Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturi alebo Cullen? - 6., 7. a 8. kapitola

18.12.2009 (20:00) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2451×

6.kapitola-Skúšanie šiat

Šaty boli nádherné! Krvavočervené, priliehavé s korzetom, siahali až po zem, a k tomu som si vyskúšala čierne ihličky, a presne viem, ktoré doplnky si k nim dám. Keď som si ich obliekla, tak to Heidi nevydržala a vysypala zo seba:

„Bella prepáč, že sa pýtam, ale čo bolo to v izbe s Felixom?“

„Ako keby si to nevedela.“

„No dobre, ale nevedela som, že ty, on, no že ste spolu.“

„To som nevedela ani ja, ale áno, už sme asi spolu.“ dopovedala som, načo sme sa na seba usmiali.

„Tak gratulujem! Nech vám to vydrží čo najdlhšie.“

„Vďaka, myslím, že si ich vezmem k sebe. Ďakujem. Ahoj!“ ostala trošku zaskočená, že tak skoro odchádzam, ale neriešila to.

„Ahoj! Vidíme sa na večeri, teda pokiaľ pôjdeš.“

„To ešte neviem. Fajn, tak sa maj!“

Vyšla som z jej izby a išla som si odniesť šaty do tej svojej. No na chodbe som stretla Emmetta.

„Ahoj Bella!“

„Ahoj Emmett! Prepáč, ale ponáhľam sa. Vidíme sa neskôr.“

Ten bol tiež zaskočený, že sa tak ponáhľam.

Keď som došla do izby, tak som si veci položila na jediný celý kus nábytku, potrebovalo by to tu dať do poriadku, ale to až potom.

Teraz som sa ponáhľala za Felixom, a horela som nedočkavosťou.

7.kapitola- S Felixom

Pred jeho izbou som spomalila a jemnulinko som zaklopala na jeho dvere. Tie sa v stotine otvorili a ja som o ne bola opretá, akurát z vnútornej strany. Jednou z výhod Felixovej izby je, že v nej má posteľ, aj keď netuším načo. Teraz sa hodí. Naše plášte a tričká už boli na zemi, keď nás otočil a stále ma bozkávajúc preniesol na posteľ V jednom okamihu mi bozkami zasypával brucho a v tom druhom sa mi až s neskutočnou túžbou pozeral do očí. Asi našiel čo hľadal... Boli sme jeden.

Bolo to to najlepšie  čo som kedy zažila a videla som to aj na ňom.

Bolo to ešte lepšie ako tá najsladšia krv akú som kedy pila.

Zrazu ma znova začal bozkávať a šepkať tie najkrajšie slová v mojej existencii:

„Milujem Ťa!“

To však netrvalo dlho, lebo prišiel čas večere. Tak sme sa ešte pobozkali a začali sa obliekať. Slová boli zbytočné. Bola som tak neskutočne šťastná! Konečne som našla zmysel svojej existencie, ktorý mi nie len otvoril oči, ale ešte aj dokázal ako ma miluje!

Spoločne sme vyšli z izby a išli na večeru.

8. kapitola- Ten Edward je vážne blázon, a ja ešte väčší pretože som ho nechala zájsť tak ďaleko

Mohla som si myslieť, že moje šťastie nebude trvať dlho. Keď sme išli po chodbe tak nás zastavil Edward.

„Bella prepáč, ja viem, že som strašne otravný, ale mohli by sme sa porozprávať?“ povedal súvisle. Wow on povedal vetu bez ehm... to je úspech!

„A o čom Edward? Dnes sme sa už rozprávali a myslím, že sme si to dostatočne vyjasnili a pokiaľ Ti niečo nie je jasné, tak mi vysvetli čomu na slovíčkach NECHAJ MA NA POKOJI je také nezrozumiteľné?“

„UF... Edward ty si vážne neschopný, takto na ňu nemôžeš ísť, nevidíš, že ona už nie je tá “dobrá“ Bella?“ poznamenal Emmett keď išli okolo.

„Emmett sklapni!“ treskla ho Rose po hlave, čomu som sa musela usmiať.

Ostatný prešli okolo bez komentára, iba s ľútosťou v očiach.

„Takže znovu Edward o čom sa chceš rozprávať?“

Edward sa s otázkou v očiach pozrel na Felixa.

„Áno Edward, aj on toho bude svedkom, neskôr by som mu to aj tak povedala“ načo som Felixovi stisla ruku.

„Bella nie, vy si musíte veľa vecí vysvetliť. Ja už pôjdem, mám Ti niekoho nechať?“

„Nie, boli sme na love včera, až tak zle na tom nie som, ale vďaka za ponuku“  povedala som a s túžbou v očiach som sa naňho pozrela. Pochopil. Zobral moju tvár do dlaní a veľmi jemne ma pobozkal.

Chcela som viac, no on sa len usmial a dal mi rýchlu pusu, a odišiel. Edward sa na túto scénu pozeral so smútkom v očiach, ale bolo mi to jedno, nech trpí. Zaslúži si to.

„Odišiel. O čom si sa chcel rozprávať?“

„Nie na chodbe, poďme do mojej izby.“ Ani nečakal na moju reakciu a už som z jeho izby počula iba:

„Je otvorené!“

Tak som vošla. Nikde nebol, no odrazu som bola uväznená medzi ním a zatvorenými dverami. Pozrela som sa mu do očí, a to som nemala robiť.

Neviem ako, no odrazu bol všade, bola som neodvolateľne utopená v jeho očiach, takže keď sa ku mne začal skláňať, nebola som schopná normálnej reakcie. Tesne pred mojimi perami zaváhal, no ja som ho mala plnú hlavu, jeho vôňa mi zatemnila mozog. Takže keď som zrušila tú vzdialenosť a pobozkala na jeho prekvapené, no zároveň veľmi ochotné a cieľavedomé pery, nemyslela som na nič.

To čo sa stalo s Felixom nemuselo byť nič. Bola som sebecká, chcela som viac. Prinútila som ho otvoriť pery a preplietla som naše jazyky.

Ak to s Felixom bol výbuch, tak toto bol otvorený oheň, ktorý tlel už 20 rokov, a až teraz dostal dostatok kyslíka na to aby sa rozhorel plnou silou. Jeho plamene šľahali a olizovali celé moje telo. Nebola som schopná ničoho, jedna malá časť môjho mozgu premýšľala nad tým čo týmto spôsobím Felixovi, ale ten zvyšok bol totálne paralyzovaný dokonalou súhrou našich pier.

Keď sa presunul na môj krk, dal mi tým možnosť rozmýšľať o tom čo robím. Takže keď sa vrátil k mojim perám, tak som mala dostatok rozumu na to, aby som ho zastavila.

Chcela som utiecť, presne tak chcela som utiecť, no nebolo kam. Žiadne okno tu nebolo a dvere blokoval ON.

Vedel rovnako dobre ako ja, že keď sa budem chcieť dostať preč, budem musieť prejsť popri ňom, a to mi on nedovolí, začne tam kde prestal. Vedel, že som príliš slabá na to, aby som mu vzdorovala.

Poslednýkrát som sa nadýchla, zatvorila som oči, rozbehla som sa oproti nemu a odsotila ho preč. Vybehla som z izby. Mala som smolu, Felix bude určite ešte na večeri.

Musím vypadnúť!

Potrebujem Felixa!!!

Zhrnutie   Predošlá Ďalšia

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturi alebo Cullen? - 6., 7. a 8. kapitola: