Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vybrala si nás láska 3.

29.03.2011 (21:15) • Pixie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1200×

3. kapitola

Bella vyšla z kúpeľne a vďačne sa na mňa usmiala.

„Sedia?“

„Sú trošku väčšie, ale kým sa tie moje usušia, prežijem to aj v tomto. Inak... krásne voňajú.“ Začervenala sa a sklopila hlavu. Naozaj neviem, čo by som jej na to mal povedať. Tak som pre istotu na to nereagoval a len sa potichu zasmial.

Mne zas neuveriteľne voňala jej krv, ktorá mi pripomínala kvety a čokoládu, ktorú som kedysi zbožňoval.

„Bella, nie si náhodou hladná, alebo sa ti už nechce aj spať? Bol to vcelku vyčerpávajúci deň, nie?“

„Ehm... Edward, trošku som hladná, ale to je dobré. Keď je niekto hladný, spí sa mu dobre,“ usmiala sa. „A už som naučená, že som často hladná.“

„Tak po prvé, nie si už u nevlastných rodičov, ktorí ťa... týrali. Si tu a pri mne. Takže keď budeš čokoľvek potrebovať, len mi povedz. Chcem, aby si sa tu cítila príjemne.“

„Ja sa tu už cítim príjemne. Ak mám byť k tebe úprimná, som rada, že sa niekto o mňa zaujíma. Ten pocit som nezažila už dlho. A to už budem mať devätnásť,“ povzdychla si a zdvihla hlavu.

„Bella, chcela by si si pohovoriť o svojom živote? Mne sa spať nechce, vlastne ani nemusím. A rád by som sa o tebe niečo dozvedel.“

Tak, a je to vonku. Keby som bol človek, pravdepodobne by som bol červený ako paradajka. Ale tu nič také nehrozí.

„Ja... no... ja ti nemám čo povedať. Väčšinu už vieš, a nič výnimočné v mojom živote nie je.“ Pristúpil som k nej a dostal neodolateľnú chuť ju pobozkať.

„Bella, pozri sa na mňa.“ Poslúchla a pozrela sa mi do očí. Pritom sa trošku strhla. Áno, je ako každý iný, kto ma zbadá, teda moje oči. „Myslíš si, že ja som mal tiež krásny život? Keby to tak bolo, teraz by som tu nebol. Byť upírom nie sú len výhody. Nemôžeš zomrieť, nemôžeš mať deti. Nemôžeš spať, chodiť voľne medzi ľudí bez toho, aby si vzbudzovala väčšie množstvo pozornosti, alebo aby si niekoho zabila.“

„Aj tak sa upírom nikdy nestanem.“

„Bella, si na omyle. Ja by som bol veľmi rád, keby si sa ku mne pridala.“

„Tiež by som bola rada, keby som tu s tebou ostala, ale musím sa vrátiť k...“

„Nie! Už sa nikam nevrátiš. Nielenže ti to nedovolím, pretože mi na tebe veľmi záleží. Keby si odišla, pravdepodobne by som požiadal o to, aby ma niekto zabil. Ďalej vieš o existencii upírov, takže... musíš ostať vo Volterrskom zámku. Je mi to ľúto.“

Do očí sa jej nahrnuli slzy. Ale z čoho vlastne? Nechcem, aby takto trpela. Veď... ak chce, nech ide preč, no urobím to, čo som jej povedal. Už na tomto svete nemám čo robiť.

Objal som ju a pohladil po tvári.

„Mag, prosím, neplač, všetko sa vyrieši. Ak nechceš, pochopím to.“

„Ale ja predsa nechcem, aby si sa kvôli mne zabil! Edward, to by som neprežila zas ja!“ vydýchla a oprela sa o mňa.

Jej vlasy voňali nádherne. Jej vôňa bola taká neobyčajná, jedinečná a úžasná. Nechcel som sa od nej vzdialiť ani na chvíľu.

„Som unavená,“ pošepkala a zasmiala sa. „Neviem, kde budem spať.“

„A ja to mám vedieť?“

„No, mohol by si, keď chceš, aby som tu ostala.“

„Robím si srandu. Poď, budeš spať tu v mojej izbe. Celá posteľ je pre teba.“ Zmätene sa na ma pozrela a srdce jej začalo biť rýchlejšie.

„Mne by naozaj stačila nejaká pohovka. A čo budeš robiť ty?“

„Neviem. Asi ťa strážiť a pozorovať ťa.“

„Ty nepotrebuješ spať?“ spýtala sa potichu. Aj tak by ju počuli minimálne všetci na tomto poschodí.

„Nie, nepotrebujem. Je to jedna z výhod. Ale aj obrovská nevýhoda, keďže nevieš, čo s voľným časom.“

„Je to šialené!“

„A čo presne?“ spýtal som sa so smiechom.

„Toto všetko,“ rozhodila rukami a pokračovala, „to, že si ma zachránil. Ale ja som čakala smrť. To, že si ma potom pobozkal, z čoho som ešte stále trošku zmätená.“ Do tváre sa jej nahnala červeň. Kútikom oka na mňa pozrela. „Ale ty si úplne v pohode. Nerobíš si z toho ťažkú hlavu. Ale ak by som ti mala niečo povedať, tak by to bolo asi toto – ďakujem ti za to, že si ma zachránil, že sa nemusím vrátiť k náhradnej rodine, ďakujem za to, že tu môžem ostať, pretože inak by som bola mŕtva,“ vydýchla a usmiala sa. Srdce sa jej pomaly rozbúchalo viac a viac.

„Nie je za čo. Ale naozaj by si mala spať, začínaš hovoriť nezmysly.“

„Potrebovala som ti to povedať, inak by som zaspala len veľmi ťažko,“ priznala sa a pevnejšie na objala. „Však tu zostaneš? Celú tú dobu som bývala sama v malej izbičke. Nemala som priateľov. Nemala som vlastne nič.“

„Teraz sa to zmení. Môžeme buď odísť niekde preč, alebo tu zostaneme. Už nikdy nebudeš sama, Bella.“

Vzal som ju do náručia a položil do stredu postele, prikryl perinou a ešte raz a nadýchol jej nádhernej vône.

Zatvorila oči a potichu sa zasmiala: „Asi snívam.“

„Nie, toto nie je sen. Je to krásna realita, zlatko.“ Zvraštila tvár a pozrela sa na mňa.

„Zlatko?!“

„No... prepáč, inak som ti ani povedať nemohol, keď si taká zlatá,“ zasmial som sa.

„Fakt nie som zvyknutá na takéto oslovenia.“

Zatvorila oči a zhlboka dýchala. „Edward, vážne nebudeš mať problémy za to, že som tu? Naozaj by som nemala odtiaľto vypadnúť? Stále nechápem tomu, prečo to všetko robíš. Však som chudobné dievča z tej najchudobnejšej vrstvy v meste.“

„Bella, pre mňa si to najúžasnejšie stvorenie na svete. Prosím ťa, zabudni na to, odkiaľ si. Keby som si ťa nevšimol, keby mi na tebe nezáležalo, umrela by si tam. Ale to som ja nemohol dopustiť. Záleží mi na tebe. Neviem, koľkokrát ti to ešte mám zopakovať. My, upíri, sa takto môžeme zamilovať. Hneď na prvýkrát. Stáva sa to často. Je to niečo ako spútanie. Alebo ako ti to vysvetliť. Tak, prosím, nechaj to už tak. Môžeš tu byť, postarám sa o teba. Ak by si tu však nechcela zostať, nebudem ti v tom brániť.“

„Ehm... dobre. Naozaj sa mi chce spať,“ povzdychla si a letmo sa na mňa usmiala.

„Tak teda dobrú noc, Bella. Nebudem ťa rušiť."

Autor: Pixie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vybrala si nás láska 3.: