Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 6. kapitola

10.01.2011 (09:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 901×

Táto kapitola je venovaná týmto ľudom: zuzulinek, marketasaky, ammy, atymart, hally1, esme:)), petii, pollet, Lolitke, Dandy, Andy a MirushQke. :)

"Plakať bude, keď si spomenie na lásku, ktorú si vtedy nevedel ustrážiť."

6. kapitola

hudba

Stál v kúpeľni a v ruke držal zubnú kefku.

„Šo je?“ šušlal na mňa a ja som na neho s úžasom pozerala. Donesú mi ho polámaného domov a on sa ma pýta, čo je?! No chvíľkové prekvapenie z jeho ješitnosti ma hneď opustilo.

„Och, Seth!“ zvýskla som a rozbehla sa, skočila som na neho a zavesila som sa mu okolo krku ako opička.

„Au,“ sykol bolesťou a zároveň sa chytil za rebrá.

„Prepáč,“ šepla som a sklopila zrak. Zoskočila som z neho a dychtivo ho sledovala pri čistení zubov. Vypláchol si ústa a pozrel na mňa. Zodvihol obočie a istú chvíľku ma sledoval.

„Mary, si si istá, že si v poriadku?“

„Či som ja v poriadku? To by som sa mala pýtať ja teba, nemyslíš?“

„A prečo, prosím ťa, vyspal som sa ako rybička!“ zasmial sa a tľapol si do hrude.

„Si ty normálny?“

„Mary, nechceš sa ešte prespať?“ opýtal sa ma a chytil ma okolo ramien, viedol ma až k posteli, kde ma zhodil do perín, zababušil ma až po krk a milo sa na mňa usmial. No dosť! Všetko som zo seba zhodila a schmatla ho za ruku, viedla som ho k druhej posteli, kde bola stále jeho krv. Ukázala som naň a on sa len pozeral. Zamrzol a stál na mieste, jeho pohľad bol neprítomný, vyzeral ako keby si spomínal na najhoršiu scénu vo svojom živote.

„Seth,“ šepla som a pohladila ho po ruke. Nič, stále sa nehýbal. Stál tam ako socha, jeho tvár stratila náznak života. Stál tu a spomínal, a ja som ochotne stála s ním. Už včera som si sľúbila, že som tu pre neho, som jeho druhé ja a on je moje.

Zrazu so sebou mykol a pozrel sa mi do očí.

„Ty si tu bola,“ šepol.

„Bola. Najprv ma nechceli pustiť, no nedala som sa musela som ťa vidieť a potom...“

„Čo potom?“

„Stala sa taká divná vec, sama si to neviem vysvetliť. Všetko sa mi začalo točiť, Seth. Moje telo sa triaslo a teplota môjho tela stúpla asi na ten najvyšší bod. Teda aspoň tak som sa cítila. Ale asi to nič nie je, ráno som sa zobudila pri tebe a všetko je teraz už v úplnom poriadku,“ usmiala som sa na neho a vtisla mu bozk na tvár.

„To asi hej.“ Venoval mi neistý pohľad, ktorý sa mi naozaj nezdal.

Po obede sme sa obaja rozhodli, že sa pôjdeme Carlislovi poďakovať, a ja by som sa mu hlavne mala ospravedlniť. Najedli sme sa a nasadli no auta, Leah sme sa pýtali tiež, no ona to rýchlo odmietla. Nikdy nepochopím, prečo ich tak nemá rada, sú to super ľudia!

Dorazili sme pred dom Cullenovcov a vyšli schody až k dverám, tie však už boli otvorené a v nich stála moja malá Alice.

„Mary!“ zakričala a už ma aj objímala. Vtiahla nás oboch dnu a obsypávala nás nejakými rečami o plese a všetkom tom okolo, až dokým nás nezachránila Esme s tým, že Seth by mal ešte odpočívať. Nie, že by ma nebavilo Al počúvať, ale teraz som došla so Sethom, a som tu hlavne pre neho, aspoň na tento čas. Sadli sme si na sedačku a vyčkávali na Carlisla. Ani jednému z nás nedošlo, že bude o tomto čase ešte v práci. Zhora sa linula zaujímavá hudba, a hlavne mi nesedela k nikomu z nich, ibaže by niekto zmenil štýl.

„Alice? Kto to počúva?“

„Uhm, ehm, no...“

„Nesnaž sa klamať!“ zasmiala som sa a opustila Setha. Šla som po schodoch hore do chodby. Išla som za svojim sluchom, až som stála pred neznámou izbou. V živote som v nej nebola a inak, ani som si nevšimla, že by tu tie dvere niekedy stáli. Zakrútila som hlavou a v tom ma niekto schmatol za ruku. Bol to Emmett.

„Čo ty tu?“ usmial sa a ja som na neho vzhliadla a hneď mi aj došlo, že sa pomaličky zmenšujem. Za chvíľku budem malá ako tá... Palculienka. Zakrútila som hlavou a vymietla tie pomätené myšlienky z hlavy. Asi mi naozaj šibe, mala by som navštíviť odbornú pomoc.

„Ja len som chcela vedieť, kto z vás zmenil štýl hudby,“ uchichtla som sa a v tom sa otvorili dvere. Zdrevenela som na mieste a Emmett ma zaujato pozoroval.

„Vy sa poznáte?“

„Uhm,“ zakoktala som sa, no on ma prerušil.

„Nie,“ odsekol a napriahol ku mne ruku.

„Moje meno je Christopher,“ šepol a zahľadel sa mi do očí. Stále ku mne načahoval dlaň a ja som na ňu vyľakane pozerala. Predsa ho poznám, ja... ja, je to on nie?

„Mary,“ šepla som a prijala jeho ruku.

„Ideme dole?“ Pozrel na mňa Emmett a ja som kývla. Šli sme s Emmettom dole a za nami sa šuchtal Chris.

„Kde si toľko trčala?“ vyčítal mi Seth, no môj zrak stále utekal k Chrisovi.

„Ja, bola som len zvedavá, poznáš ma,“ zasmiala som sa a Seth sa snažil identifikovať, čo nie je v poriadku. Potom si všimol Chrisa a vzpriamil sa.

„My sa ešte nepoznáme, som Seth, brat Mary.“ Posledné dve slová boli skôr výstrahou. No super, braček, to mi určite pomohlo!

„Carlisle tu už bol a poďakoval, ale musel sa vrátiť okamžite do práce, majú nejaký súrny prípad.“

„Aha, tak teda nabudúce,“ šepla som a hrabala sa čo najrýchlejšie k dverám.

„Ale kam si sa ty hneď vybrala?“ smiala sa Alice a ťahala ma za ruku do kuchyne.

„Esme vás pozvala na večeru.“

„Aha, dobre. Vy nebudete, však?“ zasmiala som sa a ona záporne krútila hlavou. Sadla som si za stôl a oproti mne si sadol Chris.  Nervózne som klopkala do stola a všetci na mňa uprene hľadeli.

„Si v poriadku, Mary?“ opýtal sa Seth a ja som sa silene usmiala.

„Som tak v poriadku, ako som ešte nikdy nebola. V poriadku, v poriadku. V tom najlepšom akom človek môže byť!“ chrlila som zo seba slová a a všetci ma zoskočene sledovali, no svoje komentáre si nechali radšej pre seba. Myslím si, že to je aj lepšie. Neviem, ako by som sa vyhla ďalším otázkam, ktoré ma toľko vyvádzajú z miery. A najväčší votrelec môjho kludu je on! Teda je to on? Lebo bola tma, musí to byť on. Iný anjel podobný jemu nemôže existovať!

„Už sa to nesie,“ pípla Esme a položila predo mňa tanier. Napichla som mäso na vidličku a vložila si ho do úst. Prežúvala som a všetci ma sledovali ako výstavný exponát.

„Deje sa niešo?“ zašušlala som a Emmett vybuchol v hurónsky smiech. Robila som, čo som mohla, aby mi zúrivosťou nevypadlo jedlo z úst. Predsa oproti mne sedel sám Boh!

Dojedli sme sa chystali sa domov, Seth už sedel v aute a ja som sa lúčila s poslednými účastníkmi dnešného predstavenia.

„Hej, Mary,“ šepol Chris. Otočila som sa a nikto nikde nebol, stál tu so mnou v chodbe sám.

„Som rád, že som ťa videl,“ usmial sa a ja som na neho hľadela ako na ducha.

„Takže si to ty,“ vyšlo zo mňa a on sa potichu smial.

„A prečo by som nebol?“

„Tak prečo by si klamal, veď...“

„Mary!“ Otočila som sa za krikom môjho brata, no keď som sa otočila naspäť, aby som zistila niečo viac, Chris tu už nestál. Vzdychla som si a šla za Sethom. Celú cestu sme sedeli v neobvyklom tichu. Zaparkoval pred domom a vypol motor.

„Mary, deje sa niečo?“

„Naozaj som v poriadku, Seth. Nelám si hlavu.“ Pohladila som ho po líci a vyšla z auta.

Rozhodla som sa, že sa dnes večer trochu potúlam po pláži. Večer som sa vykradla z izby, tak aby sa Seth nezobudil, musím sa síce ponáhľať, pretože ak sa Seth zobudí a ja nikde nebudem, napísala by som si sama ortieľ smrti.

Stála som v piesku a pozerala sa do tmy. Už skoro nič nebolo vidieť, no počuť a cítiť more mi stačilo. Sadla som si do piesku a hrala sa s pieskom. Presýpala som si ho pomedzi prsty a rozmýšľala, čo by bolo, keby sa ním dal ovládať čas. Čo by som asi chcela vrátiť späť, a čo nie...

„Mary?“ ozvalo sa za mnou a ja som zamrzla. Tak toto bude ešte zaujímavé ukončenie dňa.

Kto myslíte, že to bude?

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 6. kapitola: