Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 12. kapitola


Vlčí sen - 12. kapitolaJe tu ďalšia kapitola. Ku koncu možno získate nádej, že sa všetko začína obracať na dobré časy, ale to teda nie, Mary má ešte veľa prekážok, ktoré bude musieť prejsť. Prajem príjemné čítanie.
DarkPassion

"Nikdy som si nemyslela, že ťa potrebujem, keď plačem."

 

12. kapitola

 

hudba

 

Bolo neskoro večer, keď sme dorazili “domov“. V dome bolo hrobové ticho a ja som šla do kuchyne spraviť si niečo pod zub, no na stole už bol tanier, pri ktorom ležal malý lístok.

Išli sme na lov, vrátime sa najneskôr ráno.

Takže si išli zahasiť smäd. Znechutene som si sadla za stôl a vidličkou som sa špárala v jedle. Nejako ma prešla chuť, no moje brucho protestovalo.

„Mala by si niečo ziesť,“ ozýval sa za mnou Chrisov hlas. Otočila som sa a ten antický boh sa opieral o zárubňu dverí a skúmavo ma sledoval. Otočila som sa naspäť k tanieru a zhlboka sa nadýchla. Celé telo ma bolelo, najme srdce. Stále som cítila tú hlbokú dieru, ten pocit tiaže. Vedela som, že som prišla o veľa a to ma bolelo najviac. Všetko, čo som si kedy myslela, v čo som verila, sa stratilo. Rodinné puto, osudová láska, všetko stratilo význam a ja som sa vrátila na úplny začiatok. Šťuchla som vidličkou do mäsa a nevedela som sa prinútiť niečo ziesť.

„Mary, musíš do seba niečo dostať, takýmto tempom tu budeš do rána.“ Zasmial sa a sadol si oproti mne. To sa mi teda určite podarí niečo do seba dostať, keď na mňa hladia jeho medové oči. Pokrčila som nos a napichla niečo na vidličku, vôbec som nevnímala jedlo na tanieri, len som silene prežúvala a snažila sa dostať jedlo dole krkom. Keď som už všetko zjedla a tanier bolo úplne prázdny, vstala som a šla k drezu. Umyla som tanier a popri to som pozorovala tmu za oknom. Všade bolo šero a len pri pohľade na tú čiernotu mi prišla zima. Pustila som teplejšiu vodu a ruky načiahla pod teplú tečúcu vodu. Po celom tele mi nabehli zimomriavky, cítila som ako sa mi teplo rozlieva po celom tele.

„Mary... ak...“ Vypla som vodu a otočila sa tvárou tvár k Chrisovi. On sa zasekol a sklopil zrak.

„Ak?“

„Ak rozmýšľal nad tým, čo sa stalo, môžeme na to pokojne zabudnúť a...“

„Prepáč, Chris. Ale teraz nedokážem rozmýšlať nad týmto. Ja... chcela by som, aby to ostalo ako pred tým, priateľia?“ Pozrel sa mi priamo do očí a pristúpil bližšie. Srdce mi začalo divo byť a ja som cítila, ako to znovu naberá zlý smer. Rýchlo som k nemu vstíčila ruku a on na mňa zvedavo pozrel, podal mi ruku a ja som mala čo robiť, aby som necukla, teplota jeho tela bola nepríjemná. Nenávidím chlad.

„Priateľia,“ pritakal a ja som bola rada, že to zobral takto. Otočila som sa a šla rovno do obývačky, kde som pustial telku. Pozerala som sa na pohybujúce sa postavičky v telke a stále som nevedela prestať myšlienkami odbiehať inam.

Zrazu mi zazvonil mobil, zľakla som sa, ale automaticky mobil zdvihla, vôbec som sa nepozrela, kto mi volá.

„Mary?“ ozvalo sa z druhej strany telefónu a ja som prestala dýchať, srdce mi začalo zbesilo byť a celé telo som mala ako v triaške.

„Seth?“ šepla som a cítila, ako sa mi po tvári lejú slzy.

„Mary, ja ti to všetko vyvsetlím, len prosím prídi domov, chýbaš mi, prosím. Leah šalie a mama je stále ticho, prosím ťa, Mary, sestrička...“ bľabotal a vo mne sa začal zbierať hnev. Vstala som na rovné nohy a začala som neuveriteľne kričať. Všade po celom prázdnom dome sa ozýval môj zúfalý krik.

„A čo my chceš vysvetliť? Že ste mi všetci klamali. Že ste obyčajní vrahovia?!“

„A čo si myslíš, že sú Cullenovci!“ zakričal naspäť.

„To je iné... Alice mi pomohla.“

„Ale prosím ťa, Mary. Súdiš ma a pri tom o tom nič nevieš. Nikdy som si nemyslel, že si taká...“

„Aká Seth? Povedz to prosím, počúvam!“ vzlyklala som mu do telefónu a cítila som, ako mi znovu puká srdce. Zrazu som počula v telefóne buchot a potom nastalo ticho, no iba dočasne.

„Mary, prosím...“ Paul. Rýchlo som hovor vypla a zvalila sa na podlahu, skryla som sa do klbka a hlavu si zložila úplne k hrudi. Snažila som sa udusiť vzlyky a zastaviť slzy, no nič nepomáhalo. Miešali sa vo mne pocity bezmocnosti, strachu a straty. Nevdela som prísť na to, prečo som taká slabá, nikdy som taká nebola. Nikdy som sa nebála problémy riešiť. Odhodlane som vstala zo zeme, utrela si slzy a šla do garáže.

„Chris,“ šepla som a on pri mne hneď stál, na toto si budem musieť zvykať. Otriasla som sa a prosebne som sa na neho pozrela.

„Môžem si požičať tvoje auto?“

„Mary, nechceš to nechať radšej na zajtra?“

„Nie.“ Podal mi kľúčiky a ja som ho silno objala.

„Vrátim sa hneď ako... vlastne ani neviem, čo práve idem spraviť,“ zúfalo som sa zasmiala a on mi vtisol bozk na čelo.

„Daj si pozor a keby niečo, volaj!“ Kývla som v súhlas a nastúpila do auta. Čakala som pokým sa mi otvorí garáž a auto naštartovala. Dupla som na plyn a už som sa rútila lesnou cestou. Všade bola tma a ja som mala čo robiť, aby som náhodou netrafila nejaký opustený strom, keď už som bola na ceste, bolo všetko lepšie, na krajoch cesty boli veľké lampy a cesta bola hneď jasnejšia.

 

Zaparkovala som pred veľmi známym domom, v ktorom sa všade svietilo. Videla som, ako sa pohla záclona a dvere sa zrazu otvorili dokorán. Stála v nich moja mama, po tvári jej stekali slzy a tvár mala plnú zmiešaných pocitov, straty, bolesti, nádeje a šťastia. V očiach bol však jediný pocit, láska. Spravila som pár krkov vpred a ona ma už väznila v hrejivom objatí. Zaborila som si hlavu na jej hruď a počúvala jej srdce.

„Toto mi už nikdy nesmieš spraviť!“ smrkla a ja som sa jej pozrela do očí, cez slzy som ťažko videla do jej tváre.

„Prepáč, mami.“ Vtsila som jej pusu na líce a ona ma ťahala do domu, zastavila som sa pri dverách, kde ma popadol strach.

„Sú doma?“ šepla som, no to už obaja stáli na schodoch. Leah vyzerala nahnevane, no i šťastne.

„Ako si mohla odísť k nim?! Sme tvoja rodina, Mary!“ kričala na mňa a ja som predstúpila pred ňu.

„Áno? Ste moja rodina? Tak prečo ste mi klamali? Tajili niečo tak dôležité?“ Jej tvár sa stiahla do bolestiveho šklebu. Stíchla a ja som stála v kruhu, no najviac ma to ťahalo k môjmu bračekovi. Chcela som ho objať, poplakať si na jeho rameni, hnevať sa na neho, keď mi zahádzal posteľ jeho vecami, smiať sa na jeho pažravosti. Vzdychla som si, no to už som nestála na pevnej zemi. Seth ma obíjmal a plakal... plakal? Seth plakal na mojom ramene a šepkal slová odpustenia. Keď ma postavil na rovné nohy, postavila som sa na špičky a chytila ho za obe líca.

„Mám ťa rada, braček!“ Usmiala som sa, vtsila mu pusu. Jeho oči zrazu nabrali tú iskru ako kedysi. Chytil ma za ruku a ťahal ma do našej izby. Ja som len hádzala pohľady na mamu a Leah, ktoré ešte stále stáli v chodbe.

Seth za nami zavrel izbu a zhodil všetky svoje veci z mojej strany postele. Musela som sa zasmiať. Mrkol na mňa a zvalil sa do perín, poklepkal na miesto vedľa seba a ja som ho nasledovala.

„Môžem ti to všetko vysvetliť?“

„A myslíš, že to k niečomu bude?“ Otočil sa na bok a oprel sa o ruku tak, aby na mňa dobre videl, začal mi rozprávať jeho príbeh, príbeh všetkých vlkov. Zrazu mi ho prišlo ľuto, prišlo mi, že som bola dobre hlúpa. Ako som mohla veriť tomu, že mi môžu ublížiť, že mi klamali len pre svôj prospech.

„Myslíš, že to čaká aj mňa?“ šepla som do tmy izby a on ma chytil za ruku.

„Netuším, Mary. Ale vedz, že na to nebudeš sama, dobre?“ Usmial sa a ja som do tmy nemo kývla. Mala by som však vyriešiť ešte jednu vec. Vstala som z postele a pozrela na digitálne hodiny, čo sme mali na stole. Bolo presne 7:00 ráno.

„Musím ísť,“ šepla som a on rýchlo vstal, telo sa mu celé triaslo a ja som mala šťastie, že viem, čo to znamená. Podišla som k nemu a chytila ho na hrudi.

„Vrátim sa, len ešte je tu jedna vec, ktroú musím vyrieišť.“ On si vydýchol a otrasy jeho tela sa pomaličky začali strácať.

„Paul?“

„Paul.“ Zišla som schody, napísala som lístoček, ktorý som pripavenila na chladničku a vybehla som von. Nastúpila som do auta a mierila si to rovno za mojou láskou.

Stála som pred dverami a prešlapovala z jednej nohy na druhú, už asi miliónkrát som načahovala ruku k dverám, no vždy som ju zbabelo stiahla.

„Mary.“ Spoza môjho chrbta som počula vzdych. Otočila som sa a v plnej kráse predo mnou stál on. Mal na sebe len krátke šortky, vlasy mal rozfúkane vetrom, zrejme utekal. Zišla som schody a váhavo k nemu kráčala.

„Prosím, nech sa mi to nesníva, prosím, nech sa mi to nesníva,“ opakoval si potichu a ja som sa musela zasmiať. Keď zo mňa všetko opadlo, podišla som úplne k nemu. Cítila som teplo, ktoré z neho sálalo a príjemne uvoľnovalo moje telo. Prstom som mu prešla po spodnej pere a postavila sa na špičky. Nakolnila som sa k jeho uchu a šepla.

„Nesníva sa ti to, láska.“ Potom som už cítila len jeho hrejivé pery na tých mojich.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 12. kapitola:

 1
4. rosali
27.11.2011 [17:05]

krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. laura19
27.11.2011 [17:04]

krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. angela
27.11.2011 [17:03]

krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

29.06.2011 [8:53]

marketasakyKrásný. A co nejdříve další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!