Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterrská recepčná - 8. kapitola

06.10.2012 (20:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 46× • zobrazeno 6923×

Bella:

Sedela som na recepcii a automaticky sa otočila doľava, kde nastal hurhaj. Chodbou preplávala Jane, ktorá mi nevenovala ani pohľad. Hneď za ňou prešiel Alec. Ten sa na mňa síce pozrel, no nič viac. Heidi s Felixom šli vedľa seba a živo diskutovali. Povedala by som, že boli viac než hluční. Presne v úrovni môjho pultu sa zastavili a pozreli za seba, akoby na nich niekto zavolal. Vo dverách sa objavil Edward v červenom plášti. Vyzeral trocha namrzene. On sa na mňa pozrel a kývol hlavou na pozdrav. Ja som ho obdarila prihlúplym úsmevom a zodvihla som práve zvoniaci telefón. Chceli múzeum, a tak som ich odkázala na iné číslo. Prestala som vnímať dianie okolo, a tak, keď som zodvihla hlavu, zarazilo ma, že Edward stojí pred pultom a uprene sa na mňa díva. Naozaj na mňa valil oči a ja som roztržito prebehla pohľadom po svojom oblečení. Díval sa mi však na ruku a vtedy mi došlo, že ho rovnako ako Demetriho a každého v hrade, kto si to všimol, upútal Arov prsteň. Vyzeral zhrozene, keď sa díval na lesknúci kameň na ruke niekoho tak bezvýznamného ako som ja. Rýchlo som ruku spustila a ako dieťa som ju schovala za chrbát. Edward mal v očiach doslova bes. Jeho výraz a farba dúhoviek sa menila nesmiernou rýchlosťou. Zneistela som. Hlasno zavrčal, čo vzbudilo pozornosť Heidi a Felixa. Edward rozzúrene schmatol bok pultu a vyhodil ho do vzduchu. Udrel s rachotom o bočnú stenu a vzduchom preleteli papiere a telefón sa rozlomil na kusy. Nastalo hrobové ticho, prerývané len mojim splašeným šokovaným dychom. Opierala som sa o stenu s rukami skríženými na hrudi a z očí mi tiekli slzy. Bála som sa. Urobil ku mne rázny krok a schmatol ma za ruku. Pevne ju zovrel a ja som zaplakala bolesťou. Stiahol mi prsteň a znova zavrčal. Bol to príšerný zvuk. Otočil sa a v sekunde zmizol. Heidi s Felixom stáli bez pohybu a zízali na mňa. Felixovi sa dokonca pootvorili ústa. Mne sa podlomili kolená a padla som popri stene na zadok. Zlatý Demetri a Aro. Oni dvaja ma takto vydesiť nezvládli. Čo to bolo?

„Neviem ako ty, ale toto musím vidieť,“ šepol Felix napäto.

„Radšej byť ďaleko odtiaľto,“ povedala Heidi prázdnym hlasom a obaja razom zmizli. Ja som ešte chvíľu sedela na zemi a snažila sa spamätať. Heidi má pravdu. Radšej byť ďaleko odtiaľto.

Pozbierala som sa na nohy, čo mi dalo nesmiernu námahu. Ešte niekoľkokrát som padla na bok, kým som sa postavila na vysoké opätky. Aj keď sa mi kolená neskutočne triasli, vyšla som na hlavnú chodbu k východu. Pridržiavala som sa steny. Vzala som zo stolíka pár obálok a šla najrýchlejšie, ako mi to situácia dovoľovala. Párkrát som sa otočila a prešla halou, kde sedel mladý upír s uletene fialovými očami. Snažila som sa vyzerať ako tak prirodzene. Trocha sa nadvihol zo stoličky, keď som šla okolo a ja som len zamávala obálkami vo vzduchu.

„Idem to poslať. Tam vzadu je živo,“ šepla som a pokúsila sa o úsmev. Upír pozrel k dverám. Určite počul hluk, no sadol si späť a ja som vyšla z pevnosti. Keď som bola na námestí, rozbehla som sa. Vedela som, že mi to nepomôže, ale potrebovala som byť preč. Pár ľudí sa za mnou obzrelo, ako za cvokom. Bežala som v ihličkách po kamennom námestí a obálky som si tisla k hrudi. Rozčúlil ho ten prsteň. Nie som totálny idiot. Pochopila som, že si ma ním Aro označkoval. To mi bolo jasné už podľa reakcie Demetriho, ale čo Edwarda tak rozhodilo, to neviem. Čo konkrétne znamená Volterrský rubín na prste človeka? Moja fantázia pracovala.

Vedela som, že sa budem musieť vrátiť, ale nechcelo sa mi. Mala som strach. Niečo som najskôr skazila, ale netušila som čo. Sadla som si do tej malej reštaurácie pod hradbami a objednala si kávu.  Obsluhovala ma staršia pani, ale videla som aj tú Francescu. Neobťažovala sa však do obsluhy, keď tu nebol Edward. Odpila som si nervózne z malej šálky a v hlave spriadala plány, ako z toho von.

„Donesiem ešte niečo?“ opýtala sa obsluhujúca.

„Poprosím dvojitý Gin,“ povedala som z ničoho nič. Potrebujem trocha otupiť zmysli, aby som sa tam mohla vrátiť. Talianka zodvihla obočie, ale drink mi doniesla. Vypila som to na ex a požiadala ju ešte o jeden. Mám určitú Arovu dôveru a nesmiem ju sklamať. Edward vybuchol, ale to upíri robia bežne. Možno sa nič nedeje a ja som len precitlivená. Vypila som ďalší pohár na ex a staršia Talianaka ho hneď vzala zo stola.

„Prinesiem ešte jeden?“ opýtala sa lámane a ja som kývla, že áno. Keď šla od stola, niečo si šomrala, krútila pri tom hlavou. Nech si vykrúti aj krk. Ona sa nemusí na noc vrátiť k psychopatickým upírom. Netuším presne, koľko som toho vypila, ale keď som sa cítila dosť odvážna, zodvihla som sa zo stoličky, nechala na stole veľkú bankovku a vykročila som tmou smerom k pevnosti. Zvláštne, ako alkohol skresľuje schopnosti a zmysli a hlavne šírku chodníka. Úzke uličky som prešla statočne, od steny ku stene. Potrebovala som ešte prejsť námestím. Zastala som pri fontáne a sadla si na jej kamenný okraj. Vyzula som topánky a vopchala nohy do studenej vody. Trocha ma to vzpružilo. Celá som sa otriasla. Namočila som do fontány aj ruku a prešla si ňou po krku. Okolo prešlo pár ľudí, ktorí sa pri pohľade na mňa uškŕňali. Pozrela som k pevnosti a celá stuhla. Červený plášť si to mieril priamo ku mne. Neobťažoval sa ani zo seba tú maškaru stiahnuť. Chvíľku som uvažovala, že sa rozbehnem cez fontánu a ujdem, ale to by bolo na nič a vedela som to aj s tými tak dvoma promile, čo som mala. Prišiel až ku mne. Ja som sa postavila do fontány a merala si ho pohľadom.

„Kde si bola?“ vypenil.

„Prejsť sa,“ šepla som.

„To si prechádzala pálenicou?“ zavrčal a ja som cúvla. Natiahol ku mne ruku a podával mi rubínový prsteň. Mal očividne stále zlosť. Natiahla som preň ruku, no hneď som ju zas stiahla a ešte ustúpila. Našliapla som na nejakú skalu vo vode a koleno sa mi podlomilo. Padla som do studenej vody. Zachytila som sa rukami, no aj tak som si namočila skoro celý zadok a bok. Postavila som sa späť na nohy a zakliala si. Pripadala som si ako hlupák.

„Čo znamená ten prsteň?“ opýtala som sa pridusene, aj keď som zapojila svoju predstavivosť, a tak trocha mi to začalo dochádzať. Edward nakrčil čelo.

„Si predsa veľké dievča,“ zasyčal, schmatol ma za ruku a ten prsteň mi navliekol späť.

„Ja s Arom spať nebudem!“ vypískla som vysokým hlasom a Edward ma razom zdrapol do rúk, vytiahol ma z fontány. Zatriasol mnou akoby chcel, aby som sa spamätala.

„Šialená ženská,“ okríkol ma. Rýchlo si stiahol plášť a navliekol mi ho cez hlavu. Posadil ma na okraj fontány, nohy mi osušil do spodného lemu plášťa a nazul mi lodičky. „Ideme,“ povedal rozmrzene.

„Ja chcem byť upír a nie...“

„Bože, mlč už!“ zavelil a ja som sklapla. Plášť sa mi motal popod nohy, ako ma Edward za sebou vliekol. Párkrát som zakopla, no nenechal ma spadnúť. Nešli sme hlavným vchodom, ale malými dverami na boku opevnenia. Po schodoch si ma vyhodil do náručia a vyniesol ma až do izby. Tu ma položil do postele. Vliezol do šatníka a po chvíli mi na hlave pristálo tričko. Začala som sa vyslobodzovať z ťažkej látky plášťa. Nedokázala som sa z neho dostať, keď som na svojom tele ucítila chladne ruky. Edward zo mňa stiahol plášť. Kľakol si na zem k mojim nohám. Ten je ale krásny. Stačilo by sa mi natiahnuť a mohla by som sa dotknúť jeho vlasov alebo tváre. Potužená alkoholom som sa odhodlala. Nahla som sa a keďže som aj tak sedela na posteli len na pol zadku, šmykla som sa dole. Pristála som na Edwardovi, s rukami omotanými okolo jeho hrdla. On voňal tak božsky. Neviem, či sa mi točila hlava z alkoholu, alebo z neho. Pevne ma zovrel v objatí a postavil sa so mnou. Položil ma späť na posteľ, ale v sede som sa neudržala.

„Ale si sa doriadila. Nie je ti zle?“ opýtal sa starostlivo. To sa mi už ale zatvárali oči. Moje telo reagovalo na vodorovnú polohu.

„Je mi krásne?“ zaspievala som.  

„Krásne? Ty si teda prípad,“ zašomral. Prevalil ma na bok a zips na mojich šatách putoval dole. Zatiaľ mi to bolo celkom jedno. Točila sa so mnou celá miestnosť a ja som mala pocit, že ak otvorím oči, spadnem z postele. Stiahol zo mňa tú mokrú látku. Trocha ma nadvihol a navliekol mi cez hlavu tričko. Vôbec som mu nepomáhala a ani som sa nebránila. Sústredila som sa len na pravidelne dýchanie. Nemala som silu. Tričko mi stiahol pod zadok a potom sa stalo niečo, čo ma prebralo. Chytil lem mojich nohavičiek a rýchlim pohybom ich stiahol dole. Zapišťala som a vyletela do sedu. Stiahla som kolená k sebe a vyvalila na zlatookého svoje oči.

„Čo to robíš!“ zrevala som. Edward sa napriamil a pôsobil celkom vyplašene. Držal v rukách moje mokré nohavičky a díval sa na mňa pohľadom prichyteného chlapca. Párkrát otvoril ústa ako ryba, a potom potriasol hlavou.

„Padla si zadkom do fontány. Chcel som len, aby si bola v suchu. Vyzerala si, že si v bezvedomí, inak by som ti povedal, aby si si  ich vyzliekla sama.“ Ustúpil o krok dozadu, ako som ja väčšinou ustupovala pred ním. Spustila som nohy z postele a vystrelila po ňom. Zostal nehybne stáť. Vyrvala som mu z ruky moju bielizeň. Nával adrenalínu ma na chvíľu vzpružil, no hneď sa mi zas zamotala hlava a neisto som sa zaknísala.

„Rozstrelí mi hlavu,“ šepla som a v poslednej chvíle som sa zachytila jeho ruky. Opatrne ma podoprel a posadil ma na posteľ.

„Pokús sa vytriezvieť a dať sa do kopy. Zajtra sa stretneš s Eleazarom. Sám som zvedavý, čo povie.“ Pootvorila som viečka, aby som sa na neho pozrela.

„Zajtra ten Eleazar Arovi oznámi, že som na nič a je po mne. Fakt skvelé,“ povedala som skľúčene a hodila sa na chrbát do postele.

„Toho sa nebojím. Aj keby v tebe nevidel potenciál Eleazar, Aro ho v tebe vidí. Máš jeho prsteň.“ Prikryl ma perinou.

„Prečo mi dal ten prsteň a čo to vôbec znamená?“ opýtala som sa znova. Priamu odpoveď som zatiaľ nedostala. Oči sa mi privierali a nebola som schopná udržať sa pri vedomí.

„Dal ti ho, aby ma naštval,“ šepol Edward a možno sa mi to len zdalo. V každom prípade sa mi dnes sníval pekný sen. Muž, ktorý ma v snoch rozmaznával a miloval, konečne dostal podobu. Pridelila som mu tvár, ktorá sa mi tak veľmi páčila. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterrská recepčná - 8. kapitola: