Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Wow - 4. kapitola

08.06.2010 (21:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2747×

WOW

4. kapitola - Rande

Renesmee:

Nemôžem tomu uveriť. Mama dala otcovi ešte jednu šancu. Idú spolu do kina. Ja som taká šťastná. Aj keď je to zvláštne, keďže je tu Demetri, ale nech sa niekam strčí. Už pres jednu hodinu som v šatni a vyberám mame nejaké oblečenie. To by zase dopadlo, keby si ona niečo vybrala. Ešte mi volala aj teta Alice a prikázala mi, aby som jej pomohla. Vybrala som jej čiernu minisukňu, modrý top a k tomu čierne vysoké čižmy. Keď si to obliekla vyzerala úžasne. ešte som ju učesala a mohla ísť.

Pred domom práve zatrúbilo auto, keď mama schádzala zo schodov. V rýchlosti som ju objala a popriala jej veľa šťastia.

Edward:

Ako mi chýbali tie časy, keď som s Bellou chodil do kina alebo na prechádzky. Stačilo keď som bol s ňou, keď som ju viezol do školy, kde sme boli stále spolu alebo v noci u nej v posteli. Potom prišla tá nehoda a všetko sa zmenilo. Opustil som ju a opustil som všetko, čo som miloval. Môj život už nemal zmysel. Celý svet stratil svoje čaro, svoje svetlo. A teraz mám znova šancu byť s tým to anjelom. Nechápem ako je to možné, ale predsa nás dal osud znova dokopy. Dokonca mi do života priniesol aj dve krásne deti.

Bola prekrásna. Vyšla zo dverí a mierila si to ku mne. Šiel som teda k nej.

,,Ahoj," pozdravila ma.

,,Ahoj," odzdravil som ju a dal jej ružu.

„Ďakujem," zašepkala a usmiala sa na mňa. Otvoril som jej dvere a potom bežal k tým svojim. Nasadol som do auta a naštartoval.

Zhlboka som dýchal. Jej vôňa pokrývala celé auto. Ako mi len chýbala. Po celú cestu sme neprehovorili ani slovo. Nechcel som zničiť to elektrizujúce brnenie, ktoré mi prinášalo rozkoš.

Zaparkoval som. Rýchlo som vystúpil a otvoril jej dvere. Vedel som, že keby chcela, mohla byť vonku rýchlejšie a nemusela na mňa čakať. Bol som tým nadmieru potešený. Potom som jej ponúkol svoje rameno a ona ho prijala a mohli sme ísť. Keďže som nevybral žiadne, vyberali sme si ich spolu. Ja som chcel ísť na komédiu a Bella na nejaký film o upíroch. Presvedčila ma tým, že mi povedal, že ten film bude pre nás komédia a ešte ma aj pobozkala za uchom, keď ma prosila, aby sme šli na film o upíroch. Mal som pocit, že omdliem.  Musela ma do sály dotiahnuť.  Sadli sme si úplne hore.

Poriadne ani neviem o čom bol film. Vnímal som len to, že hore nikto nie a že Bella sa stále smiala. Ona má taký krásny úsmev. Vždy ho mala. Zdvihol som ruky hore, potom som ich rozprestrel a jednou rukou som ju objal. Ešte viac sa usmiala a pritúlila sa ku mne. O prel som si hlavu o tu jej. Už som sa snažil dávať pozor, keby sa ma náhodou niečo z neho pýtala, aby som nevyzeral ako blbec, ale nedalo sa to.

Ani som si neuvedomil, že film skončil, pokým sa nerozsvietili svetlá a všetci vstávali. Tak som sa postavil tiež a s Bellou.

„Šla by si sa somnou ešte poprechádzať? Nechcem ťa ešte pustiť," priznal som.

„Rada," odpovedala mi. Šli sme teda von a zabočili sme vpravo. Chytil som ju za ruku a pritiahol som si ju bližšie k sebe. Neprotestovala.

„Povedz mi, ako ste žili?" spýtala sa ma po chvíli.

„Ja vlastne ani neviem. Nedokázal som všímať si veci okolo mňa. Trpeli, to viem iste. Každý z nás prišiel o niekoho koho mal rád. Buď o dcéru, priateľku, sestru a  ja o partnerku. Celé dni som bol zavretý vo svojej izbe a premýšľal som, či  som urobil dobre. Viackrát som bol už na ceste do Forks, aby som sa pozrel, či si v poriadku, či si šťastná, či žuješ, ale vždy pri tabuli na začiatku mesta som sa otočil. Nedokázal by som sa už vrátiť, musel by som byť pri tebe už navždy. Zakiaľ ty si žila, ja som nežil. Nedokázal som to," povedal som sa jej celú pravdu.

„Ako si to myslela tým, že si Arova dedička?"

„Tak ako som to povedala. Keď Aro všetko zistil a pochopil usporiadal veľký ples, na ktorý ste neboli pozvaný a tam všetkým oznámil, že som jeho dedič. Vôbec mi o ničom takom nehovoril a keď sme sa o tom neskôr rozprávali povedal mi len, že je to preto lebo som jediná upírka, ktorá má deti a že mám dar, ktorý je pre neho veľmi zaujímavý. Preto som tam aj musela zostať jeden mesiac. Felix ma cvičil používať fyzický i psychický štít, až som toho mala dosť a odišla som. Niekedy mi Aro zavolá, aby som mu pomohla na misii alebo, aby sme ho prišli navštíviť," dopovedala mi. Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie. Kto by povedal, že moja malá a slabá Bella toľko vydrží.

„Chýbajú mi časy, keď si bola moja slabá nemotorná Bella a ochraňoval som ťa. Ako ťa počujem rozprávať, čo všetko si zažila, a že si dokonca aj bojovala na nejakej misie,, je to hrozné. Je mi to proti srsti."

„Hlupáčik, ja už nie som taká slabá, mňa sa už tak ľahko nezbavíš."

„Tak to teda dúfam. Vieš si predstaviť aké by to bolo, keby som neodišiel? Ako by sme žili?"

„Celkom viem, každý deň po tvojom odchode som o tom snívala. Žeby sme boli spolu. Zrejme by som nestretla Teylu, Rodneyho, Johna, Vivienne a ostatných. Možno, že by sa Aro o deťoch dozvedel aj tak a bolo by to rovnaké ako teraz. Presťahovali by sme sa do nejakého podobného mestečka, vzali by sme sa a vychovávali Anthonyho a Renesmee, boli by sme tí najlepší rodičia na svete. Zrejme by sme už študovali na vysokej," zasnila sa a ja som sníval s ňou. Bolo by to presne tak, aj keď by som nedovolil Arovi, aby sa priblížil k mojim deťom. Nemuseli by sme prechádzať týmto obdobím, keď pozívam Bellu na rande a dokazujem jej, že ju milujem.

„Krásna predstava," pritkal som.

Rozprávali sme sa ešte dlho do noci a spomínali sa staré dobré časy.

„Asi by sme už mali ísť domov, budú mať o mňa strach," zašepkala. Nechcelo sa mi už odísť, ale prikývol som. Pobrali sme teda k autu. Otvoril som jej dvere a nastúpil som tiež. Nešiel som tak rýchlo ako zvyčajne jazdím, chcel som si chvíľu s ňou predĺžiť. Namiesto 200 km/h som šiel 150 km/h. Aj tak som pred jej domom zaparkoval skôr než som chcel. Rýchlo som vystúpil a otvoril jej dvere. Chytil som ju za ruku a odprevadil ju k dverám. Otočil som ju k tvárou tvár. Pozrel som sa do jej očí a začal sa v nich hneď topiť. Aj táto zlatá farba jej pristane, ale jej hnedú som mal radšej.

„Dneska som si to poriadne užil. Ďakujem ti, že si mi dala šancu a šla so mnou von. Rád by som si to ešte niekedy zopakoval," a nevine som sa na ňu usmial.

„Aj ja som si to užila a tvoje ďalšie pozvanie prímam," a tiež sa na mňa usmiala. Vzal som si jej tvár do dlaní a začal sa k nej nakláňať. Ona sa postavila na špičky. Najskôr som sa zľahka obtrel o jej pery a potom som pritlačil. Bozkával som ju a bozky mi tiež opätovala. Vychutnával som si túto chvíľu najviac ako som mohol, no bohužiaľ,  nás vyrušilo prudké otvorenie dverí.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wow - 4. kapitola: