Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 29. kapitola

01.06.2010 (10:00) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1599×

(Alex a Marlin)

Všetko išlo podľa plánu. Naši trinásti premenení novorodení boli trochu „odtrhnutí z reťaze“, zvládli sme ich však. Nahovorili sme im, že ak nám pomôžu, potom ich necháme voľne odísť. Ale ak by nám odmietli pomôcť, zbavili by sme sa ich my. Alebo Volturiovci, pre našich novorodených ešte horšie. Nepovedali sme im však, že pravdepodobne to neprežijú, že Volturiovci ich aj tak zlikvidujú. Život je sviňa, čo už. Nežiadali o premenu, ale veď my sme sa ich ani nepýtali. Proste boli v zlom čase na zlom mieste.

Hoci boli strašne silní, na nás nemali. Ak by sa všetci vzbúrili, tak by nás zničili, ale ako novorodení by sa nedokázali spojiť, pozabíjali by sa navzájom. Takže sme si mohli byť istí, že od nich nám žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Začali sme ich trénovať. Ako byť čo najnenápadnejší, najrýchlejší, najkrvilačnejší. Ako útočiť efektívne a presne. Trénovali sami proti sebe, my sme na nich len dávali pozor a kázali im, čo majú robiť. Išlo to rýchlo a ľahko. Najväčším problémom však bol lov. Trinásť novorodených upírov keď zacíti ľudskú krv, tak sa neovládne. Brali sme ich teda po skupinkách a do rôznych častí krajiny.

Až nakoniec sme boli ako tak pripravení. Proti Denalskému klanu určite zvíťazíme. Alex bol na prieskume a zistil, že z pôvodných deviatich upírov - Eleazara, Carmen, Iriny, Kate, Laurenta, Sashi, Tanye, Vasiliiho a Carlisla ostalo len päť. Laurent, Sasha a Vasilii boli zničení a Carlisle odišiel. Teraz má „rodinu“ a dokopy tvoria Olympijský klan Cullenovcov. Išlo nám o krvnú pomstu, vtedy to býva jeden za jedného. No ak by sme ich nezničili všetkých, urobili by to oni nám. Carlisle Cullen a jeho klan je veľmi silný, to sme tiež zistili. Nie sú v spojení s Denalským klanom, preto tak skoro nezistia, že sa Denalčanov chystáme zničiť, alebo že sme ich už zničili. Na nich nebudeme útočiť, to by sme vyprovokovali vojnu proti ďalším siedmim upírom. Alexovi bude stačiť, ak zničíme „iba“ Denalský klan.

(Volterra)

Tri týždne sa nič mimoriadne nedialo. Arovi žiadny člen gardy, ktorý bol sledovať situáciu vo svete, neposlal správu s varovaním, takže sme mohli byť kľudní. Zatiaľ.

Už som volala Felixovi, hlásil mi, že je v poriadku a že sa možno už čoskoro vráti domov. Prehľadal už polovicu svojho územia a nenašiel nič zaujímavé. Žiadne utajené upírske aktivity, všade bol mier. Millie bola v spojení s Demetrim. Ten jej oznámil, že nudu zaháňa tým, že po nociach na savanách naháňa levy. To keď som si predstavila, tak som sa musela začať minimálne uškŕňať. Povedal však, že Arovi to nemáme hovoriť, lebo by nebol nadšený tým, že člen jeho gardy namiesto pridelenej úlohy robí niečo iné, nejakú blbosť. Ale to je Demetri.

Po štvrtom týždni sa ale vrátila Dominika, vďaka svojmu daru bola doma za menej ako sekundu a už hlásila Arovi, čo zistila. Keď prehľadávala stredozemie Južnej Ameriky, narazila na správy v televízii o zvláštnych zmiznutiach ľudí za posledný jeden mesiac. Pustila sa do prešetrovania, navštívila každé miesto, ktoré bolo nahlásené a zistila, že za to môžu upíri. Cítila ešte ich pach a tak, ak by ich stretla, mohla by ich identifikovať. Narazila na nich počas jednej noci, no kým stihla niečo zistiť, zmizli jej. Preto sa vrátila do Volterry a bežala za Arom s tým, že v Bolívii, v okolí jazera Titicaca vyčíňa „armáda“ novorodených. Ten hneď stiahol Demetriho z Afriky, zbežne si prezrel jeho spomienky, aby zistil, čo sa dialo a keď prišiel na to naháňanie s levmi, ani sa nad tým nepozastavil, lebo čas bežal. Nakázal Dominike, nech sa hneď vráti do Bolívie a Demetriho za ňou poslal najbližším lietadlom, inak sa nedalo.

Ako stopár mal nájsť tých novorodených. Po troch dňoch sa Dominika znovu zjavila vo Volterre a hlásila, že sa mu to podarilo. Aro sa s Caiusom a Marcusom dohodol, že ich zatiaľ budú iba sledovať a zistia, aký majú plán. Felix sa mi už vrátil, Leu tiež Aro stiahol z Austrálie. Chcel aj Corina zo Severnej Ameriky, no keď prišli nové správy od Demetriho s Dominikou, nechal ho tam. Tí totiž zistili, že novorodení sa tam pravdepodobne chystajú. Nevedeli však prečo a ako.

(Medzitým v Bolívii, Demetri a Dominika)

Dominika:

Zase sme sa schovávali v tom istom lese ako po minulé dni. Sledovali sme našich novorodených, nás si zatiaľ nikto nevšimol. Našťastie. Keby hej, ja by som hneď mohla zmiznúť, no to by som tu nechala Demetriho a to by mi Millie neodpustila. Vlastne ani ja sama sebe by som to neodpustila.

„Počúvajte ma, ako sme sa dohodli, tak to aj platí. Keď spravíte, čo máte, ste voľní. A neskúšajte sa tomu vyhnúť, my už by sme si s vami potom poradili,“ donieslo sa ku nám z tej čistinky, ktorá bola objektom nášho záujmu. Hneď sme zbystrili pozornosť a potichu sme načúvali. Prehovoril vysoký blonďavý upír, pravdepodobne ten, ktorý ich viedol. Vedľa neho stál ešte o trochu nižší, ryšavovlasý upír a obaja boli ku svojej armáde otočení tvárami. Čiže z toho sme usúdili, že budú ich stvoritelia a momentálne vedúci.

„Kam sa to vlastne chystáme?“ spýtal sa jeden z novorodených. No, snáď im odpovedia, musíme predsa zistiť aspoň niečo viac. Vieme, že niekam do Severnej Ameriky, ale potrebujeme viac faktov.

„Do Denali v Severnej Amerike. Musíme si tam vyrovnať pár účtov. Keď dobojujeme, ihneď potom ste slobodní a my sa o vás už viac nebudeme starať. Potom si môžete robiť čo chcete. Ale ani vás už nebudeme chrániť,  vystačíte si snáď sami,“ dostalo sa mu odpovede. Niektorých to trochu zmiatlo, že budú voľní a budú sa musieť sami starať o všetko. Asi aj rozmýšľali, čo potom a kam pôjdu. No, neskoro. My Volturiovci sa o nich už postaráme. Ale ak by mal niekto z nich výnimočný dar, možno by sa ho Aro rozhodol ponechať nažive a dal by mu na výber, či chce byť v garde alebo či chce smrť.

Potom všetci z čistinky odišli. Išli na lov. Takže sme mali voľno. Ja som narýchlo Arovi oznámila, čo sme zistili a ten hneď dal správu Corinovi. Moja schopnosť povedať niekomu niečo tak, aby to ostatní nepočuli, bola obmedzená. Na takú diaľku bohužiaľ nefungovala. A potom som sa vrátila naspäť ku Demetrimu. Na love sme boli predvčerom, takže sme momentálne nemali čo robiť.

„Majú upíri svadbu?“ otočila som sa s otázkou na zamysleného Demetriho, keď sme sa z nášho pozorovateľského miesta dostali na iné a bezpečnejšie. Pre istotu, nemohli sme vedieť, či sa naši sledovaní nevrátia cez les, v ktorom sme sa predtým nachádzali.

„Noo, môžu, prečo nie? Za koho sa už chceš vydávať?“ pozrel na mňa skúmavo a usmieval sa. Ja sa nechcem vydávať, ale...

„Ja? Zatiaľ za nikoho. Ale ty si koho chceš vziať?“ Ja o tom viem, nemysli si, uškrnula som sa vduchu, no tvár mi ostala vyrovnaná. Prekvapene na mňa pozrel, no všimla som si, ako mu na tisícinu sekundy preťal tvár výraz typu „Odkiaľ o tom vieš?“.

„Prečo si myslíš, že sa už chcem ženiť? To už vyzerám tak staro, že by som konečne mal niekoho požiadať o ruku?“ zažartoval, no videla som, ako skrýval rozpaky. Skoro úspešne, no predo mnou nemá šancu. Prešla som ku nemu s tajomným úsmevom na tvári, sadla si ku nemu a priateľsky ho objala okolo pliec. No pochopil to trochu zle. Trochu dosť zle.

„Č-čo? Teba?“ pozrel na mňa s vyvalenými očami a na chvíľu sa ani nehýbal.

„Ha! Čo sa ti na mne nepáči?“ spýtala som sa ho naoko zranene, no potom som mu povedala to, čo som naozaj chcela.

„Ale nie ty trúba! A sa netvár, že sa nechystá svadba! Ja som ten prsteň videla! Millie bude od radosti bez seba!“ vykríkla som nadšením.

„Tichšie, Nika, ešte nás budú počuť,“ povedal mi a poobzeral sa okolo seba. Ach áno, musím sa stíšiť lebo nás tu ešte nájdu. No aj tak som sa od svojej témy nenechala odradiť.

„Takže som trafila? Vážne ju chceš požiadať o ruku?“

„Nemá význam tajiť to pred tebou, aj tak by si to zistila,“ pripustil. Vrhla som sa mu okolo krku a blahoželala mu. Prekvapený mojou reakciou sa na dve sekundy na nič nezmohol, no potom ma tiež jemne objal.

„Noo, a nie je to trochu skoro? Veď sa nepoznáte ešte ani rok... Mne to vôbec nevadí, len čo si o tom budú myslieť ostatní,“ vrhla som na neho skúmavý pohľad, keď som sa od neho konečne odtiahla.   

„Budú nadšení! A ak nie, ich vec. Ale podľa mňa nemá význam čakať. Keď sa upír zaľúbi, je to navždy!“ vyhlásil nadšeným hlasom a zaľúbene sa usmial. Vyzeral vtedy tak zlato, že keby nebol zadaný tak neviem neviemO:). Síce to, čo povedal, na Bellu neplatilo, keď opustila Edwarda, no myslím, že na ňu neplatí nič, ona je výnimka potvrdzujúca pravidlo:).

Snažila som sa z neho vytiahnuť čo najviac, no viac mi nepovedal. No nech, ja si všetko aj tak zistím. Po troch hodinách môjho „vydierania“ mi aj tak nič nepovedal a potom sme sa vybrali späť na naše miesto, aby sme zistili, či sa už novorodení vrátili z lovu.

___________________________________________________________________________

Ďalšia kapitola>>

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 29. kapitola: