02.04.2017 (18:00) • Satu • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3837×

Neveľký bledý dom stál na kraji jazera tak, že polovica budovy sa týčila nad jazerom a oválne stĺpy sa ponárali do vody. Musím priznať, že toto bolo hotové umelecké dielo. Esme bola vo svojej práci úžasná, a preto nebolo pochýb, že navrhne dom aj pre našich priateľov, ktorí sa sem prisťahovali len pred pár rokmi.
Všade naokolo boli tmavo-zelené ihličnany a v diaľke bolo vidno špicaté  hory. Dokonalé prostredie na lov.

„Stihli sme to?“ opýtala sa Esme tichučko, keď sme sa blížili k domu.

„Áno,“ povedal som a s úľavou sa započúval do myšlienok obyvateľov domu. Už nás všetkých zacítili.

Avšak, keď sme vchádzali na malú lúčku pred domom, Eleazar s Carmen práve vychádzali z vchodových dverí a Bella sa vynorila kúsok od nás. Všetci sme zamrzli na mieste a neodvážili sa urobiť ani jeden ďalší krok.

Kurva! Pomyslela si Tanya naštvane a o malú chvíľu už stál na verande domu celý klan z Denali, až na Valériu a to dieťa.

„Určite sa to dá rozumne vysvetliť,“ povedal Carlisle pevným hlasom, keď sa útla ženská postava v čiernom zamatovom plášti blížila k našej skupinke.

Z kapucne jej bola vidno len štíhla bledá brada a plné pootvorené ružovkasté pery. Zvyšok tela mala zakrytý a pri každom pohybe jej plášť tancoval pri nohách. Vyzerala krásne a nebezpečne zároveň. Vôbec nepripomínala tú schúlenú upírku so žiaľom v očiach spred pár dní na love.

Desivé zjavenie priamo zo samotnej temnoty, napadlo Emmetta a až teraz si plne uvedomil vážnosť situácie. Už sa mu nezdal ten plášť taký dokonalý.  

Ostatní sa jej báli rovnako, len mňa niečím neuveriteľne priťahovala. Chcel som sa k nej rozbehnúť, strhnúť jej z hlavy tú odpornú kapucňu a vrhnúť sa divoko na jej hebké pery, ktoré ma akoby volali k sebe.

„Carlisle, toto je náš boj,“ vyhlásil Eleazar a prišiel pomalým krokom až tesne k nám. Bella sa tiež zastavila len zopár krokov odo mňa. Ako to, že ju Aro poslal sám? Musel vedieť, že im prídeme na pomoc a budeme tak v značnej presile, preblesklo mi hlavou.

„Carlisle, Eleazar,“ prehovorila Bella zamatovým hlasom.

„Nechceme problémy,“ hovoril ďalej môj otec a Esme ho rýchlo chytila za ruku.

„Obávam sa, že problémy už vznikli.“ Bella si pomaly stiahla kapucňu z hlavy a odhalila tak závoj svojich dlhých gaštanových vlasov, bledú dokonalú tvár a tmavé, skoro až čierne dúhovky.

„Nechceli sme spôsobiť žiadne problémy.“ Tanya sa priblížila spolu so svojimi sestrami. Všetky ich myšlienky kričali jediné, aby ich matku ušetrila.

„Na to ste mali ale myslieť skôr, ako ste vytvorili nesmrteľné dieťa, nemyslíš?“ Bella hovorila ľadovým hlasom.

„Je inteligentná,“ hájila Tanya činy svojej matky.

„Je to dieťa,“ šepla Bella a prižmúrila oči. Tak veľmi som chcel vedieť, čo si momentálne myslí, ale bola dokonale nepreniknuteľná a Jasper z nej necítil ani štipku nejakého pocitu. Znovu sa zaštítila.

„Kara,“ prehovoril trochu hlasnejšie Eleazar a v jeho myšlienkach som videl určitý nesúhlas. Nesmrteľné deti boli preňho nebezpečné a teraz na to zbytočne doplatia.

Z domu odrazu vybehla malá dievčina s blonďavými kučierkami v svetlo-modrých šatočkách. V pätách jej kráčala pomaly štíhla vysoká čiernovláska. Zvláštne, Tanya, Kate aj Irina mali každá blond dlhé vlasy ale Valérií kĺzali po ramená havranie vlasy.

Kara, to malé upírie dievčatko, prihopsalo k Eleazarovi s úsmevom na perách a hanblivo sa mu schovala za nohy. Karmínovo červenými dúhovkami sledovala moju rodinu.

„Prečo?“ opýtal sa Carlisle so smútkom v hlase, sledujúc nesmrteľné dieťa. Vyzerala tak na osem, možno desať rokov.

„Nemohla som... bola sama a...“ Valéria ticho vzlykla a zobrala to dievčatko na ruky.

„Prečo si smutná?“ opýtalo sa Valérii a jednu útlu rúčku jej priložila na líce.

„Porušili ste zákon.“ Tento hlas som už raz počul, mrazivý ako snehová víchrica. Bol to presne ten hlas, ktorého sa obával aj Demetri v hrade, keď mu Bella zakázala sa čo i len dotknúť alebo pozrieť na Gianu.

„Ale na jej rodinu zaútočil novorodený, nemohla som ju tam nechať...“ šepkala Valéria a v hlave stále videla malé schúlené dievčatko v tmavej uličke, s lícami zmáčanými slzami. Novorodený ich napadol v centre mesta, v opustenej štvrti, keď sa vracali z neskoršej večere. Chápal som, prečo to urobila, no aj tak to bolo príliš riskantné.

„To nemení nič na fakte, že si svojim činom porušila náš zákon!“ zavrčala Bella s očami prižmúrenými. „Aro dúfal, že bude potrestaná len Valéria, no takto...“ Mávla rukou k mojej rodine, ktorá stuhla na mieste. „Carlisle, postavili ste sa na jej stranu a preto budete musieť byť potrestaní spolu s ňou a jej rodinou, ktorá jej tiež pomáhala,“ hlas mala tvrdý.

„Nie,“ šepla neveriaco Rosalie a pevne zvierala zápästie svojho manžela. „Nemôžeš nás potrestať za porušenie zákona, ničoho sme sa nedopustili, prišli sme len na pomoc,“ hovorila odhodlane a stiahla Emmetta za svoj chrbát. Ten na ňu šokovane zamrkal.

„Je  mi ľúto,“ pokývala hlavou Bella a v tvári sa jej na sekundu mihla opäť tá ľútosť, ktorú sa Jasper snažil identifikovať.

„Nie!“ zakričalo naraz viacero upírov, keď Isabella Volturi, veliteľka kráľovskej gardy, zdvihla ladným pohybom svoju pravú ruku.

Autor: Satu (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Zamatový plášť - 10. kapitola :