Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 5. kapitola

15.12.2010 (21:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1438×

"Si moja druhá polovica, tak sa preber!"

5. kapitola

hudba

Povie mi niekto, ako je možné zabudnúť na meno niekoho, kto vás tak neuveriteľne priťahuje?

„Ja vlastne... uhm, neviem jeho meno,“ šepla som a ona na mňa pozerala s otvorenou pusou. No po pár sekundách sa začala náramne smiať.

„Veľmi vtipné,“ sykla som, no dlho to ani moje kútiky nevydržali, začala som sa smiať.

„To si celá ty, všetko hŕ, hŕ a potom to takto dopadne, ako ho chceš kontaktovať, to chceš čakať?“

„Neviem, ja... asi mi nič iné neostáva, ale je dokonalý!“ zvýskla som a v tom sa otvorili dvere. Stál v nich Edward.

„Kto je dokonalý?“

„Vypadni, ty suchár!“ zasyčala Alice a Edward jej len vyplazil jazyk.

„To sú babské reči, Edward!“ zasmiala som sa a on sa hodil medzi nás do postele. Choval sa ako malý chlapec a to u neho nebolo moc obvyklé, vždy všetko bral vážne a sranda pre neho bola asi zabudnutým slovom, niekedy sa doslova správal, ako starý mládenec.

„Ja to kľudne môžem počuť, aj tak sa všetko dozviem.“ Mrkol na Alice a tá len krútila hlavou.

„Je... tajomný, skrýva niečo, čo ma k sebe neuveriteľne ťahá. Jeho vôňa je tak omamujúca, jeho hlas, stačí, že prehovorí a moje srdce sa ozýva na lesy,“ štebotala som zasnene a obaja ma dychtivo sledovali.

„Tak ten ti musel riadne pomotať hlavu,“ zasmiala sa Al.

„Tak ako tebe Jazz a tebe Bella... teda neviem, či je to také silné, ale...“

„A čo Paul?“ spýtal sa Edward.

„Čo, čo Paul?!“ Zamračila som sa na neho a on rýchlo vstal a bral sa na ústup, vždy som vedela, že viem zabíjať pohľadom, ale že by sa takto zľakol?

„Edward!“ zakričala som, keď buchli dvere.

„Vie niečo, čo neviem ja?“ spýtala som sa Alice, ktorá už tak isto stála pri dverách.

„Nedáš si horúcu čokoládku?“ Mykla plecami a snažila sa všetko zakryť.

„Alice!“

„No dobre, proste Paul je asi, no asi... povie ti to sám, presne tak!“ Založila si ruky na prsiach a ja som sa na ňu škaredo mračila. To nie je fér. Všetci okolo mňa niečo vedia, len ja som zas nevedomá. Cítim sa ako vyradená z kruhu, som zranená... no dobre, nebudem zas toľko sentimentálna, ale predsa!

Zliezli sme schody a ja som sa rozlúčila s celou rodinou, nastal čas ísť domov a ešte k tomu Sethovi som sľúbila, že sa stretneme na útesoch La Push.

Keď som tam dorazila, nikde nebol. Sadla som si do trávy a sledovala zhora rozbúrené more. Všade bolo podozrivé ticho, ticho pred búrkou. Zrazu sa ozvalo vytie vlka, nie len jedného. Ozývalo sa všade, akoby stál rovno za mnou, nebolo to normálne vytie, bolo smutné a zranené, akokeby volali o pomoc. Dostala som strach, čo keď je niekde tam Seth, čo keď ho napadli vlci? Vstala som a utekala som do lesa, kričala som jeho meno a hľadala ho, pomaličky sa stmievalo, možno je doma... musí byť doma. Zobrala som to cez útesy, keby tu na mňa náhodou čakal, no nebol tu. Domov som priam bežala. Už keď som  stála pred bránou naskytol sa mi pohľad na scénu asi z toho najhoršieho sna. Sam držal Setha na rukách a niesol ho dnu. Vyrazila som bránu a utekala za nimi. Vbehla som dnu a naliehavo sa každého vypytovala, čo sa stalo. Seth bezvládne ležal na posteli v našej izbe a celé jeho telo bolo zvláštne pokrivené.

„Do pekla, povie mi niekto niečo?!“ zakričala som, no nikto si ma nevšímal. Padla som na kolená k Sethovi a chytila ho za ruku. Viečka sa mu triasli a srdce mu nepravidelne bilo, bolo to strašné, nevedela by som si predstaviť život bez druhej polovičky celého môjho ja. Otočila som sa a uvidela som Leah, tiež nevyzerala dobre, na tele sa jej skveli modriny a tvár mala skrivenú v ubolenej grimase.

„Seth,“ šepla som a moje slané slzy mu dopadli na tvár. Každá jedna mu stekala po líci, akoby plakal so mnou, zanechávali mu na tvári mokré cestičky. Zrazu ma niekto odstrčil, bol to Carslisle, čo tu robí? Sadol si k Sethovi a pozrel vážne na Sama.

„Oveďte Mary,“ šepol Carlisle.

„Nie!“ kričala som, keď ma Jacob ťahal preč z izby. Trhala som sa k dverám, snažila som sa vymaniť z jeho náruče, no moja sila nestála za nič. Videla som len smutný pohľad Leah, ktorá zatvárala dvere.

„Jacob, p-pusti ma,“ vzlykala som a on ma stisol ešte viac.

„Nemôžem, Mary. Nemusíš sa báť, Seth je silný chalan,“ upokojoval ma, no na mňa teraz nič neplatilo. Všetku tú bolesť som cítila za Setha, cítila som sa veľmi slabá, všetko ma bolelo a mala som pocit, že mi vybuchne hlava. Zrazu som počula výkrik, bol plný bolesti, bol to jeho výkrik.

„Seth!“ zakričala som a odstrčila Jaka, ten sa zakolísal a padol. Utekala som po schodoch a trhnutím otvorila dvere. Videla som Carlisla, stál nad Sethom a tlačil mu na rebrá. Čo to robí? Musí ho to bolieť, oni mu ubližujú? Všetko mi behalo hlavou, všetky myšlienky sa mi v hlave liali ako vodopád. Ani neviem ako, zavrčala som a začala som sa neuveriteľne triasť. Sam a Leah na mňa prekvapene pozerali, Sam kývol na Carlisla a chytil ma za pažu, chcel ma potiahnuť preč, no so mnou to ani nepohlo.

„Seth!“ kričala som na neho, vtedy zaznel ďalší výkrik, nepáčilo sa mi, čo mu robí Carlisle, vôbec sa mi to nezdalo ako pomoc. Všetko sa mi pred očami mihalo a cítila som ako mi po čele stekajú kvapky potu, zrazu sa mi všetko zahmlelo a ja som padla do mdlôb.

Zobudila som sa v izbe, ležala som na posteli a vedľa mňa odpočíval Seth, chytila som ho za ruku a pevne mu ju stisla. Vôbec som sa nechystala nikam odísť. Puto medzi ním a mnou bolo ešte silnejšie ako pred tým. Bol ako kus zo mňa, môj brat, moje dvojča. Vždy, keď sa nepravidelne nadýchol, moje srdce sa zastavilo tiež. Bolelo ma vidieť ho takto a ešte viac ma trápilo, že mu nemôžem pomôcť. Vždy sme na všetko boli dvaja, vzájomná pomoc a podpora bola samozrejmosť, no teraz je to na ňom. Otočila som sa na bol a pozorovala ako sa mu pomaličky zdvíha hrudník. Nevedela som sa pohnúť, žalúdok sa mi nepríjemne zvieral hladom, no nechcem ho tu nechať, čo keď sa niečo stane, už sa nenadýchne alebo sa preberie a ja nebudem prvá, čo uvidí. Som predsa jeho malá sestra. Sadla som si na posteľ a chytila si kolená, húpala som sa a snažila sa upokojiť myšlienky, no nervozita bol teraz môj najlepší priateľ.

Zrazu sa otvorili dvere a vošla do nich Leah.

„Zlato, poď sa aspoň najesť,“  šepla a ja som záporne zakrútila hlavou. Vzdychla si a sadla si na okraj postele.

„Všetko dobre dopadne.“

„Nechápem, ako môžeš byť taká kľudná.“

„Pretože viem, že to tak bude,“ šepla a vstala, načiahla ruku a usmiala sa na mňa. Vzdychla som ju a chytila sa jej. Zišli sme dole a ja som sa zvalila na stoličku v kuchyni, Leah zatiaľ niečo kuchtila, cítila som sa ako telo bez duše a musela som tak aj vyzerať.

Položila predo mňa tanier s palacinkami a ja som sa na ňu vďačne usmiala. Sadla si oproti mne a sledovala ma.

„Vieš, Mary. Seth je silný chalan, predsa to máme v rodine.“ Mrkla na mňa a ja som sa zamračila.

„To sú len hlúpe slová, nikdy nevieš, čo nastane, nikdy nevieš, či nastane nejaký zvrat, všetko je v rukách zázraku, vždy!“

„Zlato... On je statočný. A statočnosť sa nedá deliť na kúsky, buď ju máš alebo nemáš. A Seth ju určite má,“ šepla a vstala od stola, obišla ma a cestou mi vtisla bozk do vlasov. Vzdychla som si a natlačila do seba aspoň nejaké to sústo.

Pomaličky som sa došuchtala do izby, no keď som otvorila dvere, skoro ma trafil šľak.

Seth neležal na posteli.

„Seth,“ šepla som a vbehla do izby, no to by ste neverili, čoho je ten blázon schopný! Skoro ma trafila pepka.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 5. kapitola: