Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 30. kapitola

03.10.2013 (08:30) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1787×

„Odkiaľ si, Juliete?" usmiala sa na ňu Jane zvedavo. Nebolo v tom podozrenie, nebol v tom ani náznak toho citu. Proste to chcela vedieť.

„Z Ukrajiny. Bývala som v Pripjati," usmiala sa na nás nevinne.

„Černobyľ?" vyhŕkol neveriacky Felix. Prikývla. 

„Bola si pri explózii?" spýtala som sa jej podozieravo.

„Mala som vtedy sedemnásť. Premenili ma presne v deň evakuácie. Spolu so mnou sme boli evakuovaní len ja s dovma bratmi. Jeden mal dvadsať, druhý desať. Doteraz chodím staršieho navštevovať. Je totálne zmrzačený, jeho ruky sú zarastené do seba a oči má neprirodzene zväčšané. Je jeden z mála, ktorý prežili priamy stret s radiáciou v priestoroch budovy. Druhý neprežil," skonštatovala skrátka.

Jane trochu šokovane hľadela smerom ku upírke, ktorá apaticky opierala ramená o stenu a tvárila sa neurčito.

„To je... smutné," zhodnotil nakoniec Alec. Prikývla som, spolu so súhlasným zabrukaním ostatných. Ako by sa dokázala dostať z pazúrov explózie bez postihnutia? Rakoviny? 

„Koľko máš rokov?" spýtala som sa jej trochu podozieravo. 

„Štyridsaťšesť," usmiala sa apaticky.

„Dokážeš robiť aj iné veci ako oheň?" pýtala sa zvedavo Jane, pričom sa v zvláštnom uhle nakláňala smerom ku nej. Juliete sa usmiala, potom zdvihla ruku a začala si šúchať prsty. Po chvíli som zbadala, ako jej medzi ne preteká gejzírik vody, ktorý vyšiel vyššie a vyššie ako fontánka a na konci vytvoril väčšiu vzdušnú bublinu. To ma prinútilo pousmiať sa.

„Chcela by som vedieť, ak to teda neprekáža," pousmiala sa kútikom úst, „obávam sa, že som mierne v nevýhode. Poznáte mňa, moju históriu a príbeh, cezto ja nepoznám tie vaše," prezrela nám tváre, „Predpokladám, že ty si Jane," ukázala smerom k blondíne, „potom mi čosi naznačuje, že ty si buď Demetri, alebo Felix," pozrela k Demetrimu, ktorý sa Jane hral s vlasmi, „potom je tu znovu Felix lomeno Demetri, a nakoniec Alec a Isabella, nemýlim sa?" zaškerila sa k nám nesmelo.

„Jasne," usmial sa Demetri, „ja som Felix," kývol uznanlivo hlavou.

„Mňa volaj Dem," kývol Felix ku Juliete.

„Takže, ja som Felix, toto je Dem, pri mne sedí Janie a tie dve hrdličky sú Alí a Isa."

„Netrep somariny," okríkla som ho s úškrnom, „Isa, Alec, Felix, Dem, Jane," ukázala som postupne na každého z nich.

„To nemyslíš vážne, Jane!" vyhŕkol Felix nechápavo, „hádam poznám, kto som," hovoril a zmätene sa pri tom držal za sánku. Pretočila som oči.

„Drž sa môjho kontextu a všetko bude v pohode," kývla som smerom k Juliete. S úsmevom prikývla. Ach, tí dvaja sa zase previedli. Akoby Felixovi nechýbalo, že bude mať s Arom problém ohľadom prednášky alkoholu a bezpečného zachádzania s ním. Na skrátenie večnosti, nevhodné.

„Kedy odchádzajú?“ spýtala som sa Aleca, ukazujúc na skupinku neznámych upírov prechádzajúcich okolo.

„Všetci odchádzajú zajtra. Je to niečo ako tradícia. Hostia sa zdržuu štyri dni, pričom v strede ich návštevy je dôvod, pre ktorý prišli – ples,“ uškrnul sa jednym kútikom úst.

„Aha.“ Na viac som sa nezmohla.

„Nejdete na lov?“ navrhol Demetri nezúčastnene. Jane na znak súhlasu spolu s Felixom vstala. Juliete po chvíli nesmelo vstala z miesta a pripojila sa k nim.

„Zavolajte aj Heidi. Potrebuje dávku krvi,“ prehodila som s úškrnom. Felix prikývol. 

Až po ich odchode som sa dokázala poriadne uvolniť. Nie, že by som mala v prítomnosti Jane, Felixa či Demetriho. Starosť mi robila Juliete. Juliete.

„To každého nového člena gardy privítate tak... srdečne?" spýtala som sa Aleca s úškrnom. Mykol plecami: „Je to zväčša podľa Arovej reakcie. Podľa všetkého bude July a jej dar medzi významnejšími členami. Nediskriminujeme, to nie, jednoducho vytvárame vzťahy podľa toho, ako sa budeme musieť s upírmi stýkať. Mala si vidieť, ako sa Jane a Demetri správali k jednej novej... Lilly, pravdepodobne. Mala talent hýbať predmetmi - nič špeciálne, ona si však zrejme myslela opak. No, zdá sa mi, že sa Jane a Dema bojí viac, než upíi mimo Volterru," zasmial sa.

„Milé od nich. Chudák Lilly." Na to sa ešte raz zachechtal. 

„Nejdeš trénovať?" navrhol nezúčastnene, jemne pri tom nazerajúc z okna. Kývla som.

Tréning s Alecom bol vždy o niečo menej drsný a boľavý, ako pri takom Demetrim. Teraz sme - narozdiel od iných - len niekoľko ráz udreli a pri prvom zložení na zem sme sa rozosmiali ako praví blázni.

Keď som sa chystala na ďalší úder, Alec odrazu zaostril na čosi za mojim chrbtom. Samozrejme, hlúpy trik, ako ma napadnúť nečestne. Keď mi vyletela ruka do vzduchu, čosi ma zložilo na zem.

„Vynikajúci postreh," vyhlásil ironicky Felix, keď som naštvane zasyčala s pokusom vymaniť sa z jeho zovretia.

„Vieš bojovať?" opýtal sa Alec Juliete, ktorá spolu s Jane a Demetrim stála niečo od nás. Pokrútila hlavou s jemne nevinným úsmevom.

„Tak sleduj," zasypela som spopod Felixovho ramena. Potom som nohou vykopla rýchlo do vzduchu. Felix sa s bolestivým zasypením zložil dole, pustil ma, a bolestivo si chytil miesto, kde som ho kopla.

Neférov boj? Nie.

Možno by bol. Keď som sa však znovu pritvorila k jeho telu mimo prevoz, všimla som si, ako sa Demetri za mnou už napriamuje na útok. Pretočila som oči.

Čím to je, že stále v najlepšie časti boja to niekto jednoducho pokazí?

Demetri ma zozadu oblapil okolo ramien a jediným pohybom zrazil k zemi. Náraz mi na malú chvíľu vyrazil dych, nepatrne. Po chvíli som sa pozbierala zo zeme a v snahe brániť sa mi ruka vyrazila proti nemu.

„Amatérka," odfrkol si pohŕdavo. Ďalšie gesto, pretočenie očí na dennom programe. Moju ruku zovretú v púsť zachytil v dlani, a potom som len pocítila neprirodzené vytočenie svalov, ako mi ju otočil. Telo sa mi tlakom neprirodzene vykrútilo a dopadla som na kolená. O niekoľko sekúnd pozdejšie, keď mi zovrel v rukách aj moju druhú, som spravila amatérsky kotrmelec a dostala ho tak pod seba. 

„Amatér," vrátila som mu s úškrnom. Pán Recesista dunivo zavrčal, potom mi podobným hmatom ako ja pred chvíľou Felixa kopol do brucha. 

Znovu som dopadla na zem, s poniekaľ silnejšou stratou zmyslov. Pocítila som, ako mi zovrel ruku okolo krku, no bolo mi to jedno. Len som ležala na zemi a rozdýchavala tvrdý pád.

Ucítila som zdrapnutie za vlasy a potom to, ako váha jeho tela zmizla.

Čím to je, že stále v najlepšie časti boja, to niekto jednoducho pokazí?

Edward. Chudák Demetri. Už druhýkrát sa dostal pod krk vegetariánovi kvôli mne. Aké poníženie.

„Ty...! Nesiahaj na ňu! Nedotýkaj sa jej!" prskal mu nepríčetne Edward do tváre. Demetri sa jediným pohybom napriamil a skopol ho zo seba.

„Tá krv vám už pravdepodobne lezie na mozog. Si normálny? Nie je najlepší spôsob napadnúť ma," uškrnul sa Demetri. Och, taký výstup.

„Ubližoval si jej!" zvrieskol jeho protivník stále rovnako nepríčetným tónom. Oči mu zčernali a z hrdla mu nechcene vychádzali dunivé zavrčania.

„Prečo asi vieme dobre bojovať?" opýtal sa ho ironicky Demetri, „Už viem! Aro je dobrá víla a dal nám schopnosti do vienka!" usmial sa na neho presladeným úsmevom a ja som potláčala smiech.

„To..." Inteligentné.

„Nebudeš tomu veriť, ale trénujeme," vysvetlila som mu ironicky, „a tréningy sú verejnosti neprístupné. Ďakujeme, že ste navštívili náš hrad. Ak si vaše veľactené pozadie nevie nájsť cestu, naše stráže sú vám vždy k dispozícii! Volterra, Taliansko. Bohužiaľ je toto miesto turistom zakázané. Izby nepovolené. Nejaké otázky?" s nevinným úsmevom som na neho zaklipkala a potom podišla smerom k Demetrimu, „Pokračujeme?"

Na ďalší deň bol Edward aj ostatní preč. 

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 30. kapitola: