Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 1. kapitola

11.10.2010 (15:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1456×

"Tvoja radosť je moja radosť, Tvoj smútok je môj smútok. Tvoj hnev nechcem spoznať..."

1. kapitola

hudba

Bol krásny letný deň a ja som sa chystala domov, do LaPush. V pätnástich ma mama poslala študovať na rok do Londýna a ja sa konečne vraciam domov. Tak veľmi sa teším, vôbec neviem, čo sa doma dialo. Mama mi sem tam napísala, ale som úplne mimo realitu. Moje meno je Mary Clearwater, mám súrodencov, brata Setha, no teda on je moje dvojča a staršiu sestru Leah. Som tak zvedavá, ako vyrástli. Odlúčenie so Sethom bolo dosť ťažké, nikdy by som si nemyslela, že sa budeme musieť odlúčiť, no môj otec ma chcel poslať preč a mama ma tak povediac na tú školu vyhnala. Nastúpila som do lietadla a sadla si k okienku. Tak a teraz prežiť cestu, prestupy a dlhý čas ticha, ten naozaj nenávidím!

Tak a konečne doma! Vystúpila som z posledného lietadla a nadýchla sa vlhkého vzduchu. Tak veľmi mi to chýbalo. Ani si neviete predstaviť, ako mi liezlo na nervy to štebotanie vtákov, šum a ruch. Strašné! Nastúpila som na taxík a ten milý šofér mi naložil kufre.

„Ďakujem,“ usmiala som sa a on len kývol hlavou.

„Kam to bude, slečna?“

„LaPush!“ zavelila som a moja malá dušička nadskakovala nadšením. Celú cestu som ho otravovala tým, ako mi bolo v Londýne nedobre, ako mi chýbala rodina a aké je LaPush zázračné. Mala som pocit, že ho po čase moje vykecávanie nudí, no ak to neomrzelo mňa, hlavne som si nechcela pokaziť radosť. Veď mu dám predsa díško!

„Sme tu!“ vydýchol si a ja som sa na neho milo usmiala. Zaplatila som a on mi vyložil kufre na kamenný chodníček, ktorý viedol k vchodovým dverám. Keď odišiel, zhlboka som sa nadýchla a kráčala dnu, obzerala som si les, ktorý obklopoval náš malý domček. Pozerala som sa do okien susedov... bolo úžasné byť znovu doma!

Vytiahla som kľúče spod kvetináča, našťastie tam stále boli, odomkla som dvere a vošla dnu.

„Mami?!“ zakričala som, no bolo tu hrobové ticho. Zabudla? Veď som sa s ňou dohadovala, vedela, že prídem! Vstúpila som dnu a kľúče položila na skrinku, vedľa pošty a novín. Vzala som kufre a šla do našej spoločnej izby so Sethom. Bola som rada, že som tie dvere vôbec otvorila. Presne ako som predpokladala, miesto izby tu bolo skladisko odpadkov, oblečenia a samých harabúrd. Seth sa tešil len na toto, izba pre seba...

Vzdychla som si a nohou zhrnula ten toxický odpad z mojej postele. Sadla som si na malý roštek, ktorý vyzeral bezbečne a zložila si ruky na kolená. A čo teraz? Sedela som tu ešte desať minút a pospevovala si, no to ticho ma znervózňovalo. Privítaciu párty som si predstavovala inak. Možno... bude Leah u Sama. Vstala som a zliezla schody, na ladničke som nechala lístok, že ak došli domov, tak ich hľadám u Sama. Zamkla som dvere a šla rovno cez les. Nebývali sme od seba ďaleko... a Leah bude určite tam, veď sa obaja nekonečne milujú, teda ak sa nemýlim.

Prechádzala som hustým lesom a nechávala svoje dotyky na kmeňoch stromov, na rôznych kvetoch. Fúkal tichý vetrík a ja som sa tešila. Bola som konečne doma. Keď som bola malá, behala som stále po pláži alebo po lese. Preto to tu poznám, ako svoje ponožky!

O pár minút som stála pred malou chatrčou. Sam nemal veľký dom a Leah tam bývala už s ním. Milovali sa a ja som to svojej sestričke nesmierne priala. Vstúpila som dnu a z kuchyne počula šum a vravu. Zdalo sa mi, že počujem Jakea, Leah, Setha, Quila a ďalej som sa hlasmi nezaoberala. Pomaličky a hlavne tichúčko som kráčala dnu. Stála som už za rohom a oprela sa o stenu. Rozprávali sa o nejakých pijaviciach, či čo to.

„Seth?“ pípla som spoza rohu a zrazu bolo ticho. Vošla som do kuchyne a začala sa rozradostene chechtať.

„Mary!“ zvrieskol a už som lietala kuchyňou. Počkať akože, že lietam? Veď Seth bol vždy vysoký, ako ja! Položil ma na zem a ja som si ho zmerala.

„Seth! Ja som ti vravela, že steroidy nie sú zdravé!“ pokarhala som ho a on sa mi začal smiať, roztrapatil mi vlasy a vzal ma okolo ramien.

„To sú čisté svaly, sestrička!“ Zodvihla som jedno obočie a on mi vtisol pusu na čelo.

„Aj ty nie si už to malé dievčatko.“ Usmial sa a ja som ho buchla do ramena.

„Nikdy som nebola malé dievčatko.“ Všetci sa smiali okrem mojej sestry, sedela v rohu a neprítomne sa pozerala do rohu. Očami som hľadala Sama a aj som ho našla, no držal za ruku Emily. Emily sa tiež na tvári skvela jazva... bola to moja sesternica. Počkať, nie to nemôže byť pravda! Začalo mi byť teplo a začala sa vo mne hromadiť zúrivosť. Leah na mňa zrazu obrátila zrak a otvorila pusu dokorán.

„To snáď nie...“ šepla a už ma aj objímala.

„Ale áno, máš tu svoju otravnú sestričku, ktorá ti kradnúť oblečenie neprestane,“ zasmiala som sa a pohladila ju po chrbte. Cítila som jej bolesť, no i hnev a zradu. Mala som chuť trhať, cítiť na rukách krv... fuj, čo to hovorím? Zatrepala som hlavou a ona sa usmiala.

„Sadni si!“ zvískla a posunula mi stoličku. Sadla som si medzi tú bandu naháčov, čo predo mnou boli. Všetci do jedného vyrástli.

„Neverím vlastným očiam. Naša palička Paul, nabral kus mužstva!“ zasmiala som sa a on sa na mňa urazene zamračil, no potom sa začal usmievať.

„Vitaj doma, kočka!“ zasmial sa Jake a cez stôl ma silne objal.

„Samozrejme!“ zasmiala som sa a užívala si pekný večer s priateľmi. Hnev odišiel a nahradila ho radosť z priateľstva, z lásky.

„Tak, čo sa tu dialo počas toho, čo som tu nebola?“ zasmiala som sa, no oni stíchli.

„Nič, vážne,“ šepla Leah.

„Klameš!“ vytkla som jej a vstala od stala.

„Naozaj nič zvláštne!“ uisťoval ma Seth. Zamračila som sa a pozrela sa na dvojicu, čo stála za mnou.

„Takže nič, hej?“

„Musím, ísť...“ šepla Leah a zrazu jej nebolo, vybehla dverami ako víchor.

„Do riti,“ zakliala som a odsunula stoličku, utekala som von za ňou. Vybehla som na záhradu a už som videla len jej tmavú siluetu v tieni stromov.

„Leah,“ šepla som a zúrivo odkopla kameň.

„Poď dnu, Mary.“ Seth ma vzal za ruku a ťahal dnu, no ja som sa ťahala do lesa.

„Musíme ju nájsť, Seth!“

„Neboj sa, ona sa nestratí. Pozná to tu tak, ako ty.“ Usmieval sa na mňa ako slniečko na hnoji a mne sa na čele vytvorila vráska. Nakoniec som s ním šla dnu, už tu ostal iba Jake a Paul. Jake bol zamyslený a Paul sa na mňa stále pozeral. Zrazu Seth dajme tomu, že zavrčal.

„Seth?“

„Nič mi nie,“ odfrkol a prebodával zrakom Paula.

„No, čo ako bolo v Londýne?“ spytoval sa ma braček a ja som si vzdychla.

„Bolo tam rušno,“

„A?“

„A nič,“ odsekla som.

„A čo chlapci?“ Drgol do mňa Jake a tváril sa ako malý chlapec.

„No...“

„Mary!“ vykríkol Seth a stál na nohách.

„No, čo je?!“ zasmiala som sa a on bol celý nafučaný. Myslím, že za chvíľku vybuchne.

„Hovoril som ti sto krát, že keď nebudem s tebou, nikoho si nehľadaj, čo keby to bol nejaký úchyl?“

„Ehm, väčší ako ty?“ Chlapci sa začali smiať a ja už som nesedela. Seth ma mal prehodenú cez rameno a utekal so mnou do záhrady. Povedala by som, že kedysi by som ho zlomila, ale teraz ma niesol ako pierko.

„Ja nie som vrece zemiakov, Seth!“

„Vážne?“ spýtal sa Jake, ktorý nám bol v pätách s Paulom. Paul sa na mňa stále usmieval, ale vyzeral zmätene. Niečo si stále s Jakeom šeptali a mňa to nehorázne štvalo.

„Seth!“ Zastavili sme sa až pri veľkej mláke blata.

„To nemyslíš vážne!“ kričala som a metala sebou. Ani som mu nestihla nadávať a už som sa válala v bahne ako prasa.

„Dobre, vyhral si! Pomôžeš mi?“ Usmiala som sa na neho a on mi podával ruku, no lenže ja som ho stiahla k sebe. Šmikol sa a padol rovno tvárou do toho.

„Ja ťa zabijem, sestrička!“ kričal a zároveň sa smial. Jake a Paul sa válali po zemi a plakali od smiechu. My sme sa zatiaľ válali v bahne a bili sa.

„Stavím na Mary!“ vypískol Paul. Jake sa smial a stavil na Setha.

„Mary si práve sadá na Setha a uštedrí mu ranu do nosa, wú...“ Jake kričí stav a Paul pri nás kľačí.

„Jeden, dva,  tri!“ zahuláka Paul a ja pomaličky vstávam. Jake ku mne pribehol a zdvihol moju špinavú ruku.

„A víťazkou je Mary!“ Všetci sme sa začali smiať a Seth spolu s nami.

„Chýbala si mi, čertík!“ Seth ma objal a ja som mu naše špinavé objatie oplatila. Pomaličky sme sa celý zababraný hnali domov. Ja som ešte naháňala Jaka a snažila sa ho poriadne ušpiniť.

„Veď si nahý, Jake! Neplač toľko!“ smiala som sa a obtierala mu blato o tvár a nahú hruď. Bolo to také zvláštne. Stáli sme sami na záhrade a on mi podkopol nohy. Sadol si na mňa a začal ma štekliť.  Keď už mi po tvári začali stekať slzy od toľkého smiechu, prestal. Nahol sa ku mne a nosom sa obtrel o ten môj.

„A máš to, špinďúra!“

„Haha, si na tom tak ako ja, Jake,“ zasmiala som sa a snažila ho zo mňa dať dole.

„Čo sa to tu deje?“ Paul stál na verande a ruky mal v pästiach. Muselo to vyzerať naozaj hlúpo. Jake bol ku mne stále naklonený a priam sa ma dotýkal nosom.

„Nič, Jake ma šteklil.“

„Jasné,“ štekol a zliezol schody.

„Zlez z nej!“ zavrčal a Jake okamžite vstal.

„Kamoš, nič sa nedialo!“ snažil sa ho Jake ukludniť.

„A aj keby, čo teba do toho?“ vyštekla som pre zmenu ja.

„No, mňa do toho veľa!“ Stál pri mne a ja som sa mu z dola nenávistne pozerala do očí.

„Myslíš?“ fučala som.

„Snáď by stačilo, ľudia,“ pípol Jake a Paul i ja sme na neho zakričali.

„Ticho buď!“ Jake rýchlo vypratal bojovú zónu, no ja sa odtiaľto nepohnem, pokiaľ mi nevysvetlí jeho vystúpenie.

„Si myslíš, že dojdeš a budeš tu teraz s každým...“

„No čo?!“ Paul si kusol do pery a mne sa pomaličky vlievali slzy do očí. Debil... otočila som sa na päte a utekala do lesa. Tak nenávidím hádky.

Sedela som na spadnutom strome a kopala do spadnutých kamienkov.

„Hlupák,“ mrmlala som si popod nos a zúrila. Už keď sa stmievalo, som sa vybrala domov. Nie som až taký dobrý kompas, aby som vedel cez tmu trafiť domov.

Vyšla som z lesa a šla kľudným krokom domov. No, čo ma prekvapilo bolo, že Paul sedel na verande a čakal. Vyzeral utrápene a mňa to dosť žralo. Bola som z toho dosť šoknutá, nikdy ma Paul nejako nebral, bol to skôr môj dobrý kamarát a vždy som vedela, že vychladne. Dnešok bol plný prekvapení a myslím, že to nebol prvý a posledný deň. Nadýchla som sa a vyšlapala schody na verandu. No, to by som nebola ja, keby som sa na poslednom schode nepotkla...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 1. kapitola: