Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Wolfpires - 7. kapitola

12.07.2010 (21:15) • Spirit • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1038×

Wolfpires

7. kapitola: Krv

Čo im toľko trvá? Už sú preč vyše dvoch hodín. Dokonca ani nie sú premenení na vlkov. A ešte mne to nakážu. Tak fajn, nebudem sa rozčuľovať keď ležím na zemi. Ale už to určite ani Dark nebaví. Byť ako vlk mi neprekáža, ale keď v telke nič nejde tak sa nemôžeš ani rozprávať.

„Za chvíľu budeme doma,“ ozvalo sa v mojej hlave.

„Teda, to vám trvalo,“ povedala som bez záujmu.

„Ale ostaň ako vlk!“

„Myslela som si, že to povieš...“

A zase to prázdno. Tak ja mám byť ako vlk, ale oni sa kľudne premenia na ľudí. Tak potom keď ich niečo napadne a pokúsi sa ich to zabiť, nech sa nedivia. Dark asi videla ako sa tvárim, tak na mňa hodila znudený výraz a natiahla sa.

„Spirit, poď aj s Dark k veľkej rieke,“ ozval sa hlas a prerušil to prázdno v mojej hlave.

„Dobre.“

Vyšla som z dverí a Dark ma neochotne nasledovala. Určite bola znudená a pripravila sa, že bude spať. Utekali sme, a dosť rýchlo sme sa dostali k rieke. Čakali tam ako vlci, a čuchali u rieky.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa a pozerala na nich.

„Našli sme dosť čerstvú stopu toho tvora. Asi tu má niekde stanovisko.“

„Aha, a kvôli tomu ste nás volali? Veď takýto pach môžeme cítiť hocikde.“

„Áno, ale najčerstvejšia stopa začína tu. Chcel som, aby ste išli s nami po tej čerstvej stope.“

„Ale nepamätáš, čo sme ti hovorili? Nemáme ich stopovať!“

„Áno, ale myslel som, že keď nás bude viacej, tak môžeme. Keď na nejaké nesmrteľné dieťa natrafíme, tak sa môžeme lepšie ubrániť.“

„Tak to teda skúsime,“ aj keď som tomu neverila. Len dúfam že nás tá vec nezabije, keď na ňu natrafíme. Aj keď som s vlkolakmi veľkosti Jeep-u, zabiť nás to môže.

„Takže, podľa teba sme veľký ako Jeep?“ zasmial sa Paul svojím hrdelným smiechom.

„Bože, tu si ani myšlienky nemôžeš uchrániť...“

Išli sme po stope, a našli sme malú jaskyňu. To je logické, keď sú tie tvory malé, načo budú mať veľkú skrýšu? Nahliadla som do nej, a uvidela som na zemi kaluž krvi. Ešte bola čerstvá.

„Sam, ja by som radšej išla, keď je tu krv, asi tu býva aj jeden z tých tvorov.“

„Aj ja si myslím, tak teda, ideme.“

Cestou späť sme na zemi uvideli ďalšiu čerstvú krv, a vedľa bolo pohodené mäso zo srnky. Oni musia byť fakt niekde blízko, keď to tu doteraz nebolo.

„Tak fajn, ja už sa dosť bojím,“ povedala som. Škoda, že Dark nás nemôže počuť, určite jej to vadí.

Dark sa premenila na človeka. Rukou sa dotkla kvapiek krvi, a zatvorila oči.

„No jasné, jej schopnosť vedieť minulosť vecí a osôb pri dotyku,“ povedala som, hneď ako mi došlo čo robí.

„Bolo tu nesmrteľné dieťa. Zabilo srnu, napilo sa a mäso tu nechalo pohodené,“ povedala nám Dark.

„Je možné, že sa vráti?“ povedala som.

„Ja si myslím, že nie,“ odpovedal Jared.

„Aj ja si myslím, že už sa nevráti. Veď to zviera už je skoro celé vycicané. Načo by sa vracalo pre pár kvapiek, keď si môže uloviť ďalšie?“ povedal logicky Embry.

„No, chalani, dúfam, že máte pravdu, inak nás to môže zabiť.“

„Spirit, nestrachuj sa, si predsa wolfpír, máš tu Dark, a si s nami, s vlkolakmi veľkosti Jeep-u,“ povedal ako vždy, milý detinský Seth.

„Asi máte pravdu.“

Tak sme pokračovali ďalej. No cestu nám prekazilo niečo hrozné. Pri kríkoch bolo pohodené telo mŕtveho človeka. Premenili sme sa na ľudí, a prišli sme bližšie. Bol to asi tri dni nezvestný Tyler Hawkins, ktorý býval neďaleko od nás. Videli sme plagátiky s jeho fotkou pripnuté ku stromom. Ja som bola tak zabraná do tých nesmrteľných detí, že som aj na neho zabudla. Zvláštne, že ho policajti nenašli.

„Musíme to povedať fízlom,“ povedal zo smútkom v hlase Quil a Seth prikyvoval.

„Necháme ho tu, alebo ho zoberieme?“ povedal Paul a uchechtol sa.

„Fakt vtipné, Paul. Jasne, že ho tu necháme, ešte by si mysleli že sme ho zabili my, keby na ňom našli otlačky prstov, a tak,“ povedala som.

„Dobre, tak ja a Quil to pôjdeme povedať policajtom, a vy ostatní choďte domov,“ povedal Sam a hneď odišiel aj s Quilom.

„Mám ísť už domov, alebo môžem byť ešte u vás?“ opýtala sa Dark.

„Jasne, že musíš ostať u nás. Vynahradíme si ten deň, čo sme strávili ako vlci a nemohli sa rozprávať. Ale musím povedať, že Tylera je mi naozaj ľúto.“

„Hej, aj mne. Ja len brnknem mame, aby vedela že budem ešte u vás.“

„Ok.“

Autor: Spirit (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Wolfpires - 7. kapitola: