Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov Bonus II.

08.06.2010 (17:00) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 23715×

Millie:

Jane si s tou prípravou svadby dala vážne veľa práce. Síce mi nedovolila pozrieť si výzdobu, ani moje šaty, povedala mi len, koľko peňazí a času minula. Chvíľu som sa na ňu len neveriacky pozerala, no myslela to vážne. No to ja som jej dovolila, aby sa toho zhostila, takže som nemohla namietať.

„Ja sa normálne bojím čo uvidím, až vkročím dnu do trónnej siene,“ povzdychla som si a Demetrimu, ktorého som objímala, som jemne prešla prstami po líci. Krásne sa usmial, naklonil sa ku mne a pobozkal ma.

„Neboj sa, Jane vie, čo robí,“ snažil sa ma ukľudniť.

„Ja sa nebojím, že by to bol nejaký gýč, veď to by Jane nedopustila. Ale keď som zistila, koľko peňazí už minula a ešte sa určite chystá minúť, tak ma skoro prehlo,“ posťažovala som sa mu a snažila sa predstaviť, čo všetko tam Jane sa tie prachy porobila. A to ešte ušetríme na jedle.

„Ale prosím ťa,“ zasmial sa a pozrel mi zvrchu do očí. Nahol sa ku môjmu hrdlu a pobozkal ma. „O peniaze sa neboj, Volturiovci ich za tých tritisíc rokov nazbierali viac než dosť,“ zašepkal pomedzi bozky, ktorými zasypal môj krk. No keď myslí... Tak som sa o peniaze prestala strachovať. Ale aj tak som bola trochu nervózna. Demetriho milujem najviac na celom svete a chcem si ho vziať, no aj tak ma svadba znervózňovala.

Pootočila som trochu hlavu a našla jeho pery. Začali sme sa vášnivo bozkávať a on ma pritisol ku stene. Zaplietla som si prsty do jeho vlasov a vychutnávala si to. Zrazu niekto rozrazil dvere a vtrhol nám do izby.

„Jane len chcela vidieť...“ začal Felix, ktorý to bol, no keď si nás všimol, hneď sa začal ospravedlňovať. Sklonila som hlavu, ruky som z Demetriho vlasov presunula na jeho pás a objala som ho. Otočila som hlavu ku Felixovi a usmiala sa na neho.

„Nabudúce zaklop,“ uškrnula som sa a šibla po ňom červenými očami. Ospravedlňujúco zodvihol ruky a na chvíľu zaváhal.

„No čo to Jane chcela vidieť?“ opýtal sa ho Demetri a stále ma objímal.

„Jaaj, po toto som prišiel. Chcela vidieť tie prstene, veď ty si ich vyberal, nie?“ pozrel na neho netrpezlivo. Prstene? Demetri už zohnal prstene a mne ich neukázal? Však ja si to s ním ešte vybavím, pomyslela som si a diabolsky sa uškrnula. Demetri ma pustil a prešiel ku vysokej drevenej komode. Vytiahol odtiaľ malú zamatovú škatuľku a podal mu ju. Chcela som si ju pozrieť, no on ma zastavil a pokrútil hlavou.

„Uvidíš ich, až bude čas,“ pošepol mi a ja som sa na neho zamračila. Chcela som namietať, no umlčal ma bozkom.

„Nebudem vás už rušiť,“ povedal Felix a spolu s prsteňmi sa chystal odísť za Jane. Demetri len pokýval rukou, nech ide, no ja som sa od neho odtiahla a zavolala na Felixa.

„A ty si nerozmýšľal, že by si požiadal Bellu o ruku? Spravili by sme dvojitú svadbu, Jane by z toho bola nadšená,“ navrhla som mu. Trochu ho to zarazilo a pochybovačne na mňa pozrel.

„To by bolo super,“ ozval sa Demetri a usmial sa na mňa. Pozrel na Felixa a povzbudivo na neho žmurkol. Ten bol teraz zmätený naším rýchlym návrhom.

„Myslíš, že by súhlasila?“ rozžiaril sa po pár sekundách ako slniečko a začal nad tým návrhom rozmýšľať. Jasné, že bude súhlasiť. Bude nadšená! To som mu aj povedala a potom som prešla ku nemu, objala ho a zagratulovala mu.

„Poď, idem ti pomôcť vybrať zásnubný prsteň,“ oznámil mu Demetri radostne a vytiahol ho von z izby. Ostala som tam sama. Bola to Demetriho izba, no do mojej sa mi nechcelo ísť, tak som tu ostala a sadla si na posteľ, že na neho počkám. Snáď im to vyberanie prsteňa nebude trvať príliš dlho.

Felix:

Jane ma poslala za Demetrim po prstene a teraz bola v takej bojovej nálade, aby bolo všetko presné a dokonalé, že som sa radšej rýchlo ponáhľal. Bez zaklopania som vtrhol ku Demetrimu do izby so slovami, že Jane chce vidieť tie prstene. No nestihol som ani dopovedať a už som sa začal ospravedlňovať, keď som si všimol, že som ho vyrušil. Nakoniec som od neho tie prstene vzal a chystal som sa odísť. No Millie ma zastavila a opýtala sa ma, či nechcem požiadať Bellu o ruku. Na chvíľu som ostal prekvapene stáť a začal som pochybovať. Veď ešte stále je vydatá za Edwarda, poznám sa s ňou iba chvíľu a nechcem, aby si myslela, že ju do niečoho naháňam. Čo ak sa ešte stále nepreniesla cez svoju stratu a odmietne ma? To odmietnutie by ma nebolelo tak ako vedomie, že sa kvôli mne začala trápiť. Ale keď ma Millie presvedčila, že bude nadšená, začal som o tom rozmýšľať v pozitívnom svetle. Čo ak by predsa? No to už ma Dem ťahal preč, že mi pomôže vybrať zásnubný prsteň. Ale veď ja som ešte nepovedal áno! No on to tak vzal.

Práve sme stáli v klenotníctve a predavačka predo mňa vyložila všetky zásnubné prstene, čo našla. Nakázal som si buď biele zlato alebo platinu. Keď už prsteň, tak poriadny. No aj tak toho bolo dosť. Vybrať si z tisícky prsteňov ten pravý nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nakoniec som sa rozhodol pre jeden z bieleho zlata s diamantmi po obvode a veľkým, do srdca zbrúseným stredovým diamantom. Už som chcel platiť, keď ma Demetri zastavil.

„A svadobné prstene nechceš?“ opýtal sa ma pobaveným hlasom a nakázal predavačke, aby nejaké priniesla. Tá teda dnes zarobí. Hneď predo mňa predložila prstene a bolo ich ešte viac ako predtým. Zbežne som ich prehliadol a do oka mi padol jeden. Z platiny, zase dookola vysádzaný diamantmi a v strede boli tri veľké, nádherne vybrúsené diamanty. Hneď som vyhlásil, že beriem ten, lebo som cítil, že je to ten pravý. A ešte som musel sebe vybrať nejaký. Rozmýšľal som dlho a nakoniec mi Demetri nanútil platinovú obrúčku v strede s troma štvorcovými diamantmi. Bola celkom pekná, na mňa možno trochu výstredná, ale keď jemu sa to tak pozdávalo...

Zaplatili sme, suma ma vôbec neprekvapovala a nebral som ju, že je príliš vysoká, ale predavačka sa šťastne usmievala a vyzerala, ako by chcela začať tancovať oslavný tanček. Po návrate do zámku som šiel rovno za Arom, vybaviť jednu vec.

Zaklopal som na dvere a čakal. Prišiel mi otvoriť a pozval ma ďalej. Ja som však len zdvorilo odmietol a hneď som sa ho spýtal to, po čo som prišiel.

„Vieš, chcel by som požiadať Bellu o ruku, že by sme s Demetrim a Millie mali dvojitú svadbu. Ale Bella je ešte stále vydatá za Edwarda, tak som sa chcel spýtať, či by si s tým nevedel niečo urobiť,“ prosebne som na neho pozrel. Pri zmienke o druhej svadbe sa rozžiaril ako slniečko a hneď mi aj naradostene odpovedal.

„Ak by s tým súhlasila, vedel by som to zariadiť,“ povedal a tam som ho hneď aj stopol, aby nezačal s nejakou tirádou o tom, aký je šťastný a podobne, lebo to by rozprával minimálne dozajtra. Poďakoval som mu a zmizol za rohom. Vošiel som do svojej izby a v kúpeľni som si rýchlo z očí vybral šošovky, ktoré som mal kvôli tomu klenotníctvu. Odhodil som ich a otočil sa, aby som mohol vyjsť do izby.

„Kde si bol, miláčik?“ opýtala sa ma Bella, ktorá sa znenazdajky objavila predo mnou. Asi ma čakala v izbe a ja som si ju ani nevšimol.

„Och, ahoj,“ pozdravil som ju prekvapene, prešiel ku nej a pobozkal ju. Dotiahol som ju do izby a posadil na posteľ. Sadol som si vedľa nej a chytil ju za ruky. Prekvapene na mňa pozerala a ja som jej pohľad opätoval.

„Vieš, Millie mala taký nápad, na dvojitú svadbu,“ začal som. „Rozmýšľal som o tom a nevedel som, čo by si na to povedala ty, veď vieš, keď si ešte stále vydatá...“ sledoval som jej reakciu, či som ju nenaštval alebo nezosmutnil. Našťastie ani jedno. Len na mňa prekvapene pozerala a dávala si dohromady to, čo som povedal. Opatrne som z vrecka vytiahol malú škatuľku, pozrel som sa Belle do očí a spýtal sa jej to, čo si už dala dohromady že sa asi spýtam.

„Bella, vydáš sa za mňa?“ Keď som to vyslovil, opadla zo mňa všetka nervozita a teraz som sa usmieval a čakal na jej reakciu. Na sekundu ostala udivene rozmýšľať, potom sa jej pery pomaly roztiahli do veľkého krásneho úsmevu a vrhla sa mi okolo krku.

„To vieš, že áno,“ vykríkla od radosti a objímala ma. Na sekundu som ju od seba odtisol, na prst som jej natiahol prsteň a pobozkal som ju. Keď sme sa od seba odtrhli, usmievala sa a zodvihla ruku, aby si mohla prehliadnuť prsteň.

„Ten je krásny,“ zalapala prekvapene po dychu a znova sa na mňa vrhla.

„Ale krajší ako ty nie,“ odpovedal som jej úprimne a vášnivo ju začal bozkávať.

(...)

Bella:

Dnes je náš veľký deň. Stále nemôžem uveriť tomu, že ma Felix požiadal o ruku! A že u Ara vybavil to s tým Edwardom. Mám trochu obavy, veď Jane to všetko zariaďuje a ona by sa v tomto dala prirovnať ku Alice, takže ak tam nebude minimálne desať miliónov kvetov a ozdôb a podobných vecí, tak sa budem čudovať.

Spolu s Millie nás už ráno zatiahla do svojej izby. Spravila nám vlasy, nalíčila nás, vybrala nám šaty a doplnky a celé jej to trvalo dosť dlho. A ja, netrpezlivý upír, som to musela zniesť. Protestovala som proti vlasom vyčesaným dohora, ako to nosia nevesty, lebo podľa mňa sa vtedy nevesta nepodobá sama na seba a ja chcem, aby Felix vedel, koho si v skutočnosti berie. Tak nakoniec Jane ustúpila a nechala mi vlasy rozpustené. Nechcela som jej dovoliť, aby ma nalíčila, no aj tak sa jej to nejakým záhadným spôsobom podarilo. Millie si vlasy bez reptania nechala vyčesať a aj sa nalíčiť. Potom nás Jane natiahla so šiat. Millie mala saténovo-biele bez ramienok a ja som mala podobné, len neboli také lesklé. Dala som si topánky na podpätkoch, čo ale ničomu nepomohlo, lebo Felix je aj tak stále odo mňa o hlavu a pol vyšší. Potom nás obe zavrela so mojej izby a do svojej dotiahla Felixa s Demetrim. Myslím, že obliecť sa by zvládli aj sami, no neviem, čo s nimi chce Jane porobiť.

Opatrne som si vo svojej izbe sadla na posteľ a netrpezlivo som čakala. Millie si prisadla ku mne a chvíľu sme sa rozprávali. Potom nás Jane konečne zavolala a mohli sme ísť. Dostali sme sa až pred trónnu sieň a tam sme zastali. Čakal tam na nás Aro, v čiernom obleku, mal nás odprevádzať ku oltáru. Obe naraz. Tak ja som sa ho chytila z jednej strany, Millie z druhej a mohli sme vojsť dnu.

Millie:

Trónna sieň bola zmenená na nepoznanie. Tróny tam síce ostali, zvyšok bol ale úplne iný. Jane sa teda vyznamenala. Stáli tam dlhé stoly s kyticami ruží, frézií a ľalií, všimla som si dokonca aj niečo, čo vyzeralo ako ľadové sochy. Bolo to nádherné, až mi došli slová. Bolo tam toho omnoho viac, no ja som vnímala už len to, čo bolo predo mnou.

Vpredu bol oltár a tam už na nás čakal Felix s Demetrim. Pomaly sme tam začali kráčať a ten pomalý krok ma ubíjal. Musela som kontrolovať svoju netrpezlivosť, aby som sa ku Demetrimu rovno nerozbehla. Všetci okolo nás boli oblečení slávnostne, bola tam celá Volturiovská garda. Keď sme sa dostali až ku sobášiacemu, čo bol taktiež upír, postavila som sa vedľa Demetriho a bola som ako v siedmom nebi. Felix s Demetrim na sebe nemali typické svadobné obleky, a to ma popravde tešilo, lebo im by sa to nehodilo. Bola to trochu zvláštna kombinácia, no dokopy to dokonale ladilo. Na vrchu mali prehodené plášte.

Sobášiaci sa na nás usmial a začal. Sľub sme po ňom zopakovali a nakoniec sme povedali to osudové „áno“. V amerických filmoch vtedy vždy aspoň jeden človek odpadne, no my sme to všetci šťastne ustáli. Vymenili sme si prstene a ja keď som ich prvýkrát videla, skoro mi došli slová, také boli nádherné.

 No a potom zaznelo to očakávané „Môžete pobozkať nevestu.“ Bol to ukážkový bozk a keď sme sa od seba odtrhli, pozrela som na Bellu, usmiala sa a ona pochopila. Obe sme sa otočili chrbtom ku všetkým zhromaždeným a hodili za hlavu kytičky kvetov, ktoré sme doteraz držali. Obzrela som sa, kto to chytil. Prvú zachytila Kika. Sledovala som druhú a čakala, koho jej vyberie za budúceho manžela. To bola tá moja a ja som ju plná nadšenia hodila trochu silno, tak doletela až dozadu. Ku prekvapenému Nicovi. Ten ju zachytil a potom sa žiarivo usmial. No uvidíme, či sa to splní.

Stála som tu, po boku so svojím teraz už manželom, už som bola právoplatne Volturiová a vedela som, že toto je najšťastnejší deň môjho života.

Bellin zásnubný prsteň   Bellin svadobný prsteň   Felixov svadobný prsteň   Belline šaty

Millin zásnubný prsteň   Millin a Demetriho svadobný prsteň   Milline šaty

___________________________________________________________________________

Toto je úplne posledný diel VJMSD!, v zhrnutí mám napísané niečo o druhej sérii, VJMND!. A tu na konci je Nico, ak neviete, kto to je, tak potom je to ten novorodený upír, ktorého sa Volturiovci rozhodli ponechať, spomenutý bol tuším v epilógu. ;)

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov Bonus II.: