Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 9. kapitola

11.10.2012 (19:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 43× • zobrazeno 6972×

Bella:

V hlave mi trešťalo, nedokázala som zaostriť zrak a v ústach som mala nápravný ústav. Proste katastrofa. Snažila som sa učesať si vlasy, no nešlo to. Kefa sa mi do tých chuchvalcov zaplietla a nemohla som ju vytiahnuť. Už som začínala zvažovať, že to rovno ostrihám. Zo včerajška som si pamätala len ľadovú vodu fontány a Edwarda s mojimi nohavičkami. Celá som očervenela, keď som si na to spomenula a zalialo ma teplo. Ak by bol normálny chlap, tak by to bola poriadne horúca scéna, aj keď pre neho to bolo asi len obriadenie domáceho zvieratka. V podstate moje šťastie. Neviem si predstaviť, čo by so mnou urobil napríklad Demetri, ak by ma našiel spoločensky unavenú. Ozvalo sa dunivé zabúchanie na dvere. Chvíľu som mala pocit, že tie dvere niekto prerazil. Zaviazala som si župan a otvorila. Ja o vlku a vlk za dverami. Celkom ma prekvapilo, že vôbec klopal, že rovno nerozbil dvere aj so zárubňou.

„Kde trčíš, ty katastrofa. Už na teba čakajú,“ zasyčal Demetri. Sucho som prehltla, prikývla a rýchlo vbehla späť do kúpeľne. Chytila som do rúk zubnú kefku, no na to už nebol čas. Vtlačila som si do úst pol tuby pasty a začala ju v ústach prevaľovať, kým som si z vlasov bolestivo vytrhla kefu. Vzala som veľkú sponu s gýčovou ružou a zopla to seno na temene do uzla. Pár pramienkov som vytiahla, aby padali do tváre. Navliekla som sa do úzkych hnedých šiat, nazula lodičky a vybehla z kúpeľne. Ľaknutím som tú pastu prehltla. Demetri sa prechádzal po mojej izbe a znechutene ohŕňal nos nad mojimi vecami. Zastal nad kôpkou špinavej bielizne a pohŕdavo na mňa pozrel.

„Ty si teda prasa,“ zašomral znechutene. Fajn, ja som prasa a ty sprostý upír. Schmatla som zo stola náušnice a rýchlo si ich pripla.

„Môžeme,“ povedala som pridusene. Demetri si ma prezrel. Obišiel ma v polkruhu.

„Kde máš prsteň?“ opýtal sa.

„Kurnik!“ spískla som, keď som sa pozrela na prst. Rýchlo som sa rozbehla k posteli. Stiahla som v panike prikrývku, zhodila vankúš a začala prezerať záhyby postele. V škáre za matracom sa niečo zalesklo.

„Bože, to mi odľahlo,“ vydýchla som a nastokla si prsteň na prst. Demetri stál nad kôpkou posteľnej bielizne, ktorou som ho zahádzala a oči mal hnevom asi najčernejšie, aké som na upírovi videla.

„Prepáčte,“ šepla som.

„Hľadám v sebe silu, aby som ťa nezabil. Ten ľudský pach teraz zo seba nedostanem,“ zasyčal a stiahol si z pleca moje tričko. „Pôjdeš predo mnou!“ zavelil a podržal mi dvere, aby som vyšla prvá. Šla som chodbou najrýchlejšie, ako som dokázala a nepáčilo sa mi, že ho mám za chrbtom a nevidím ho. Zastala som pred dverami a obzrela sa na Demetriho. Neviem, čo som čakala. Možno aspoň náznak podpory. No, som naivná. Podpora od upíra? Nemožné. Zatlačila som na dvere. V miestnosti bolo živo. Upíri postávali v hlúčikoch. Aro stál pod trónmi aj s Edwardom a nejakým vysokým upírom a upírkou. Predpokladala som, že je to Eleazar a možno jeho žena. Caius a Marcus sa zas zaujato zhovárali s troma blondínkami. Vyzerali ako bábiky barbie. Boli nádherné a mali na sebe veľmi odvážne a naozaj extravagantné šaty. Vyzerali úžasne. Nikto mi nevenoval pozornosť, a tak som zostala stáť pri stĺpe, vedľa vstupu. Bolo mi jasné, že o mne všetci priam bolestivo vedia. Oprela som sa o stenu a čakala, kým ma ktokoľvek vyzve, aby som predstúpila. Hľadala som pohľadom Jane, Aleca a ostatných, ktorých som poznala po mene.

„Vieš, kedy je šváb najkomickejší?“ opýtal sa ma zrazu upír, ktorý sa ešte pred sekundou bavil s Arom. Mykla som sebou, no snažila som sa ovládnuť a pôsobiť vyrovnane. Teraz stál pri mne a premeriaval si ma pohľadom z dosť tesnej blízkosti. Jediné, čo ma v tejto sekunde upokojilo, boli jeho karamelové dúhovky.

„Nie, pane,“ šepla som.

„Keď sa snaží ukryť v tieni steny prázdnej škatule. Nemá sa tam kde schovať, ale nevie o tom,“ zasmial sa.

„Ja sa ale neschovávam, pane. Len sa snažím, čo najmenej obťažovať,“ povedala som pokorne. Na upírovej tvári sa rozšíril úsmev.

„Pokorná, pekná, bystrá a k tomu ešte nesmierne talentovaná,“ pošepol. Nastalo ticho. Pozrela som ponad Eleazarovo rameno a došlo mi, prečo všetci stíchli. Traja vládcovia zasadli na svoje tróny.

„Eleazar, chcem počuť, čo si myslíš o našej milej recepčnej,“ povedal Aro uvoľnene. Eleazar ma vzal staromódne za ruku tak, že si moju dlaň položil na vrch tej svojej a viedol ma vedľa seba, ako debutantku na plese. Postavil ma širším oblúkom pred tróny.

„Vidím potenciál. Má dar, ktorý je silnejší, než s akým počítaš. Myslím, že má dar, ktorý prekvapí. Jej štít je silný a dokáže ho ovládať. Je tu však ešte niečo.“ Prižmúril oči. Aro sa nedočkavo nahol dopredu. „Musím ti to povedať, lebo ak by som to zatajil, aj tak si to v mojej hlave prečítaš. Podobný potenciál som naposledy videl v tej malej.“ Pozrel na Jane a ona nahnevane nakrčila obočie. Očividne sa jej nepáčilo, že ma prirovnáva k nej.

„To je predsa úžasné!“ Aro nadšene zatlieskal.

„Nie. Nie je. Neodporúčam ti ju premeniť.“ Eleazar znel tvrdo a ja som sa na neho prekvapene pozrela. Bože, mlč! To ma odsúdi na smrť. Aro sa prudko postavil. Razom stál pri svojom hosťovi a držal ho za ruku.

„Vravel som ti to,“ preniesol Edward strnulo a celý sa napriamil.

„To je hlúposť. Ak to bude nutné, Chelsea ju ku mne pripúta,“ zašomral vládca.

„Cez jej štít sotva,“ oponoval Eleazar. Aro sa zlostne nahrbil.

„Mám teda premrhať jej dar?“ opýtal sa rozmrzene.

„Nie, pane. Prosím. Ja som oddaná a nikdy sa to nezmení. Budem vám slúžiť, pokiaľ ma sám nepošlete preč alebo nerozhodnete inak,“ zaplakala som. Edward div neodpadol, keď som padla na kolená. Jemu ale o život nejde. Nie som predsa hlúpa. Na čo im budem, ak ma nebudú môcť premeniť? Do kedy tu budem dvíhať telefóny? Aro sa narovnal a pobavene zazrel na Edwarda. Ten bol zas ako kus skaly.

„Ja o nej nepochybujem,“ povedal Aro povznesene. Eleazar sa uklonil a odstúpil. Nie však ďaleko. Odrazu sa na mňa všetci dívali. Teraz som bola zaujímavá. Dokonca aj tie tri blondínky si ma prezerali. Edward sa postavil za mňa a za rameno ma zodvihol do vzduchu. Prudko sa so mnou otočil a vliekol ma preč. Keď sa za nami zavreli dvere, položil ma na zem, ale stále ma držal a ja som za ním cupitala až k recepcii. Oprel ma o nový pult a oboma rukami sa oprel tak, že ma uväznil medzi svojimi pažami.

„Fakt srdcervúce divadlo,“ zašomral.

„Pud prežitia,“ šepla som.

„Kto by to do teba povedal?“ Zodvihol obočie.

„Eleazar?“ opýtala som sa neutrálnym tónom.

„Ten z teba cítil niečo iné.“ Prižmúril oči. Ja som sucho prehltla a naklonila som hlavu k hrudi a pričuchla si k sebe. „Myslel som to obrazne, ty trdlo.“

„Aha. Čo teda zo mňa cítil?“ Pokúsila som sa o úsmev.

„Bolí ma z teba hlava.“ Edward odvrátil tvár a spustil ruky. Ja som sa otočila a pohladila nový pult. Bola som trocha v rozpakoch z jeho blízkosti a aj z toho, čo sa udialo v sále.

„Krása,“ povedala som obdivne. Bolo to starožitné masívne drevo. Bol oveľa krajší, než ten pred tým.

„Máš tam aj nový telefón.“ Edward sa nahol cez pult a vybral odtiaľ slúchadlá s mikrofónom. „Budeš na zjedenie,“ povedal s kyslím úsmevom a podal mi slúchadlá letového dispečera. „Páčia?“ opýtal sa.

„Je to ohavnosť,“ šepla som a Edward sa zaškeril. Nervózne sa pozrel k dverám a potom späť na mňa.

„Ohavné bolo, čo si predviedla tam?“ zašomral si popod nos, ale tak, aby som to počula.

„Chcem prežiť,“ vrátila som mu a naložila si slúchadlá.

„Byť upírom, neznamená byť živý. Sme mŕtvy.“ Zas pozrel k dverám. Tiež som sa na ne pozrela.

„Čakáte niekoho?“ opýtala som sa zaujato a strčila slúchadlá do adaptéra pripojeného k počítači.

„Skvelé. Obyčajný telefón zodvihnúť nevieš a toto si hneď pochopila.“ Pretočil oči a zas sa nervózne zadíval k vstupu. Tiež som sa nahla a pozrela sa tam, kde on. Pripadalo mi už komické, že obaja zazeráme na dvere. Čo je na nich také zaujímavé? Edward na mňa pokrútil hlavou. „Príde moja sestra a brat,“ povedal pokojne.

„Alice alebo Rosalie?“ Edward prekvapene zodvihol obočie a potom sa pousmial.

„Alice.“

„Tak to príde Alice a Jasper.“ Tie mená som si pamätala. Jeho rodina na mňa urobila dojem.

„Už sú tu,“ šepol a otočil sa telom k dverám. Nedovolila som si ani muknúť. Stála som napäto ako on a čakala. Dvere sa otvorili a tam stála drobná čiernovláska. Na tvári sa jej rozžiaril dokonalý úsmev. Hlasno vypískla a rozbehla sa k Edwardovi. On roztiahol náruč a ona mu skočila okolo krku. Zakotvila ruky na jeho zátylku a nohy mu omotala okolo pása. Bola malá, ako dieťa. Natešene pišťala a stískala ho. Mala som pocit, že v jeho tele niečo zapraskalo, no namiesto toho, aby tú malú opicu zo seba stiahol, oddane ju objal a pritlačil tvár k tej jej. Bola som tak fascinovaná týmto divadlom, že mi sprvu unikol blondín, ktorý sa s nostalgickým úsmevom díval na tých dvoch. Len čo tá malá na chvíľu Edwarda pustila, natiahol ruku a Jasper si s ním potriasol pravicou. Edward to využil a hneď stiahol blondína k nim a všetci traja sa objímali, pričom Alice bola uprostred. Keď konečne toto zoskupenie dokonalých sôch poľavilo, Edward sa hneď začal vypytovať na rodinu. Jasper mu odpovedal, no Alice sa dívala priamo na mňa. Nádherne sa usmiala a prekĺzla okolo tých dvoch ku mne.

„Ahoj. Ja som Alice Cullenová,“ šepla a natiahla ku mne ruku. Najprv som zaváhala, no potom som aj ja natiahla ruku. Čo najhoršie sa môže stať? Odtrhne mi hádam ruku?

„Volám sa...“ povedala som a vykročila k nej. Slúchadla ma však ďalej nepustili. Keďže som spravila naozaj rázny krok, klesla som k zemi. Slúchadla sa mi zaplietli do vlasov a poriadne to zabolelo.

„Si v poriadku?“ Alice sa nado mňa sklonila a ponad pult sa na mňa díval aj Edward a Jasper.

„Toto je Isabella, volterrská recepčná,“ povedal Edward namrzene.

„Bella,“ hlesla som zo zeme piskľavo. Alice si ku mne kľakla na kolená a vyplietla mi slúchadlá z vlasov. Pomohla mi na nohy a stále sa pri tom chichúňala.

„Ty si teda číslo,“ skonštatovala pobavene.

„Upírov zo mňa bolí hlava,“ šepla som, keď som si opravovala šaty a nazúvala topánku, ktorá mi odletela pod stoličku.

„Určite to nie je tak zlé,“ zasmiala sa Alice.

„Ale je!“ povedal Edward tvrdo a ja som pretočila oči.

„Vedela som, že počujem dobre!“ zatrilkovala jedna z blondínok, ktoré boli aj v trónnej sále. Za ňou sa objavili ďalšie dve a bruneta. Alice ladne preskočila pult a padli si do náručia. Začali prespevovať, prekrikovať sa a štebotať ako lastovičky. Nemala som šancu postrehnúť, o čom hovoria. Bol to však zážitok. Po chvíľke sa objavil aj Eleazar. Prestrčil ruku pomedzi svoje sestry a  pohladil Alice po hlave, bližšie sa k nej nedostal, a potom si podal ruku s Jasperom.

„Rád ťa vidím. Škoda, že nemohol prísť aj Carlisle. Možno, keď pôjdeme odtiaľto, zastavíme sa u vás. Ste ešte vo Washingtone?“ opýtal sa.

„Teraz sme v Kanade,“ povedal Jasper a nežne sa usmial smerom k svojej manželke, ktorá obdivovala látku šiat brunetky. Pôsobilo to na mňa prirodzene. Stretlo sa pár bláznivých báb, ktoré si chvália očividne drahú garderóbu. Tie moje šaty nemali žiadnu značku. Boli ušité. Možno niektorá z predošlých recepčných obľubovala ručné práce. Čo iné tu po večeroch robiť, okrem toho, že sa modlíte, aby vás niekto nezožral.

„Čo keby sme si zašli niekam von. V pokoji sa pozhovárame. Máme si toho toľko povedať,“ preniesla Alice na plné ústa a zamávala Eleazarovi.

„Myslím, že by sme mohli. Čo povieš, Edward?“ opýtal sa Jasper.

„Musím sa dohodnúť s Arom.“ Potom všetci otočili hlavy k dverám na chodbu. „Ďakujem,“ šepol Edward a ja som tým pádom pochopila, že dostal povolenie opustiť pevnosť.

„Ideš s nami! Keď si objednáme pitie, aspoň to nemusíme vylievať,“ zasmiala sa Alice a pobavene si ma premerala pohľadom. Ja som vyvalila oči a pozrela na Edwarda. Zrazu som nevedela, či to jeho sestra myslí vážne, alebo sa len baví na hlúpom človeku.

„Nie. Musí tu zostať,“ povedal tvrdo Edward. Alice naň zavrčala a tak prešiel ku mne a zodvihol do vzduchu moju ruku s prsteňom. Jeho sestra nakrčila čelo a pokrútila hlavou.

„Nevidela som jeho rozhodnutie,“ povedala zamyslene.

„Ty sleduješ jeho rozhodnutia?“ opýtala sa Edward trocha prekvapene.

„Dávam na teba na diaľku pozor, braček.“ Naklonila hlavu nabok. Chvíľku sa dívala neprítomne pred seba a potom, keď sa prebrala z nejakého zvláštneho tranzu, otočila sa a mrkla na mňa. „Myslím, že by Arovi nevadilo, ak by sme ju vzali najesť sa.“

Možnosť, že by som mohla znova opustiť pevnosť sa mi viac než páčila. Alice vyzerala milo a ich známi boli tiež vegetariáni. Možno by to bolo celkom zaujímavé a upíri sú celkom znesiteľní, keď sú medzi ľuďmi. Napäto som sa zadívala na Edwarda. Alice zrazu z tváre zmizol úsmev a pokrčila ospravedlňujúco ramenami. Edward pôsobil znova trocha podráždene. Eleazar otvoril dvere a podržal ich ženám. Edward zo seba stiahol plášť a prevesil ho cez pult. Všetci bez slova vyšli z recepcie a ja som tu zostala sama. S povzdychom som vzala jeho plášť a odniesla ho k vešiaku. Zavesila som ho a nostalgicky si povzdychla. Z hrubej látky sa uvoľnila sladkastá aróma upíra. Dokázala by som tú príjemnú vôňu vdychovať celé hodiny.

„Isabella, poď so mnou!“ Zas som celá nadskočila. Na toto sa nedá zvyknúť. Pokorne som sa otočila a sklonila hlavu.

„Áno, pane,“ šepla som a šla k Arovi, ktorý ku mne nonšalantne natiahol ruku. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 9. kapitola: