„Ďalej." Prekvapilo ma, aký mám vyrovnaný hlas. Do izby vošiel Aro. Koľko rokov budem musieť hladieť do jeho tváre, do jeho červených očí? Aro sa posadil ku mne na posteľ.
„Vieš, prečo som prišiel?" Milo sa na mňa usmial. Sklonila som hlavu, snažila som sa udržať slzy v očiach, nie na lícach.
„Áno," pošepkala som.
08.06.2012 (20:30) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 3510×
„Tak, Bella, Alec ti môže ukázať, kde budeš mať izbu. Potom prídem za tebou," povedal Aro. Utrela som si posledné slzy a vykročila za Alecom. V hlave mi stále hučalo jeho meno; Edward, Edward, Edward. Z očí mi začali tiecť nové slzy. Rýcho som si ich utrela. S Alecom som kráčala po dlhej chodbe, ktorá sa začínala na opačnom konci sály, akou vyšiel Edward. Mlčky sme kráčali po dlhej chodbe. Asi po nekonečných desiatich minútach sme prišli ku dverám s kovovými vzormi.
„Tu je tvoja izba," povedal a obrátil sa na odchod. Nabrala som odvahu a otočila som sa k nemu.
„Alec?" opýtala som sa nesmelo. Otočil sa, vyzeral byť prekvapený tým, že som ho oslovila.
„Prosím?" Prekvapene sa na mňa pozrel.
„Ja... Čo chce so mnou Aro prebrať?" opýtala som sa ho.
„Chce sa s tebou porozprávať o tom, kto ťa premení," povedal potichu. Otočil sa na odchod. Vyjavene som ostala stáť pri mojej novej „izbe“. Premeniť? To nestačí, že tu budem musieť žiť tých pár desiatok rokov? Vzdychla som si a otvorila som dvere. Izba bola pekná. Boli v nej zlaté tapety, drevená podlaha, nábytok, ktorý obsahoval ku podivu aj posteľ. Zvalila som sa na ňu a zavrela som oči. Toto nikdy nebude môj domov. Nikdy. Prečo to je takto? Prevrátila som sa na chrbát. Niekto zaklopal na dvere. Posadila som sa. Zrejme to bude Aro.
„Ďalej." Prekvapilo ma, aký mám vyrovnaný hlas. Do izby vošiel Aro. Koľko rokov budem musieť hladieť do jeho tváre, do jeho červených očí? Aro sa posadil ku mne na posteľ.
„Vieš, prečo som prišiel?" Milo sa na mňa usmial. Sklonila som hlavu, snažila som sa udržať slzy v očiach, nie na lícach.
„Áno," pošepkala som.
„A? Koho chceš, aby ťa premenil?" pokračoval. Edward, Edward, Edward! Hučalo mi v hlave.
„Je mi to jedno. Rozhodni sa sám," odpovedala som a opäť som sklonila hlavu. Aro ma chytil za bradu a nadvihol mi ju. Znechutene som sa striasla. Pozrel sa na mňa. Jeho zdvorilosť narušil mierne nahnevaný tón.
„Bella, skús aspoň trochu spolupracovať, dobre?" Opäť sa na mňa usmial.
„Áno," šepla som, no odvrátila som sa od neho. Potichu opustil miestnosť. Znova som si ľahla na posteľ. Ach, prečo?
Je toho na mňa veľa. Pomaly sa mi zatvárali oči, oťažievali mi viečka. Pomaly, ale isto som zaspávala. Pred tým som si stihla pomyslieť: Je toto môj posledný spánok? Neviem...
Otvorila som oči. Ležala som na kovovej pozlátenej posteli vo veľkej izbe zo zlatými stenami. Dopekla! To nebol sen!
Nadýchla som sa a postavila sa. V miestnosti nebolo okno, ale asi už bol večer. Poobzerala som sa po mojej novej izbe. Bola v nej veľká drevená skriňa, stôl z kovového materiálu a na stenách boli rôzne obrazy. Niekto zaklopal na dvere. Trhla som sa. Tak skoro? To predsa nie...
„Vojdi," povedala som. Cípom rukáva som si utrela slzu. Ani som si nevšimla, ale celý čas som potichu plakala. Počula som, ako niekto chytil kľučku. Dvere sa s tichým vrznutím otvorili a do izby vošiel niekto, kto ma má premeniť.
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov 2. kapitola:
Noo chudák Bella poslední spánek ! To já bych nedala spánek je mi vším No a kdopak Bellu promění ? Hned jdu na další !
Hezké! :)
Je to Krasne
tak šup!!! už som nedočkavaaaa!!!
skvele.. pokracko a rychlo..milujem Volturiovcov..
sám Aro alebo Alec. urcite jeden z tých dvoch. paráda!
Ahoj,
článok som ti opravila, no všimla som si, že tvoja priama reč sa vôbec nezlepšila, ba zhoršila.
Ak sa priama reč končí dvojbodkou (na začiatku riadku):
Edward iba ticho poznamenal: „Takto to nemalo byť."
Ak sa priama reč končí buď čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom, uvádzacia veta sa začína malým písmenom:
„Takto som to urobiť nechcel," poznamenal Edward.
„Myslel som si, že je to takto lepšie!" odsekol.
„Nenávidíš ma?" opýtala sa.
A ak je uvádzacia veta vložená medzi dve priame reči, môžeš to urobiť takto:
„Nevedel som o tom," odpovedal Edward, „dnes na to nie je čas."
Dúfam, že som ti to rozpísala zrozumiteľne, ale ak by si aj tak nechápala, môžeš ma kontaktovať a priamu reč ti vysvetlím bližšie. Alebo si stačí pozrieť článok s gramatikou a pozorne si ho prečítať. Sústreď sa hlavne na tú priamu reč. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!