekážať, keď ťa tu na chvíľku nechám osamote?“ spýtala sa ma.

„Samozrejme, že nie. Choď si pokojne zatancovať s manželom.“

„Dobre, porozprávame sa potom,“ usmiala sa na mňa vďačne a odtancovala spolu so svojim manželom na parket.

Ja som si v tom šla sadnúť na stoličku a pozorovala páriky tancujúcich. Medzi tými všetkými bola aj Elizabeth, ktorá tancovala s Edwardom. Hm, neprekvapilo ma to, ale na druhej strane mi to bolo akosi dosť ľúto. Čo by som dala za to, keby som na jej mieste mohla byť ja? Keby si tam zatancoval aj so mnou? Vtom som náhle pocítila akýsi čudný pocit v žalúdku. Sklamanie? Hnev? Smútok? Žiarlivosť? Nevedela som identifikovať.

„Zem volá Isabellu!“ zvolal náhlé nahnevaný hlas.

„Čo je?“ spýtala som sa hlúpo a vrátila sa naspäť do prítomnosti.

„No... to som predsa ja. Alice. Kde si zase pátrala?“ spýtala sa a pozerala sa smerom, kde pred chvíľu ja.

„Nikde. Tak čo, už si si zatancovala s Jasperom? Nevrátila si sa nejako skoro?“ snažila som sa zmeniť tému, ale márne.

„No tak, kto ťa tak zaujal? Povedz to svojej najlepšej kamarátke!“ nedala sa a nasadila svoj smutný a lá psí pohľad. Bože, to som si teraz tak zavarila!

„Na Edwarda Masena, ktorý tancuje s mojou sestrou,“ povedala som.

„Elizabeth?“ spýtala sa a s údivom sa pozrela ešte bližšie. „Toto nie je možné!“ dodala po chvíľke.

„Prečo by nemalo byť?“ spýtala som sa úplne nelogicky. „Nečudujem sa, že letí práve na sestru,“  pokračovala som a pozerala tam. Tancovali totiž už štvrtý tanec.

„Pretože taký hlupák nie je.“ Vtom som nadvihla jedno obočie. Akože taký hlupák nie je?

„Ako to myslíš?“

„On sa nezahadzuje s blondínkami. Jeho prioritou sú skôr hnedovlásky,“ povedala úplne pokojne.

Jeho prioritou sú hnedovlásky? Tak žeby tu mohla byť menšia nádej, že by som si ho mohla získať? Moja nádej v srdci akoby ožila, no vzápätí zhasla.

„O tom pochybujem, Alice. Keď sme sa totiž spoznávali, poväčšine pokukoval po Lizzy,“ informovala som ju.

„To nemôže byť pravda. Veď ho poznám. Je ako môj brat,“ nedala sa.

„Čože? Ako brat?“

„Och, áno, to som ti chcela povedať. Vieš, keď som odišla od otca. Ujal sa ma môj opatrovateľ Jared a on sa s nimi poznal. S Edwardovým ocom boli dobrí priatelia a vďaka nemu som sa spoznala s Eddym a následne ma Edward predstavil Jasperovi, môjmu manželovi. Jemu a jeho rodine vďačím za veľa,“ povedala  a následne si odpila z vína.

„Edwarda proste poznám ako svojho brata. Viem aký je, čo jedáva, kam sa chodí baviť, čo je jeho najobľúbenejšie. Skrátka viem o ňom úplne všetko! A keď ti vravím, že je na hnedovlásky, tak na ne aj je!“ dodala s presvedčením. „Mala by si u neho šancu.“

Vtom som sa na ňu len s prekvapením pozrela a s istotou v hlase povedala: „Tak to rozhodne nie. Myslím, že sa tentokrát mýliš. Veď vidím ich pohľady a okrem toho spolu tancujú už šiesty tanec.“

„Ty to počítaš?“ spýtala sa a zasmiala. Ja som sa začervenala a pokrútila hlavou.

„Neveríš mi a chceš sa presvedčiť?“ spýtala sa ma a provokatívne nadvihla jedno obočie.

„Ako?“

„Veľmi ľahko, len poď so mnou,“ odvetila a ja som vedela, že má niečo za lubom. Avšak nevedela som čo. Keď sme však prechádzali čoraz bližšie, už mi to bolo jasné. My sme šli za ním. Preboha, ako to bude vyzerať? Nemôžeme tam len tak vtrhnúť, veď tancuje s mojou sestrou!

„Alice, to nie je dobrý...“ nedokončila som, pretože ma umlčala jedným pohľadom.

Vtom som nasucho prehltla.

„Edward?“ oslovila ho Alice, čím ho vyrušila z konverzácie, ktorú viedol s mojou sestrou a jeho rodičmi.

To bude teda totálny trapas!

„Alice,“ oslovil ju a usmial sa.  Na mňa vôbec ani nepozrel. No úžasné. Tak Alice tu máš dôkaz, že o mňa ani len nezakopne!

„Vidím, že si sa stihol zoznámiť s Lizzy a aj si s ňou zatancovať. Čo keby si si pre tentokrát skúsil zatancovať s Bells? Bola by to pre ňu veľká pocta, a tak by si aj ty mohol poznať druhú sestru,“ ukázala pohľadom na mňa a usmiala sa. Pocta? Aká pocta? Čo to tu trepe? Ja by som sa zaobišla aj bez neho! Ja s ním nechcem tancovať z donútenia. To vonkoncom nie!

Vtedy obrátil svoj pohľad na mňa. Vyzeral, že mu to je jedno. Z jeho pohľadu sa naozaj nedalo nič vyčítať. Len na mňa hľadel. Vyzeralo to akoby uvažoval, aké ma pre a proti. Pri Alice však nič také neexistuje.

„Ak madam dovolí, bude mi cťou,“ povedal formálne a nastavil ruku, aby som sa ho chytila.

Ja som sa nadýchla, ruku prijala a s obavami pozrela na Alice.

Ona mi len prikývla a povzbudzujúco na mňa usmiala. A tak som sa nechala viesť Edwardom. No nech to čert vezme! Aj keby som s ním nemala čo povedať, aspoň si zatancujem!

Keď sme prišli na parket začali, akoby za trest, hrať slaďák.

Toto sa môže stať naozaj len mne!

Edward si ma pritiahol úplne najbližšie. Jednu ruku si položil na môj chrbát a druhou si preplietol s mojou. Ja som si svoju druhú ruku dala na jeho rameno. A tak sme začali tancovať. Spočiatku bolo ticho. No nevravela som? Ani povedať si nebudeme mať čo. S Lizzy vedel komunikovať ihneď.

„Tak čo, páči sa vám na bále?“ spýtal sa po dlhej chvíľke. Zrejme aj on vytušil, na čo myslím.

„Áno, je to tu veľmi pekné. Služobníctvo si dalo naozaj záležať na výzdobe,“ odpovedala som mu na otázku a krátko sa usmiala.

Potom však bolo znova ticho. Mala by som začať ja? Zo slušnosti sa to patrilo. Keďže sa neuchytil prvý rozhovor.

„A vám sa tu páči? Budete dlho našimi hosťami?“

Chvíľu akoby uvažoval nad odpoveďou.

„Zažil som aj lepšie bály a popravde neviem. Rodičia sa mi tu rozhodli nájsť ženu a mne sa tu už jedna zapáčila,“ odpovedal.

Vtom ma akoby zabolelo pri srdci.

„Áno, všimla som si. Moja sestra bola úplne nadšená, keď ste tancovali.“

„Elizabeth je naozaj fascinujúca žena a veľmi dobrá tanečnica,“ súhlasil. Ja som vedela, že sa mu páči! Ach bože, prečo som s ním šla tancovať?

„Určite musela mať mnoho nápadníkov,“ skonštatoval a následne spýtal: „Má niekoho?“

Našťastie posledné zvuky hudby znamenali, že je už koniec, a tak som mu nestihla odpovedať, pretože som sa od Edwarda odtrhla a odišla. Nemohla som tam zostať. Tak veľmi ma zabolelo to, čo som práve počula. A vraj je na hnedovlásky. Alice sa teda poriadne mýlila.

„Bells, prečo si tak rýchlo odišla?“ spýtala sa ma úplne vykoľajená Alice.

„Pretože stále hovoril o mojej sestre a ja som to nevydržala. Vieš, že sme pri tanci sotva prehovorili?“

Alice sa na mňa len zaujímavo zadívala.

„Že by som tentokrát nemala pravdu? Žeby sa Edymu páčila Lizzy?“ uvažovala nahlas. No tak to ti teda ďakujem. Nemohla by si uvažovať ešte o trošku hlasnejšie?

„Alice, to je jedno. Nechaj to plávať,“ rozhodla som sa ukončiť toto nezmyselné vymýšľanie a pobrala som sa k stolu.

Za tento večer som už nechcela vôbec tancovať! Stačilo mi toto.

Po chvíľke však zaseza mnou prišla Alice.

„Prepáč, fajn, necháme to teda tak. Ja som však s ním porozprávam. Chcem vedieť, či sa mu Lizzy skutočne páči,“ povedala rozhodne.

„Dobre, ako chceš. Mne je to úplne jedno,“ zaklamala som a vzdychla si. Kedy sa tento ples už konečne skončí? Tak veľmi by som chcela ísť domov! Moje prosby boli akoby vyslyšané. Konečne, ďakujem ti, bože!

Po rozlúčke sme sa odobrali do koča, ktorý nás zaviedol domov. Po ceste som počúvala Lizzyno štebotanie o tom, aký je Edward úžasný. S mamou sa o tom celú cestu rozprávali.

Kokos, denníček, už som si myslela, že ma trafí šľak! Našťastie sme ale v pravý včas dorazili domov.

Ja som ihneď vystúpila z koča a pobrala sa do izby. Chcela som čo najskôr zaspať, no predtým si sem, do teba, píšem dnešnú udalosť.

„Bells, vieš, aký je úžasný? A ako tanečník tiež,“ dodala a popritom sa zatočila. Ona sa doňho vážne zabuchla!

„Viem, veď som s ním tancovala,“ prehovorila som po chvíľke a začala dávať zo seba šaty.

„Och, áno, zabudla som. Tak čo, aký bol? O čom ste sa bavili?“ zasypávala ma otázkami. Tak som jej všetko vyrozprávala. Vlastne tých viet nebolo príliš veľa.

„Myslíš, že by nám to mohlo vyjsť?“ spýtala sa ma po chvíľke.

„Ja neviem, Lizzy. Možno áno,“ usúdila som. Určite áno, povedala som si v mysli. „Dobre, idem ja spať. Dobrú, sestrička,“ zaželala som jej, i keď som vedela, že len tak nezaspím.

Tak, denníček, to by bolo z dnešného dňa všetko. Idem ja spať. Dobrú noc!

Potom som položila denník na nočný stolík, zavrela oči a nechala sa unášať myšlienkami, ktoré, samozrejme, patrili Edwardovi. Predstavovala som si, aké by to bolo, keby som bola na Lizzynom mieste

V tú noc sa mi po prvýkrát začalo snívať o Edwardovi...

Autor: MiriamSalvatore (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zápisník jednej lásky - 1. kapitola: