Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovská Beštia - 1. kapitola

25.06.2013 (15:30) • NatalieVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1966×

1. kapitola

Bella :

Zobudila som sa do nádherného slnečného dna.

Čože!!! Tu je slnko?! A práveže bolo a svietilo mi rovno do očí, pozrela som sa na hodinky, je 7:49.

Mám ešte dosť času, ale aj tak som vstala. Vôbec sa mi nechce stávať, ale musím sa ísť skrášliť... Bože, ako divne to u mňa vyznelo! Nejakým zázrakom som sa dostala z postele do kúpeľne. Keď som sa pozrela do zrkadla, tak som sa riadne zľakla... Vlasy strapaté, oči mám nejako veľmi červené a vyzerám ako mŕtvola. No, čo už, čím skôr sa dám do práce, tým skôr budem krajšia. Tak som začala, najprv som si umyla zuby a tvár, potom som sa poriadne rozčesala a ešte predtým, než sa začnem maľovať, dala som si ľahkú vrstvu mejkapu. Veľa ho nepotrebujem, oproti niektorým individuám mám dokonale čistú pleť.

Keď som bola hotová s mejkapom, tak som si dala čiernu linku, namaľovala som oči jemným modrým odtieňom a k tomu som naniesla jemnejšiu vrstvu riasenky. Kebyže sa mám ohodnotiť vzhľad tváre bol za desať z desiatich. Vyšla som z kúpeľne a namierila som si to k skrini, toto bude ťažšie. Veď ja nič také pekné poriadne nemám, všetko sú pohodlné veci. Zúfalo som sa pozerala do skrine až mi napadla jedna úžasná vec. Pamätám si, ako som raz išla nakupovať a kúpila som si jedny úžasné vyvýšene modré topánky, k tomu dotrhané rifle, riflovú vestičku a bolo to zakončené krásnym tričkom s nápisom NORMAL IS BORING.

Úplné ma to vystihovalo, veď ja som nikdy nebola normálna. Tak som to všetko vytiahla zo zadu skrine a obliekla som si to. Bolo to super, ale ešte mi k celkovému vzhľadu niečo chýbalo. Ale čo? Už to mám - dám si ešte modrý lak a celý outfit som doplnila krížikovým prsteňom. Možno keby som si ešte vyžehlila vlasy, tak by to bolo dokonalé. Koľko je vlastne hodín? Úplné som stratila pojem o čase, tak nenápadne som zablúdila k hodinkám a veď mám ešte veľa času je iba 8:09. Idem si teda ešte vyžehliť tie vlasy. Keď som bola hotová znova som sa pozrela na hodiny, ale tentokrát už bolo načase ísť. Bolo totižto 8:31, tak som zbehla dole, zastavila som pri kuchyni a práve tam bol Charlie. Dosť hlasno som ho pozdravila: „Ahoj, oci!“
Až som videla, ako naskočil.

„Bella, ahoj!“ odpovedal mi, keď sa spamätal. Charlie obdivne poznamenal: „Tééda, sekne ti to!“

„Ďakujem, Charlie,  ja už idem, tak sa tu maj! Ľúbiť ťa, oci!“ A začala som si obúvať tie nádherne modré boty.

Nato, že je január, bolo vonku prekvapivo teplo, tak som si aj tak na svoj komplet obliekla tenkú bundičku. Nasadla som do môjho pickapu, nahodila som motor a pomaly som vyšla na cestu.

Ani som sa nenazdala a bola som pred školou. Stále som si opakovala: Bella, to bude dobré, proste sa správaj, ako keby sa nič nestalo, ako keby si nikdy nebola apatická! Všetko bude v pohode. Bundičku som nechala v aute, vystúpila som a vzápätí som videla, ako sa skoro všetky pohľady stočili na mňa. Čo skoro! Všetky pohľady boli na mne a ja som cítila, ako sa červenám. Nechala som to tak a natiahla som sa do auta po čiernu kabelku. Zabuchla som dvere, zdalo sa mi, ako keby môj nákladiačik zavyl od bolesti, ale to sa mi naozaj len zdalo.

Vykročila som sebavedomo a užívala som si tú pozornosť. No chápete to! Ja!

Ja! Som si užívala pozornosť! Odteraz chcem byť stredobodom pozornosti len a len Ja!

Síce už o dva týždne budem na inej škole, ale tam budem kráľovnou školy! Od zajtra sú polročne prázdniny a ja si zatiaľ vybavím všetko potrebné na odchod do slnečnej Florencie.

Nakráčala som rovno do kancelárie pani Coopovej a slušne som ju pozdravila:
„Dobrý deň, pani Coopová!“ Ani som ju nenechala odpovedať, lebo som hneď spustila: „Chcela by som sa odhlásiť zo školy.“
A oznámila som jej: „Nahudúci polrok tu už nebudem.“

„Ale iste, slečna...“ nevedela si spomenúť, tak som je pomohla:
„Swanová, Isabella Swanová“ neodolala som tomu, proste som musela parodovať Jamesa bonda. 

„Aha, jasné Swanová!“ rozpamätala sa a vytiahla nejaký formulár, vzápätí na to mi objasnila, že mám sa tu a tam podpísať, a ešte sa ma pýtala, či ešte idem na dnešné vyučovanie a ja som len strohým: „áno“ odpovedala. Ešte niečo kecala o tom, aby mi to každý učiteľ podpísal, ale to som ju už nevnímala, myšlienkami som bola stále niekde inde. Keď bolo všetko vybavené, tichým, ale zato ráznym krokom som odišla aj s papierom.

Na chodbe bolo ticho, veľmi ticho. Vošla som do triedy a ospravedlnila som sa učiteľovi:
„Prepáčte, že meškám, pán učiteľ, ale bola som si niečo vybaviť u pani Coopovej. Mohli by ste mi, prosím, toto podpísať?“ Podala som mu ten papier a ten ho len prebehol očami.

Učiteľ sa ma trošku napäto spýtal:
„Slečna Swanová! Vy odchádzate!?“ Na túto vetu trieda zareagovala, ako roj včiel na med. Po celej triede sa ozývalo šumenie. Pripadali mi ako babky na trhu. Len s tým, že tieto babky sú mladé...

Ľudia veľmi vám ĎAKUJEM ... ani si neviete ako sa mi dobre píše ked viem, že sa to ludom páči. :) 

Vaše komentáre zbožnujem. :) .... ešte raz jedno velké ĎAKUJEM. :) 

Táto kapitola mám 834 slov oproti minulej kapitoly je dlhšia približne o 250 slov ... pokúsim sa aby nabudúce bola dlhšia :)

Autor: NatalieVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovská Beštia - 1. kapitola: