Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Victoria - 2. kapitola

19.12.2012 (07:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1174×

Jeho mohutné telo sa nad tým mojím vlnilo v pravidelných rytmoch. Búšil do mňa ako besný. Na tvári mu bolo vidieť napätie. Snažila som sa užívať si ten pohľad, skúmať každú zmenenú čiastku, no čím rýchlejšie a tvrdšie do mňa vnikal, tým viac som strácala prehľad o reálnosti tohto okamihu. Oči sa mi pretáčali, nerozoznateľné zvuky vychádzali z môjho stiahnutého hrdla a celé telo som mala ako v kŕči. Nevedela som, čo mám robiť s rukami a duplom nie s nohami. Krútili a naťahovali sa mi svaly v tak slastnom tanci, až som si myslela, že už nikdy nebudem mať kontrolu nad sebou samou. Vnímala som Thorove vzdychy a silné telo. Zrazu zo mňa vyšiel. Okamžite som otvorila oči a nechápavo sa naňho pozrela. Len sa usmial, rukou odohnal svoje otravné vlasy a dvihol ma zo sena. Nechápala som čo chce, tak som so sebou nechala manipulovať. Pohodlne sa posadil a pokynul mi nech idem k nemu. Ako tak sedel, jeho hruď hrala svalmi tak tvrdými a vypracovanými, až mi začali tiecť sliny. Pohľadom som išla nižšie, snažila som sa zapamätať každý kúsok tejto delikatesy. Jemný plavý prúžok chĺpkov sa tiahol od pupka smerom k jeho tvrdej pýche. Bol mohutný a mokrý. Mala som tak silné nutkanie sa toho dotknúť, že som sa k nemu priplazila a opatrne - bojazlivo sa ho dotkla. Jeho úd bol teplý a mazľavý, pravdepodobne odo mňa. Zobrala som všetku odvahu a omotala okolo neho celú dlaň. Jemne som stlačila a z Thorovej hrude uniklo jemné mraučanie. Strelila som po ňom zrak a všimla si jeho zvrátenej hlavy, privretých očí a jemne pootvorených pier.

„Oohh, áno Vicki. Len jemne,“ povzbudil ma.

Na sucho som prehltla a začala sa s ním maznať. Skúmala som jeho štruktúru, jeho stavbu. Bol jemný a mäkký, no zároveň, keď som ho stlačila bol tvrdý ako kameň. Automaticky som rukou začala pohybovať hore a dolu. Thorove vzdychy sa prehĺbili a zväčšila sa ich frekvencia. Z jeho pier unikalo moje meno ako modlitba, vďaka čomu ma ešte väčšmi povzbudil. Zrazu ostal v kŕči až pokým z neho nevytrysklo semeno. Spokojný sa zvalil do sena spolu so mnou. Oddychovala som mu na hrudi, počúvala jeho srdce. Ruky ma neposlúchali a vydali sa svojou cestou na prieskum. Bola som ohromená toľkou zmenou za jeden rok. Thor si všimol môj záujem o jeho telo, jedným prstom mi dvihol bradu a vtisol na pery malú pusu. Trochu sa odtiahol a zamľaskal.

„Ako môžeš tak nádherne chutiť?“ Ako náhle dohovoril, vrhol sa mi na pery tak silno až som sykla. Ako ospravedlnenie zjemnil a jazykom mi začal prechádzať po perách. Zavzdychala som od toľkej slasti. Jazykom mrštne prekĺzol cez tú malú medzierku, čo moje pery vytvorili a začal ma ochutnávať zvnútra. Znovu mi začalo pulzovať lono, až to začínalo byť bolestivé. Preto som neváhala a nespokojne som zamrnčala. Thor sa odtiahol so zdvihnutým obočím. Pokúsila som sa naňho obkročmo vyskočiť, no zamotala sa mi noha do rozhádzaných šiat. Padla som tvárou na jeho brucho. Mierne som si narazila nos. Nemotorne som sa z neho postavila a začala si ho šúchať. Ako pomätený sa smial.

„Mne to teda smiešne nepripadá!“ prskala som.

„Ale, láska, ja... prepáč, nechcel som sa smiať. Keď ty si taká rozkošná.“ Nenechal ma nič povedať a znovu mi vopchal do úst jazyk. Nechala som sa uniesť, vplietla mu do tých krátkych vlasov ruky a pridala sa k tancu. Ani som sa nenazdala a sedela som na ňom obkročmo. Svoje silné ruky mal stále položené pod mojím zadkom a masíroval ma. Trochu ma nadvihol a nasmeroval na jeho už zase pripravený úd. Pomaly a nežne som sa začala po ňom posúvať, pokým nebol celý vo mne. Vydýchla som vzrušením. Ostala som nehybná a vychutnávala si ten pocit plnosti. Bol to tak zvláštne krásny pocit byť zvnútra kompletne vyplnená, cítila som ako vo mne pulzuje, ako sa pohybuje. Thor ma jemne držal za boky a čakal čo spravím. Pomaly až bolestne som sa pohla dopredu a dozadu. Moje vnútro kričalo túžbou, nech to robím rýchlejšie a tvrdšie. Poslúchla som. Thor mi rukami pomáhal. Netrvalo dlho a naše spoločné výkriky sa zmiešali v pravidelnom rytme. Mierne som sa nad ním nahla, no v tempe nepovolila. Dostala som tak jeho úd v inom, lepšom uhle. Viac som ho cítila. Bola som taká rozcitlivená, že som o pár sekúnd začala pociťovať sťahy. Lietala som v opakovaných orgazmoch. Kričala som slasťou, uvoľnením a opakujúcimi kŕčmi. Driapala som Thorovu hruď a snažila sa niečoho chytiť skôr, než ma tie mohutné pocity odnesú preč a ja uletím. Po poslednom sťahu som sa zrútila na jeho hruď. Rýchlo som dýchala a snažila sa upokojiť. No tie pocity šťastia vo mne stále ostávali a nechceli odznieť. Začala som sa smiať. Nevedela som prestať. Thor nás pretočil tak, že som ležala na chrbte a celým telom spočíval na tom mojom.

„Bola si úžasná. Neverím tomu, že si ešte s nikým nebola.“ Pohladil ma po líci, následne mi prstami vošiel do vlasov.

„Ty si bol prvý,“ povedala som.

„Viem. Sníval som o tomto okamihu roky. Myslel som si, že sa mi to nikdy nepodarí a teraz...Bola si lepšia než v mojich snoch. Milujem ťa Vicki.“ Usmial sa a zrútil sa na mňa úplne celý. Nevedela som dýchať, no nechala som ho, nech ma objíma. Neviem ako, no zaspali sme. Zobudila som sa na krik.

„Victoria? Victoria! Kde si? Thor! Ste tam dnu? No taaaak!“ Nevedela som, kto to volá, ale nemohli nás nájsť nahých a totálne prepletených. Snažila som sa Thora zobudiť. Mykala som ním, no spal ako zarezaný. Hlas sa približoval. Celou silou som mu vrazila päsť do boku hrudníku. Zaskučal a konečne otvoril oči. Chcel niečo povedať, no rýchlo som mu ústa zapchala rukou a prinútila ho započúvať sa.

„Thor! Victoria! Okamžite odpovedzte!“

Veľmi rýchlo pochopil, zliezol zo mňa a začal sa obliekať. Ja som zistila, že mám na jednej strane šaty roztrhnuté. Toho si každý všimne. Zrazu sa prudko otvorili mohutné dvere senníka a stál v nich môj otec. Nemo na nás zazeral a nebol schopný jediného slova. Thor sa pomaly postavil predo mňa a snažil sa zakryť moje roztrhnuté šaty. Otec sa rýchlosťou dravca pomohol vpred.

„Thor, okamžite odstúp od mojej dcéry!“ zreval.

Thor len záporne pokrútil hlavou, zhrbil sa a napol celé telo. Bol pripravený skočiť po mojom otcovi. To som nemohla dopustiť. Prešmykla som sa popri ňom a postavila sa pred neho. Ako náhle otec zbadal moje šaty, vydal zo seba priškrtený rev. Bol ako zranené zviera.

„Vicki, čo si to...“ nedopovedal, zato sa nenávistne pozrel na Thora.

„Ona sa bude vydávať ty tupec! Zneuctil si ju!“ kričal otec.

„Áno, pretože sa bude vydávať za mňa. Veď to bolo dohodnuté, už keď sme boli deti! Tak neviem, aký je problém vtom spečatiť nás vzťah o niečo skôr!“ oponoval mu Thor.

„Lenže ona nebude tvojou manželkou, ale Ulfovou, ty dement! Zabijem ťa!“ zrúkol otec. Ja som dokázala len onemene stáť a počúvať ich. Takže sa predsa len dohodli a budem Ulfovou manželkou. Lenže ako by ma mohol chcieť po tom, čo sme s Thorom robili? Ostala som zahanbená a ponížená. Sklamala som rodinu. Otec sa nebezpečne začal približovať k Thorovi so zaťatými päsťami. Ako kričal, sliny mu odlietavali od úst. Konečne som pohla svojimi údmi a skočila pred otca. Dala som mu ruky na hruď a snažila sa ho zastaviť.

„Otec, prestaň! Prosím! Týmto sa nič nevyrieši!“

„Ty... ty... zmizni mi z očí! Bež domov, umy sa a priprav sa! Dáš si tie najkrajšie šaty, aké máš a počkáš ma! Potom pôjdeme za Bjornom a skúsime vyriešiť situáciu.“ S otvorenými ústami som naňho hľadela. Ako to chce vyriešiť? Toto sa nedá vyriešiť!

„Počula si? Padaj! Vypadni skôr, než ťa udriem tak silno, až by som ťa zabil!“ Zlosť mu sršala z každého jedného slova. Verila som mu, že by to urobil. Cúvla som a bez toho, aby som sa za Thorom, čo i len obzrela, som vybehla do chladnej noci. Vietor ma bičoval a štípal po celom tele. Slzy mi začali samovoľne liezť z očí. Čo som to len urobila?

Celá uplakaná som dobehla domov. Hneď som vbehla do svojej izby a hodila sa na posteľ. Plakala som za seba, svoju rodinu a aj za Thora. Čo mu asi otec urobí? Bola som rozpoltená. Moje srdce bolo rozpoltené. Nevedela som, čo naozaj chcem a čo potrebujem. Vedela som, že medzi tým je rozdiel, no nechápala som to. Nestihla som sa ani nad tým zamyslieť, keď ma niekto surovo stisol za ruky a prudko vytiahol na nohy. Otec.

„Povedal som ti, aby si sa umyla a obliekla!“ Stihla som len zafňukať a už ma za sebou vláčil, ako nejakú handru.

„Otec, prosím,“ kričala som. „Pusti ma. To bolí!“ Zastavil.

„Bolí? Tak teba to bolí?!! Nechci vedieť, čo s tebou spravím, ak sa okamžite nedáš do poriadku. Potom, len potom zistíš, čo je to bolesť! Rozumela si mi?“ Nedokázala som odpovedať. Zatriasol mnou tak silno, až mi poskakovala hlava dopredu a dozadu.

„Rozumela si?!“ zopakoval.

„Á-áno otec, rozumela som,“ povedala som trhane. Dovliekol ma do miestnosti s drevenou vaničkou.

„Vyzleč sa.“

„A-al-ale...neo-...neodídeš?“ dostala som napokon zo seba.

„Ani ma nehne. Nedá sa na teba spoľahnúť. Nedá sa ti veriť! Sklamala si ma! Odteraz budem s tebou každú jednu sekundu dovtedy, pokým sa nevydáš za Ulfa. Potom si už rob čo uznáš za vhodné. No dovtedy....vyzleč sa a nech ti to nemusím hovoriť ešte raz!“

Nespoznávala som ho. Nevedela som, kto je tento muž. Toto nebol môj ocko. Môj ocko by sa ku mne nikdy takto nesprával. Roztrasenými rukami som si začala vyzliekať šaty. Otočila som sa mu chrbtom. Okamžite moje telo ovial studený vzduch. Striasla som sa. Neodvážila som sa obzrieť, preto som radšej vkročila do vaničky a skrčila sa. Snažila som sa rukami zakryť všade, kde som len dočiahla. Čakala som kedy na mňa začne liať vodu. Príjemne teplá mi začala stekať po chrbte.

„Čakala som studenú alebo vriacu vodu,“ neodpustila som si.

„Čo to táraš? Som predsa tvoj otec a aj napriek tomu, čo si spravila ťa milujem a neublížil by som ti. Okrem toho, nemôžeme poškodiť tvoje telo. Ako by sme potom prilákali Ulfa? Tvoja mladosť a krásna pokožka je našim esom. A začni sa konečne chovať ako vďačná dcéra!“ Neverila som vlastným ušiam. Som si viac než istá, že toto nie je môj otec. No robila som všetko čo povedal. Umyla som sa, osušila a obliekla si tie najkrajšie šaty. Vlasy som si rozčesala a nechala ich voľne splývať. Okolo krku som si dala náhrdelník, ktorý mi otec priniesol, keď bol na cestách. Pripravená a nervózna som predstúpila pred svojich rodičov. Nepovedali ani pol slova. Každý ma chytil z jednej strany za ruku. Cítila som sa ako malé dieťa. Ponížene. Viedli ma ako na porážku. Cítila som sa ako by som umierala aj napriek tomu, že cieľom tejto cesty bude môj vytúžený Ulf.

„Nemusíte ma držať ako malé dieťa,“ povedala som.

„Ale áno musíme. A teraz už buď ticho a pridaj do kroku. Určite nás už čakajú,“ odpovedal otec. Stisla som k sebe pevnejšie pery a kráčala. Keď sme prišli pred Bjornov dom, otec ma k sebe otočil a povedal: „Budeš robiť, čo ti poviem, budeš pritakávať na všetko, čo poviem a hlavne im nepovieš nič o dnešku. Nikdy sa to nedozvedia. To, že už nie si čistá sa vyrieši neskôr. Neopováž si ľahnúť s Ulfom skôr, než o svadobnej noci. Rozumela si?“ Poslušne som pritakala. Otec sa konečne uvoľnil a položil mi na chrbát ruku. Začal mi robiť upokojujúce kruhy. Neviem síce pre koho, pretože jeho dotyk po dnešku mi bol nepríjemný. Mohutne zaklopal. Otvoril nám Bjorn.

„Och, poďte ďalej. Už sme vás čakali. Čo vás tak zdržalo?“ opýtal  sa.

„Prepáč nám to, priateľ môj, ale Vicki sa pozabudla pri svojom skrášľovaní. Chcela sa Ulfovi zapáčiť čo najviac. Vieš, ako dokážu byť ženy ohľadne svojho vzhľadu márnotratné,“ zasmial sa otec.

„Iste. To dobre poznám. Vicki, vyzeráš nádherne. No dobre, poďte dnu z tej zimy. Trochu sa zohrejeme. Drahý priateľ, prichystal som pre nás džbán toho najlepšieho vína. A teba, drahá Mimi, už čaká moja žena v kuchyni. Určite si máte čo povedať.“ Len čo každého uviedol do tej miestnosti, kde patrí, prišiel ku mne a poslal ma za Ulfom do jeho izby. Ostala som v miernom šoku. Myslela som, že budeme všetci spolu.

„Počkaj, takže tvoja mama Mimi ti nič nepovedala? Aspoň to mi zatiaľ vyšlo z toho čo si rozprávala,“ zastavil ma Augustine.

„Moja mama bola veľmi bojazlivá. Málokedy sa ma zastala pred otcom. Mala som tušenie, že ju bije, no do toho dňa som tomu veľmi veriť nechcela. Veľmi rýchlo som zmenila názor a patrične mu to dala aj najavo ale to už predbieham. Vrátim sa ak ti to nevadí.“

„Iste, iste.“ Znovu sa pohodlne usadil a tak som pokračovala.

Ulfova izba bola o niečo väčšia než tá moja. Nemal tam toľko vecí, iba jednu posteľ, skriňu, malý stôl so stoličkou a to bolo všetko. Na zemi pred posteľou sa mu váľala kožušina medveďa. Ležal na posteli a oči mal zakryté pažou prehodenou cez hlavu. Prišla som bližšie a prehovorila: „Ehm, ahoj. Môžem?“ Mykol sa a vzhliadol. Bože, bol taký krásny. Tak sa zdá, že spal a ja som ho zobudila. Chvíľu mu trvalo, kým sa zorientoval. Konečne sa začal hýbať a posunul sa. Bola som v miernom pomykove. Chcela som si k nemu ľahnúť a len tak sa naňho pozerať ale keby ma tu pristihol otec, zabil by ma. Pozrela som sa na Ulfa a zistila, že sleduje moje reakcie. Jeho krásne modré oči boli mierne rozšírené. Nevedela som sa rozhodnúť, preto som len stála a pozerala sa naňho.

„Poď, ľahni si ku mne. Nemusíš sa báť,“ povedal a usmial sa. Nabrala som odvahu a ľahla si. Na svojom boku som cítila teplo z jeho tela. Cítila som jeho vôňu, jeho pohľad. Znervóznela som ešte viac a totálne stuhla. Dvihol ruku a pomaly ju začal približovať k mojej tvári. Nedokázala som sa naňho pozrieť. Keď som pocítila jeho prsty na mojom líci, uvoľnila som sa. Cítila som sa ako keď niečo zlé zo mňa vyprcháva. Bola som pokojná. Otočila som k nemu a hľadela mu do očí.

„Si veľmi krásna,“ prehovoril pošepky.

„Vieš, že som sa dvoril Etel?“ Prikývla som na súhlas.

„Isteže vieš. Každý to vedel. Páčila sa mi už od detstva. Bol som do nej zamilovaný.“ Keď toto hovoril, moje srdce pukalo. Až vtedy som si uvedomila tú iróniu. Ja som milovala Ulfa. Moju maličkosť miluje Thor. Ulf miluje Etel. A ani jeden z nás nedosiahne to, po čom už od detstva túžil. Nikto z nás sa nedočká svojej životnej lásky a nepocíti jej silu.

„Pred pár dňami mi rodičia oznámili, že sa s ňou nemám stýkať.“ Chytila som ho za ruku a prinútila sa povedať niečo, za čo sa do konca života budem nenávidieť.

„Nepočúvaj ich. Ak ju miluješ, bojuj za ňu. Bojuj za svoju lásku a jej lásku. Uvidíš, že sa napokon s tým zmieria. Veď čo lepšie by si mohli želať?! Sú bohatí, rovnako ako vy.“

„Vtom máš pravdu až na jednu vec Vicki. Etel...Etel ma nemiluje. Teda aspoň nie tak, ako ja som miloval ju.“

„Prečo to hovoríš v minulom čase?“ Nechápala som nič z toho, čo hovoril.

„Prichytil som ju v posteli s niekým iným. Zradila ma v tom najhoršom smere. Hovorila mi, ako veľmi ma miluje, a že toto bola len nehoda. Nehoda. Pf! Nie som taký idiot na akého možno vyzerám! Podľa teba, je možné aby sa jej milenec potkol a svojim penisom jej spadol rovno do lona a zapichol sa tam?“ Neveriacky som vypleštila oči. Nešťastne sa zasmial a pokračoval: „A vtedy som si uvedomil, že som miloval len jej krásu. Až vtedy mi udrelo do očí to ostatné na nej, čo doslova nenávidím. Je povýšená, sebecká a namyslená krava! Huh.... ja... konečne som to mohol niekomu povedať. Tak sa mi uľavilo.“ Usmial sa a primkol sa bližšie.

„Posledné dva roky som na teba myslieval dosť často a porovnával ťa s Etel. Neznie to pekne, ja viem. Zistil som, že si iná. Ja, veľmi rád by som ťa spoznal viac. Ak by ti to nevadilo. Určite si síce už počula o plánoch našich rodičov, no nemienim sa ženiť z povinnosti alebo donútenia. A keď si rovnakého názoru, mám nápad.“ Nedokázala som nato nič povedať, tak som len prikývla. Nemohla som mu predsa vyklopiť, že ho milujem už odmalička. Pre mňa by to bol vydaj z lásky. Chcela som mu to vykričať do tváre aby sa spamätal a začal vnímať konečne svet s otvorenými očami. No tie jeho oči, lícne kosti a prekrásne pery ma umlčali. Dívala som sa naňho ako na boha. Pre mňa ním bol.

„Mohli by sme sa stretávať viac, byť priatelia. Čo ty na to? A potom, ak ... no neskoršie sa uvidí čo bude ďalej.“ Tým slovom „priatelia“ ma totálne zabil. A k tomu všetkému to jeho nadšenie. Bolo mi zle. Chcela som vracať. Potrebovala som sa od neho dostať čo najďalej a schúliť sa niekomu v náruči. Začala som myslieť na Thora. Bol ako mor. Dostal sa mi pod kožu aj keď som nechcela.

„Priatelia? To... znie... fakt dobre. Len... možno... no, dovoľ mi urobiť jednu vec.“ Podozrievavo mi pozrel do očí, ale prikývol. Zobrala som odvahu a urobila to, po čom som túžila neskonale dlho. Pobozkala som ho. Keď sa naše horúce pery dotkli letmým dotykom, žalúdok sa mi obrátil naruby. Motýliky mi poskakovali a šantili v mojich vnútornostiach. Bol to krásne nepríjemný pocit. Zaplietla som mu ruku do vlasov a tým ho pritiahla bližšie. Odvážila som sa jazykom jemne prejsť po jeho vrchnej pery. Zavzdychal mi do úst, pocítila som jeho horúci dych. Nemohla som to zadržať, využila som tú medzierku a vkĺzla jazykom do jeho úst. Našla som ten jeho a v jemnom tanci sa oňho obtierala. Ulf sa zasekol a zamrzol. Nechal, nech si s ním robím čo chcem. Neviem, čo cítil a nad čím premýšľal, no po pár sekundách sa na mňa vrhol. Tie pocity, čo vo mne vyvolal jeho dotyk, pocit jeho pier na mojich, bol neopísateľný. Celá som sa triasla. Chcela som, aby ma miloval tak ako ja jeho. Toto bol prvý krok. Ak po tomto bozku nebude cítiť nič len túžbu po mojom tele, svadba nebude. Konečne sme sa od seba udýchaní odtrhli, a tak som sa opýtala:

„Ulf, čo si cítil? Ešte stále chceš byť len priateľ? Alebo chceš byť môj manžel? Vzbudila som v tebe aspoň kúsok toho vzácneho citu? Aspoň trochu ku mne pociťuješ lásku?“ Bála som sa odpovede. Nechcela som ju počuť. No nakoniec prehovoril.

„Ja...“

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Victoria - 2. kapitola: