Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí! 2. kapitola

kde je Edward?Aneb další rozvrh

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Vo Forkse niečo vraždí! 2. kapitola Tu sa dozviete, že je Cullenovcov o jedného viac. Ale môžem vás ubezpečiť, že to tak dlho nezostane. :)

21.09.2010 (13:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1755×

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa ho ignorovať. Veď on si možno na mňa ani nepamätá, tak na čo sa strachujem? Ale ten jeho pohľad... akoby som vedela niečo, čo on nechce. Nejaké tajomstvo. Jeho zlaté oči ma stále prepaľovali.

Zrazu z auta vystúpili ďalší ľudia, ktorí sa na neho podobali. Jediné, čo ich všetkých spájalo, bola neprirodzene bledá pokožka a oči so zlatým odtieňom. A boli neskutočne krásni. Hlavne tá vysoká blondínka.

Povzdychla som si... a bolo to asi dosť nahlas, keďže sa to najnižšie dievča ku mne zvrtlo. V tvári malo zvedavý pohľad, kútiky úst jej jemne cukali, až sa nakoniec usmiala. Ale bol to taký tajomný úsmev. Aj ona vyzerala tak, akoby niečo vedela.

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. Všetko je len a len zlý sen, teraz sa už stačí len prebudiť a bude po všetkom. Sú to len obyčajní ľudia, žiadni upíri. Len majú bledú pokožku, čo možno ani nie je príznak upíra. Zlaté kontaktné šošovky... veď tie sa dajú kúpiť hocikde.

Znova som sa nadýchla a nabrala odvahu aspoň sa pohnúť. Prešla som okolo nich, ignorujúc pohľady toho chalana a toho malého dievčaťa.

 

Edward:

(vtedy v lese)

 

Započul som zvuk ďalších sŕdc a omamnú vôňu. Taktiež srdce asi dvoch zvierat alebo ľudí. Ale ľudia tu predsa nemajú čo robiť. Je noc...

V rukách som ešte stále držal obrovskú srnku, ktorú som ulovil. Už je mŕtva, a tak som sa jej bez problémov zahryzol do krku. Preťal som jej krčnú tepnu a už sa mi lahodná krv valila do úst. Vychutnával som si každý jej dúšok.

Zrazu na mňa niekto zasvietil. Zdvihol som hlavu a do očí mi zasiahlo priame svetlo z baterky, ktorú držalo dievča. Pozerala sa na mňa vydeseným pohľadom. Ústa mala pootvorené, pripravené na výkrik.

Všimol som si, že sa trblietam. Ach nie!

Srdce jej začalo nepravidelne biť, tiež začala zrýchlene dýchať. Oči zo mňa stále nespúšťala. Chcel som ujsť, ale to sa teraz nedalo. Neviem prečo!

Ale to dievča... je také krásne. Bledšia pokožka, čokoládové oči a hnedé vlasy, ktoré mala zopnuté v cope. Ale je to človek. Len úbohý človek, ktorý vie o našej existencii. Vie naše tajomstvo...

Zabiť ju, alebo nechať tak? Nie, nevezmem jej život. Keby tu stál niekto iný, možno by som toho bol schopný, ale ju nie. Ona vyzerá byť taká... iná ako ostatní. Taká výnimočná. Niečo je na nej iné, a to ma k nej priťahuje.

Zrazu sa pohla. Vydýchla a sklopila zrak k zemi. Teraz mám príležitosť na útek. Hneď som sa zvrtol na päte a utekal domov. Nepovie to nikomu. Každý si o nej bude myslieť, že je blázon. Ale tie jej oči. Také úprimné... nepovie to! Nemá šancu. Alice bude sledovať jej budúcnosť.

Ale jediné, čo mi nešlo do hlavy, bolo to, prečo som nepočul jej myšlienky. Ale bola tam ešte s niekým, no ten chalan mal pokojné myšlienky, takže som ich nevnímal. Nemôžem jej jedinej čítať myšlienky, takže výnimočná určite je! A tiež ma niečo k nej priťahuje.

Edward, spamätaj sa! Je to človek! Je to len a len tvoja potrava! – kričalo na mňa moje druhé, a asi aj lepšie, ja.

 

„Edward!“ skríkla na mňa Alice, keď som sa dostal do domu. „Čo si to urobil? Prečo so dotiaľ neušiel? Veď si ich musel cítiť!“ Stále ma obviňovala. Mám šťastie, že Carlisle ešte nie je doma, pretože by mi tu istotne urobil scénu.

„Alice, ako som mohol? Nedalo sa. Ale to dievča, Bella! Zabil by som ju, ale nemohol som to urobiť, chápeš?! Niečo mi to nedovolilo. Vie, že sme upíri, ale neprezradí to.“

„Ako to môžeš vedieť?!“ Nadvihla jedno obočie a netrpezlivo čakala, čo poviem.

„Proste jej verím. Neurobí to.“

„Ľudia sa menia, Edward,“ povzdychla si a nesúhlasne zavrtela hlavou. „Ja ťa naozaj nepochopím. Najskôr Tanya a teraz tá... ako si to povedal? Bella! Čo sa s tebou, pre boha, deje?“ neveriacky sa na mňa pozrela.

Tanya, hm! Tá sa tu nasťahovala vlastne sama, ja za nič nemôžem! Aj tak ju z duše nenávidím, ale to jej nedokážem povedať do očí. Nechám jej ešte chvíľu čas, a potom dúfam, že sa sama rozhodne odísť od našej rodiny. Ach, čo by som ja dal za to, keby ju osvietilo. Aspoň sčasti. Len natoľko, aby sa odtiaľto konečne vyparila a je mi jedno kde. Kľudne na nejaký Južný pól. Ďaleko odo mňa!

„Edward!“ znova na mňa skríkla Alice svojím piskľavým hlasom, ktorý taktiež nemám moc v láske.

„Áno?“

„Ty ma vôbec nevnímaš. Čo urobíme? Zajtra ideme už do školy. Čo ak to niekomu stihne povedať?“

„Nepovie to!“ zavrčal som cez zaťaté zuby. „Pozri, toto sme už preberali pred chvíľou, odmietam sa o tom s tebou ďalej baviť. Proste len sleduj budúcnosť. A keby sa niečo dialo, informuj ma.“ Otočil som sa a odišiel do obývačky. Sadol som si za klavír a začal hrať. To bolo to jediné, čo ma dokázalo úplne upokojiť.

 

Bella:

 

Vošla dom do triedy a sadla si na moje obvyklé miesto vedľa Angely. Knihy na hodinu som so položila na lavicu.

Tak a čo teraz? S tým chalanom sa určite stretnem! Môžem sa ho na to opýtať. Ale otázne je, či mi na to odpovie, či sa so mnou vôbec bude baviť. Ale po tom, čo sa stalo včera, mi bude musieť odpovedať aspoň na základnú otázku. Či je vôbec človek, lebo ja o tom silne pochybujem. Alebo sa môžem úplne mýliť a je to len niekto veľmi podobný tomu chalanovi z lesa.

Z premýšľania ma však vyrušilo zvonenie. Mierne mnou trhlo. Do dverí vzápätí vošiel učiteľ a za ním traja študenti.

Ach nie, to je on!

„Študenti, dovoľte mi, aby som vám predstavil nových žiakov. To je Edward, Alice a Jasper Cullenoví,“ usmial sa a pokynul, aby si sadli. Takže sa volá Edward. Hm, celkom pekné meno pre upíra. Také... staromódne. A aj Jasper.

 

Hodina ubehla celkom rýchlo. Ale celý ten čas ma niečo lákalo pozrieť sa mu do tváre. Bola som zvedavá, čo tam uvidím. Či tam bude nenávisť, alebo úplne nič. No nakoniec som sa jeho smerom ani nepozrela.

 

Vyšla som z triedy a snažila si spomenúť, kde mám ďalšiu hodinu, keď v tom som do niekoho vrazila.

„Ou, prepáč, ja som... nechcela. Nejako som sa zamyslela a...“ začala som sa ospravedlňovať, no všimla som si, do koho som to práve nabúrala.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí! 2. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře