Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » When you wish upon a vampire - Prológ

21.05.2010 (16:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1047×

„Tá oslava musí byť bombová,“ vyhlásila Erin po asi desaťminútovom tichu. Je to moja mladšia a otravná sestra.

„Už tretíkrát ti vravím, poď na nákupy!“ povedala som jej.

„Ale keď mne sa nechce,“ zaškerila sa.

„Ja neoslavujem.“

„Ako dlho sa ešte mienite hádať?“ spýtala sa Christin. Tá musí mať ale poriadne silné hlasivky, lebo sa zatriaslo okno.

„Blondínka sa ozvala,“ zasmiala sa Erin.

„Ty máš čo hovoriť.“

„Stella!“

„Už som ticho,“ prevrátila som očami. Erin s Christin sú obe blond, len ja nie. Ja musím byť vo všetkom rozdielna. Toto je už fakt nefér. Mám hnedé vlasy s odleskom červenej.

Ale to nieje jediné, ako sa od seba líšime. Sú to aj naše oči! Oni ich majú modré, zatiaľ čo mne menia farbu. Raz sú zelené a na druhý deň hnedé.

„Chris? Čo si mám obliecť?“ spýtala sa opatrne Erin.

„Ideme do obchodov. Už len nájsť kreditky,“ zavelila a odišla z izby.

„Supeeeeeer!“

Vošla som do kúpelne trochu sa upraviť. Prečesala som si vlasy, naniesla jemné tiene na oči a dala lesk na pery s jahodovou príchuťou. Musela som uznať, že mi to svedčí.

Znova som vošla do izby, kde tentoraz nik nebol. To som sa dávala dokopy tak dlho?

„Haló? Je tu niekto?“ spýtala som sa.

„Sme dolu,“ počula som Chraistinin hlas.

Pomaly som sa vybrala po schodoch dolu. Už sa mi nechce ani nechcieť a ony ma ešte ťahajú na nákupy. No dobre, bol to môj nápad, ale aj tak.

„Trochu života do toho umierania,“ zasmiala sa Erin. Schladila som ju mojím pohľadom.

Nasadli sme do Christinho auta. Ona jediná mala vodičák. Ja mám len osemnásť rokov, no nechce sa mi. Som ja ale lenivá.

Erin, tá bude mať sedemnásť rokov. Je najmladšia. Naopak najstaršia je tu Christin, ona má dvadsať rokov.

Za chvíľu sme boli pri nákupnom centre. Obchodov s oblečením tam bolo riadne veľa. No, aspoň máme z čoho vyberať.

„Dobre,“ ozvala sa Chris, „o dve hodiny tu.“ Obidve sa rozbehli iným smerom. Ja som nepotrebovala nič, tak som sa len tak prechádzala. Možno mi niečo padne do oka.

Zbadala som úžasné šaty v červenej farbe. Moja obľúbená!

Tie si musím kúpiť. Vošla som do obchodu a obzerala si ich. Predstavovala som sa v nich na Erininej oslave. To bude super.

„Želáte si?“ spýtala sa ma predavačka a usmiala s na mňa.

„Áno. Tam tie šaty,“ ukázala som na ne. Ochotne sa pre ne vybrala.

„Tak, nech sa páči,“ podala mi ich a čakala, že jej dám peniaze. Vybrala som si peňaženku a zistila, že tam nemám takmer nič. Sakra!

„Ja to zaplatím,“ ozval sa za mnou krásny zamatový hlas. Otočila som sa a tam zbadala nádherného chalana. Mal krásne bronzovo-hnedé vlasy a úžasnú postavu. Ani som sa nečudovala, čo hľadá v tomto obchode.

„Ďakujem,“ povedala som a on na mňa žmurkol. Bol strašne sexi. Ach jaj, ja sa musím isto červenať. Do kelu!

„Nieje začo.“

Z obchodu som sa ponáhľala čo rýchlo preč a nájsť Christin s Erin. Bože, ja ich zabijem! Nechcem ani vedieť, ktorá z nich mi vybielila peňaženku.

Behala som po celom nákupnom centre, no ich nebolo nikde. Vykašľala som sa na ne. Veď prešla len polhodina, ako sme sa rozišli, tak určite behajú po celom obchoďáku ako zmyslov zbavené.

Sadla som si do kaviarne a obzerala sa okolo seba. Znova som ho zbadala! Pozoroval ma.

Usmiala som sa na neho a utekala odtiaľ čo najrýchlejšie preč.

Kto to je?

Otočila som sa a znova ho tam zbadala. Dúfam, že nejde za mnou.

Rozopla som si tašku a snažila sa nájsť mobil. Tam, kde mal byť, nebol. Šmátrala som po celej taške až som ho našla. Už-už som chcela vytočiť Christinino číslo, keď som sa zas obzrela a nestál tam.

Ja už musím fakt blúzniť!

Už dávno prešli dve hodiny a po tých dvoch mojich úžasných sestrách ani chýru ani slychu.

Zničene som si povzdychla a sadla si na prvú lavičku. Ja ich už vážne zadrhnem! Chcem ísť predsa domov.

Ak sa mi neozvú do troch minút. Odídem pešo a je mi jedno, že to je desať kilometrov od nášho domu. Alebo nie, ja im idem zavolať. Znova som si vybrala telefón a vytáčala.

Nič.

Oni si robia srandu alebo čo? To čo má byť? Už je tma a toto sa mi nezdá byť vtipné.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtal sa ma ten istý, čo aj v obchode. Teraz bol úplne blízko a bol nádherný.

„Nemôžem nájsť svoje sestry,“ priznala som a sklonila hlavu.

MillieCull

Kixy25

MCullen

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek When you wish upon a vampire - Prológ: