Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčie tajomstvo - 1. kapitola

09.11.2011 (19:30) • miska555 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1133×

Pohľad Sama

Zavrel som sa do izby a ľahol si na posteľ. Ashley je celkom sympatická, milá a mám ju celkom rád. Tešil som sa, že Leah k nej bola taká priateľská, a že jej navrhla to zajtrajšie stretnutie. La Push je malá osada, kde sa všetci poznajú, tak by bolo dobré, kebyže sem Ashley tiež zapadne.

Výzorovo sa až tak veľmi nelíšila, mala čierne vlasy, ako všetky dievčatá z La Push, tiež mala tmavšiu pokožku, ale jej modré oči ju robili inou, takou výnimočnou, ale neviem prečo. Ale viem jedno, ak jej tie pijavice Cullenovci skrivia čo i len jeden vlas, všetkých osobne pozabíjam. Zrazu som zdola započul na príjazdovej ceste auto, otec je doma.

Zišiel som po schodoch dole do kuchyne. Stál tam otec s Miou. Pýtate sa prečo s Miou? Moja skutočná mama zomrela pred dvoma rokmi, otec ju často presviedčal, aby sme si zobrali Ashley k sebe, ale mama stále odmietala a vravela, že nemáme dosť peňazí....

Keď mama zomrela, otec sa po roku začal stretávať s Miou a po pol roku sa zobrali. Bol to pre mňa veľký šok a stále som otcovi vravel, že prečo tak rýchlo na mamu zabudol, veď ju miloval. Ale ako dni plynuli, začal som mať Miu stále viac a viac rád, až mi začala nahrádzať moju skutočnú mamu a ja som jej za to veľmi vďačný.

Raz, keď sme večerali, tak sa otec spýtal Mii na Ashley, že či by sme si ju mohli adoptovať. Mia hneď súhlasila, dokonca bola taká nadšená, že hneď začala do Ashlinej izby dávať nábytok.

„Ahoj. Ashley, ja som John a toto je Mia.“ Otec začal rozprávať a ja som si nevšimol, že Ashley je už dole. Mia sa na Ashley milo usmievala, Mia je naozaj dobrý človek. A viem, že otec ju nadovšetko miluje a otec si dobre vyberá.

„Ahojte, ja som Ashley, ale to už asi vie-vie-viete.“ Jej zakoktávanie vyznie to tak prirodzene, ale jej oči vravia niečo iné, niečo pred nami tají a ja zistím čo.

„Idem sa prejsť, viete, trošku preskúmať okolie a tak.“ Prejsť sa a teraz? Veď je pol siedmej večer, no čo nechám to tak. Asi jej bolo blbé toto ticho.

„Jasné, choď, ale dávaj pozor, už sa začína stmievať a do deviatej buď späť, dobre?“ Mia. Vedel som, že jej všetko dovolí, ale toto? Veď je už tma.

„Ak chceš, môžem ísť s tebou, predsa len sa tu nevyznáš,“ navrhol som. Mia mi venovala jeden zo svojich srdečných úsmevov a Ashley bojácne zakrútila hlavou.

„Nie, ale ďakujem. Ja sa tmy nebojím.“ Možno som tajne dúfal, že bude súhlasiť, preto ma jej odpoveď dosť zaskočila. Obula sa, dala si bundu, zobrala si mp3 a vybehla z dverí.

Pohľad Ashley

Vybehla som z domu a opatrne som zatvorila dvere, predsa len nemôžem sa tu správať ako kedysi doma. Domov, tak veľmi mi rodičia chýbali. Ešte stále si pamätám naše sobotnajšie obedy alebo naše večerné posedenia s pukancami. Milovala som, keď mi mamina česala vlasy do školy alebo mi vyberala oblečenie.

Spomínala som na naše babské dni, keď sme sa vzájomne maľovali, alebo sme si lakovali nechty. Milovala som, keď sme sa s tatom hrabali v autách a keď nám mama za to hovorila, že sme celý od oleja. Raz sa mi podarilo maminu nenápadne ošpliechať olejom, ale to som robiť nemala, pretože vtedy začala naša vojna. Kto bude najmenej od oleja vyhral...

Spomínala som na rodičov a ani som si nevšimla že mi tečú slzy. Už je to päť rokov, ale stále mi to pripadá ako včera. Keď som sa dozvedela, že moji rodičia zomreli. Ťažko som to znášala. Prišlo mi to vtedy nefér, že oni sú mŕtvi a ja nie.

Moji rodičia boli veľmi milí a láskaví, boli to najlepší ľudia a rodičia na svete.

Síce zomreli, ale v mojom srdci ostanú navždy...

Vrátila som sa späť do reality. Poobzerala som sa okolo seba, práve mi v ušiach hrala pesnička od Bruna Marsa Marry you. Obzrela som sa okolo seba a zistila som, že neviem, kde som.

Hádam... hádam som sa len nestratila. Z úst mi vyšlo tiché do riti. Bože, Ashley si tu len prvý deň a hneď sa stratíš! Prečo som len Samovi nepovedala, že môže ísť so mnou. Hudbu som radšej vypla. Pozrela som do mobilu, super, nemám signál. Čo teraz spravím?

Počula som len šuštiace listy, svoje srdce tlčúce o stošesť a svoje drkotajúce zuby. Povedala by som, že sa bojím, ale výraz bojím sa bol slabý výraz. Išla som nejakým lesným chodníkom, ale vôbec som netušila, či idem správne, alebo nie. Išla som takto už asi hodinu....

„Stratila si sa?“ zrazu sa za mnou niekto ozval. Otočila som sa a tam stál...

Autor: miska555 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčie tajomstvo - 1. kapitola: