Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 4. kapitola

07.12.2010 (21:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 849×

"Tri varianty... no nevie, ktorá z nich je najlepšia..."

4. kapitola

hudba

Keď som bola hotová, pomaličky som sa preplížila okolo Setha a otvorila dvere. Tie ako na potvoru zaškrípali a dali na sebe znať, že tu stoja už dlho. Chúďatká, čo si tie dvere zažili.  Museli prežiť každú jednu bitku o voľnú izbu, Seth bol riadna potvora! Pomaličky som dvere zavrela a cupkala po schodoch. Stála som pred sklenenými dverami na dvor. Môj obraz sa kolísal v sklenenom odraze. Zapravila som si pramienok vlasov za ucho a otvorila dvere. Na skle ostali moje zarosené odtlačky. Zavrela som za sebou a s výdychom utekala do lesa. Utekala som tak ako minule, utekala som bezhlavo niekam, kde ma čakal on.

Nikdy som si nemyslela, že budem v temnom lese bežať za niekým koho vôbec nepoznám, nevidela som jeho tvár, ale viem, že mu patrí moje srdce. Vyčaril mi na tvári úsmev a dokázal dať na papier presne to, čo cítim i ja.

O niekoľko minút som stála tam, kde minule. Nie je tu... alebo ho znovu nemôžem vidieť. Nemôžem ho vidieť, však? Pretože ak ten list bol len žart, všetko v čo som verila, sa rozpadne. Prestanem veriť na zázraky, prestanem snívať, a pred oči príde realita, ktorú som sa snažila nevidieť, tá pri ktorej som sa snažila byť slepá. Tak povedz tajomný muž, si tu, alebo to celé bolo len klamstvo. Hra, v ktorej som bola len figúrkou, ak je tomu, tak chcem koniec. Pretože to je vec, ktorá mi otvorila oči a zmazala všetky sny. Nádej v niečo čarovné a rozprávkové.

Zvalila som sa na zem a zakryla si tvár dlaňami. Prekliate sny a nádeje, verila som, že sa stalo niečo čarovné, že to nebude len kúsok zo sna. Ale mýlila som sa. Navždy to bude len Seth a jeho “svorka“ priateľov. Nikdy žiadna láska. Nedostavila sa v Londýne, nepríde ani sem. Vzdychla som si a postavila sa, oprášila som si nohy od hliny a otočila sa k odchodu. No, to som ja šikula do niečoho narazila a skoro si rozbila nos. Prisahala by som, že tu nič nestálo.

„Do pekla!“ zakliala som a šúchala som si na zemi nos. No niečo predo mnou zašušťalo. Zdola som sa pozerala na vysokého a nebesky krásneho anjela.

„Prepáč, nechcel som ti ublížiť. Prepáč tiež, že meškám. Niečo ma zdržalo, viem je to neod...“

„Prepáčené,“ šepla som a vložila dlaň do tej jeho. Pomohol mi vstať a obdaril ma ospravedlňujúcim úsmevom. Jeho havranie vlasy mu spadali do smaragdových očí, mal ich zvláštne. Nikdy som niečo také nevidela. Boli to oči niekoho nového, niekoho, kto vám pri jednom jedinom pohľade vidí do duše.

„Som rád, že si prišla. Vieš, že som ti dal šancu odmietnuť.“

„Viem. Som rada, že som tu. A že... že ťa môžem spoznať,“ zakoktala som sa a prisahala by som, že som celá červená.

„Prečo sa stretávame tak neskoro?“ šepla som do strašidelného ticha, nie to ticho bolo čarovné, keď tu bol teraz so mnou on.

„To je jedno z mojich tajomstiev,“ šepol a jeho pohľad smeroval k veľkému mesiacu, ktorý sa skvel na čierno čiernej oblohe. Celú noc sme sa rozprávali a prechádzali po lese. V tichom šere sa vždy ozýval len náš smiech. Jeho hlas ma hladil, ako satén. Bol ku mne milý a ohľaduplný. Bol však veľmi tajomný. Keď začalo svitať, šiel so mnou na okraj lesa. Chvíľku sme tam stáli a len si hľadeli do očí. Jeho pery sa na mňa usmievali a moje nemohli tiež inak. Zrazu sa otočil a už ho nebolo. Vzdychla som si a poslednýkrát som sa pozrela na miznúci tieň. Tak ako som z domu vykĺzla, tak som sa naspäť do domu dostala. Ľahla som si do postele a moje myšlienky sa točili len okolo neho. Zaspala som s úsmevom na tvári a so snami o ňom.

„Mary! Vstávaj, spáč!“ kričal na mňa Seth a, samozrejme, si neodpustil ani to, že so mnou triasol, ako s vrecom sušených sliviek.

„Vypadni!“ zavrčala som na neho.

„Ako chceš. Ty si to chcela, mladá dáma!“ šeptal si a ja som nemohla prepočuť jeho podtón v hlase. Zrazu som sa mi nosné dierky zaliali vodou a telo dostalo ľadový šok. Vyletela som z postele a očami hľadala toho debila, snažiac sa vykašlať vodu z pľúc.

„Seth!“ kričala som a naháňala ho okolo postele.

„Hej vy dvaja, pohnite si, lebo na raňajky ideme všetci k Samovi!“ Mame trčala z dverí len hlava a my sme na chvíľku zamrzli. No hneď, ako sa dvere zavreli, bitka začala znovu. Samozrejme, som vyhrala ja. Sethovi ostali na tele odtlačky mojich zubov a pod okom mal jeden veľký škrabanec.

„Si naozaj zlá,“ fňukal a držal si ranku pod okom.

„A ty si ako studený čumák!“ zavrčala som.

„Nie som!“

„Ale si!“

„Nie som!“

„Si a si a si!“ Otočila som sa mu chrbtom a on mi uštedril kopanec do zadku. No však on rýchlejšie zdrhol, ako som sa stihla otočiť a vrátiť mu ten úder pod pás.

Prezliekla som sa a dala rýchlo do poriadku, pretože mama už zdola vrieskala o život. Nechápem prečo sa musíme najesť u Sama, akoby nebola ľadnička plná nejakých dobrôt! Oblizla som si pery a snažila sa prepašovať do ľadničky. Už som stála v kuchyni, keď pred ľadničkou mľaskalo nejaké stvorenie.

„Mami!“ zhíkla som a ona sa na mňa previnile otočila. Z úst jej padali omrvinky a ja som sa začala smiať. Tento pohľad stál za nezaplatenie. Môj smiech privolal aj Setha a Leah. Všetci traja sme sa smiali a mama sa mračila, smiech jej nebol dovolený, predsa si musí zanechať autoritu, no nie? Je síce pravda, že tento zážitok ju bude so Sethom prevádzať ešte niekoľko sladkých rokov.

Stáli sme na Samovej verande a Seth otváral dvere. Mama mu capla po ruke a on len prevracal oči.

„To mám za to, že som ťa vychovávala? Slušnosť je zaklopať, a nie sa im vrhnúť do domu, ako banda lupičov.“ Sethovi zablýskali oči a ja som vedela, čo má za lubom. Nabudúce nikam nejdem, nechcem byť svedkom Sethového predstavenia. A nie, nenechám sa do toho zatiahnuť, dám si aj klapky na oči, keď bude treba. Žiadne psie oči, nie, nie! Mama slušne zaklopala na dvere, dvere nám otvorila Emily, och aké prekvapenie. Zas vo mne začala šklbať zúrivosť. Leah si vzdychla a chytila ma za ruku, povzbudzujúco som sa na ňu usmiala a vstúpila dnu. Zhlboka sme sa so Sethom nadýchli a ucítili tú ohromujúcu vôňu. Obaja sme vždy boli žrúti a Emily bola vždy famózna kuchárka. Všetci už sedeli na záhrade a vyhrievali sa ranným slniečkom. Samozrejme, nechýbal ani Paul. Super! No prekvapenie ma čakalo, až keď som na záhradu vstúpila. Vedľa Jaka sedela Bella, Bella Swanová! Mrkla som a Seth do mňa šťuchol ramenom. Zakrútila som hlavou a sadla si oproti nej.

Sedeli sme a jedli, môj pohľad však patril Jakovi. Bol zasnený a bolo mi jasné, že aj zaľúbený do Bells. Keď som dojedla otočila som sa na mamu a nevnímala som nikoho pri stole.

„Mami? Dnes by som chcela zájsť ku Cullenovcom.“ Veľmi ma prekvapilo ako všetci zareagovali.  Paulovi zabehlo, Leah z ruky padol maslový chlieb a všetci ostatný zarazene pozerali na mňa alebo na mamu. Len Bella a Jake a samozrejme Seth vyzerali v pohode.

„Dnes?“ zakašlala mama a ja som kývla.

„Dlho som nevidela Alice a... Emmetta,“ šepla som a môj brat zavrčal. Seth mal Emmetta vždy rád, no vedel ako som to myslela ja. Kedysi som s Emmettom chodila, no potom zrazu na mesiac zmizol a na koniec sa mi vyhýbal. Zmenil sa bol viac... ako Alice.

„Dobre, ale...“

„Prídem skoro, neboj!“ Usmiala som sa a všetci ostatní sa pustili do jedla, no stále mi neunikali ich vzájomné pohľady. Zakrútila som hlavou a snažila sa nič z toho nevnímať.

Po raňajkách som z toho domu utiekla a šla sa domov prezliecť. Vybrala som si niečo pekné, aby Alice nemala hlúpe reči, ale je mi jasné, že ma aj tak presvedčí na jej vražedný nákup.

Nasadla som do auta a snažila sa vybaviť si cestu k nim. Ani nie za desať minút som tam bola. Alice mi vždy nadávala, že jazdím moc rýchlo na to, že som človek. Nikdy som túto jej vetu nepochopila a ani som sa o to nesnažila. Alice bola proste iná a tak to bolo. Nesnažila som sa to riešiť, brala som ju ako svoju najlepšiu kamarátku, takú ako bola.

Zastavila som pred ich veľkou vilou a vystúpila z auta. Vždy som si tu pripadala taká maličká. Vo dverách už stála Alice, pozerala sa na mňa s otvorenou pusou. No, je pravda, že sme sa nevideli asi dva roky, ale vkus som nezmenila nie?

„Mary?“

„Prepáčte, že vás otravujem, ale nechceli by ste si kúpiť sadu nožov?“ Alice sa začala smiať a už ma drvila v jej náruči.

„Tak rada ťa vidím!“ zapišťala a keby mohla plakať, tak plače, toto bola tiež vec, ktorú som radšej nikdy neriešila.

„Poď rýchlo dnu! Esme a ostatný ťa budú tiež radi vidieť!“ Vošli sme dnu a mne sa poskytol pohľad na ten istý dom, ktorý som videla pred necelými dvoma rokmi.

V obývačke už stála s Esme s jej radostným úsmevom a žiarivými očami.

„Och, zlatíčko. Tak rada ťa vidím!“ zvýskla a tiež ma okamžite objímala. Takto som sa zvítala ešte s Jasperom a Edwardom. Carlisle bol v práci a Emmett si šiel niečo vybaviť. No zarazilo ma niečo iné. Pri schodoch stála krásna blondína.

„Ja som Rosalie.“ Načiahla ruku a ja som jej pozdrav opätovala. Jej hlas mi nepríjemne škrípal v ušiach.

„To je... Emmettova priateľka,“ šepla Alice. Kývla som hlavou a v tom sa otvorili dvere. A v nich stál môj dávny princ. Vôbec nechápem prečo ma to trápi... Stál tam a pozeral sa na mňa ako na zjavenie.

„Mary?“

„Emmett,“ pozdravila som ho a ani neviem ako, lietala som vo vzduchu. Potom, keď si uvedomil pohľad svojho dievčaťa, položil ma na zem a prešiel k nej, chytil ju okolo pása a jemne sa na mňa usmial. Ja som sa však otočila na Alice a ona ma vzala za ruku.

Skryli sme sa v jej izbe a ona ma nútila k novým príbehom môjho života.

„Tak dobre, niečo ti poviem...“ šepla som tajomne a ona už ma držala za ruky a jej nedočkavé oči ma prosili, aby som začala.

„Takže jeho meno je...“ Do pekla, aké je jeho meno?!

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 4. kapitola: