Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Zamatový plášť - 7. kapitola

09.03.2017 (07:00) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1474×

„Bella?“ pýtal sa Emmett, keď sme nasadali do tmavej dlhej limuzíny, ktorú nám Aro zabezpečil pre pohodlnejšie premiestňovanie sa z bodu a do bodu b.

„Hm?“ nevzrušene  naňho otočila neutrálnu tvár. Zase tá jej maska.

„Ty si lesbička?“ Prekvapene som otvoril pusu a Bella zalapala po dychu. Moja rodina bola na tom podobne, nikto nechápal, o čo tomu Emmettovi ide.

„Ako ťa to napadlo?“ chcela vedieť a zvedavo si ho premeriavala. Emmett sa nonšalantne usadil oproti nej vedľa Rose, ktorá sa naňho divoko mračila.

„No, vieš,“ začal významne. „Nedalo sa nevšimnúť si ten zasnený pohľad toho ľudského dievčaťa v hrade,“ zasmial sa a prepadali ho sexuálne predstavy s dvomi upírkami.

„Giana?“ prekvapene jej vyletelo obočie dohora a moja rodina sa nervózne pomrvila na kožených sedadlách. Auto bolo dosť dlhé, preto sa doňho zmestili sedadlá v jednej línií do tvaru U.

„Emm má pravdu,“ prikývol opatrne Jasper.

„Len ju chránim,“ zasmiala sa, no v hlase jej bolo počuť stopy nervozity.

„Ver mi, ona nechce od teba len ochranu,“ zarehotal sa Emmett a Rose ho silno udrela.

„Emmett, to by už stačilo,“ rozkázal Carlisle zamračene. Nepáčil sa mu smer, akým  sa uberala táto debata.

„Vy ste to nevideli? Doslova jej visela očami na perách a to srdce...“ smial sa a Bella ho zdesene sledovala. „Skoro jej vyletelo z hrude pri každom jej dotyku.“

„Naozaj?“ Bella sa šokovane pozrela na mňa.

„Miluje ťa,“ povedal som a sledoval jej výraz. Teraz by som dal čokoľvek za to, aby som jej mohol čítať myšlienky.

„Nie, nie...“ mrmlala zúfalo a sledovala tváre členov mojej rodiny.

„Fajn, tak zrejme nie si,“ hovoril nadšene Emmett. To je len dobre, takej kočky by bolo škoda, pomyslel si. „Aspoň bude mať Edward akú takú šancu,“ dodal nahlas a ja som zúrivo zavrčal.

„Zabudni, nikto z vás sa jej ani nedotkne.“ Bella na mňa bojovne vycerila zuby. Zrejme nepochopila Emmettovu narážku.

„Nechcem Gianu,“ odvrkol som a znechutene si odfrkol.

Chúďa, Aro ju držal v tom hrade príliš dlho, zaznelo mi v hlave a ja som sa otočil na pôvodcu tej myšlienky. Esme sa na mňa nesmelo usmiala. Tiež nechápala, prečo by som mal chcieť niečo s ľudskou dievčinou.

„Fajn, neodtrhla som Demetrimu hlavu preto, aby si ju zobral nakoniec nejaký strapatý vegetarián,“ šepkala rýchlo naštvaným hlasom a to už moja rodina nevydržala a vybuchla do hurónskeho smiechu.

Bella je úplne mimo, keby len vedela, ozvalo sa od Alice, no keď som šľahol tým smerom, okamžite začala prekladať americkú hymnu do arabčiny.

Zvyšok cesty už nikto neprehovoril, len Emmett s Jasperom sa občas tlmene zasmiali a ja som si začal smutne uvedomovať, že sa tri dni veľmi rýchlo minuli a pomaly príde čas aj na návrat do Forks.

Bella vystúpila z limuzíny ako prvá, plášť sa vlnil za ňou a potom povystupovali aj ostatní členovia nášho malého zájazdu.

„Myslím, že by ste sa teraz k Arovi nemali príliš približovať,“ ozvala sa Bella zamyslene. „Tie zlaté oči.“ Kývla rukou k mojej rodine na vysvetlenie.

„Aj tak s ním musím hovoriť, je čas rozlúčiť sa,“ odporoval jej Carlisle a s povzdychom si predstavil dlhý rozhovor so svojim starým priateľom. Potvrdil tak moje obavy, ktoré sa týkali nášho skorého návratu domov.

Konečne! Zvýskla Rosalie v myšlienkach a o niečo pevnejšie sa pritisla k ramenu svojho manžela, ktorý si už v aute nešťastne vyzliekol požičaný plášť.

„Budeš mi chýbať, Herb,“ hovoril smutne, podávajúc čiernu kôpku Belle do ruky.

„Herb?“ pýtala sa s úsmevom.

„Dávaj mi naň pozor,“ prikývol Emmett skleslo a Bella ho chvíľu pozorovala, nakoniec len rázne prikývla a plášť si vzala do rúk.

„Povedzte Giane, ohlási vás,“ povedala ešte Carlisleovi a ladným krokom vykročila do útrob hradu k recepcií. So smutným výrazom som chvíľu za ňou hľadel.

„Choďte si zbaliť, ja sa s Arom porozprávam.“ Otočil sa na nás môj otec s vážnou tvárou a Esme rozhodne prikývla, ťahajúc Emmetta s Jasperom, každého za jednu ruku.

„Pôjdem s tebou,“ pristúpil som ku Carlisleovi a spolu vyšli tým istým smerom, ako pred malou chvíľou Bella. Dobehli sme ju tesne pred recepciou.

„Bell.“ Gianina tvár sa za pultom rozjasnila.

„Ohlás ich Arovi,“ povedala tichým hlasom a ani sa na ňu nepozrela.

„Bella,“ nechápavo pohľadom skákala z nás na Bellu a naopak. „Počkaj!“ zvolala ešte za ňou, keď sa strácala za rohom. Bella sa zastavila a vyčkávala. „Aro si vyžiadal tvoju prítomnosť,“ šepla roztraseným hlasom a vôbec nechápala, prečo je k nej odrazu taká odťažitá.

„Teraz?“ Bella mala zatvorené oči a ľavú ruku zaťatú v päsť.

„Povedal hneď ako prídeš,“ povedala a v hlave si pomyslela: Určite ju chce skontrolovať, či odolala a neskĺzla rovnako ako Cullenovci.

„Dobre.“ Otvorila krvavé oči a zamračene zmenila smer, teraz zamierila rovno k mohutným dverám napravo od recepčnej za pultom. Tesne pri pulte hodila Giane do rúk plášť a bez mrknutia oka povedala: „Schovaj ho.“

Na nič som nečakal a nasledoval ju.

„Nemyslím, že by sme tam mali chodiť.“ Carlisle ma chytil za ruku a v myšlienkach ma prosil, aby som nerobil unáhlené kroky.

„Neboj sa.“

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zamatový plášť - 7. kapitola :