Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Väzeň číslo 1968 - Epilóg

18.01.2012 (21:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2024×

Epilóg

Neviem, na čo bolo dobré toto divadielko. Mohol to spraviť aj bez tých... ako by som to nazvala, ozdôb? Nie, to sa mi tak veľmi tomu nehodí.

Proste, mohol mi to povedať rovno a nie ešte spríjemniť okolie, aj keď to bolo len plus. Samotný prejav ma dostal do vytrženia. Nevšímala som si nič po tých jeho slovách, iba jeho pery ako mi vyznávali lásku.

„Bella, už dlho som ti to chcel povedať aj predtým, ale keďže ma vyrušila moja milovaná sestrička,“ zasmial sa a pokračoval, hľadiac stále do mojich očí.

Zrazu si kľakol na koleno. Rozbúšilo sa mi srdce a zadržala som dych.

„Isabella Swanová, miloval som ťa, vždy ťa milujem aj budem, sľubujem, že sa o teba postarám a budem ti dobrým partnerom, vydáš sa za mňa?“ spýtal sa trocha neisto. Usmiala som naňho a hodila sa mu okolo krku. Obidvaja sme padli na zem a Edward sa zasmial.

„Áno, Edward, vydám sa za teba,“ šepla som a Edwardovi sa tvár i oči rozžiarili. Vrhol sa mi na pery a dal mi sladký a zároveň nežný bozk, z ktorého sa mi zatočila hlava. Srdce mi búšilo ako o život, motýliky mi besne lietali v bruchu a ja som pociťovala neuveriteľnú radosť z toho, že som konečne s ním. Že budem žena tohto dokonalého upíra, ktorého nadovšetko milujem.

To som si mohla myslieť, pomyslela som si. Alice vstupovala na čistinku a usmiala sa ako mucha na hnoji. Dosť blbé prirovnanie, ja viem, ale tak teraz ma nahnevala. Všetko pokazila, celý romantický okamih.

„Bella!“ zakričala a hodila sa mi okolo krku. Zdvihla ma na ruky a točila mnou. Zakrútila sa mi hlava.

„Alice, to by aj stačilo, čo tu robíš?“ pýtal sa nahnevane Edward a zobral ma od Alice a privinul si ma k hrudi. Spokojne som zapriadla a nahnevane sledovala Alice, ktorá sa stále usmievala.

„Bella, prosím, však ti môžem zariadiť svadbu, však?“ prosíkala a pozerala sa na mňa so psími očami. Nemohla som odolať. Prevrátila som očami a vzdychla si.

„Alice, môžeš, len nechápem, prečo si sa ma to nemohla spýtať neskôr.“

Tajomne sa na mňa usmiala a povedala. „Vieš, tak nejako som zaobstarala už svadobné šaty a videla som, že budeš z nich uchvátená, tak som ti sem prišla povedať, že si ich musíš ísť vyskúšať,“

Vystrašene som zdvihla hlavu k Edwardovi, ktorý si nahnevane premeral Alice. Potom sa pozrel na mňa a výraz mu zmäkol. Pohladil ma po líci a usmial sa na mňa.

„Pravdaže si môžeš vybrať šaty sama,“ pošepol mi do ucha a pobozkal ma jemne na krk. Zavrela som oči a poriadne sa nadýchla tej krásnej vône, čo sa z neho šírila.

„Ale Edward...“ začala Alice no Edward ju zahriakol. „Alice, prosím ťa. Bella sa musí rozhodnúť sama. Som vôbec rád, že povedala áno,“ vravel nespokojne a potom mi pozrel do očí. Usmiala som sa naňho a pobozkala ho na bradu.

„Vždy by som ti povedala áno,“ pošepla som mu a otočila sa k Alice.

„A čo sa týka teba, Alice...“ začala som s nahnevaným hlasom, no predstierala som to, „rada si pozriem tie šaty, ktoré ma tak uchvátia,“ povedala som a Alice zvýskla. Rozbehla sa ku mne a už po druhýkrát ma zdvihla na ruky a zatočila mnou.

„Jupí, jupí, ďakujem, Bella, jupí,“ kričala ďalej a potom zmizla. Zasmiala som sa a Edward sa ku mne pridal.

„Ták, teraz si asi musím ísť pozrieť tie šaty, však?“ spýtala som sa ho a Edward sa pokrivene usmial.

„Súhlasila si, tak ti nič iné neostáva,“ pošepol a pritiahol si moju tvár k jeho. Mramorové pery spojil s mojimi a zdvihol si ma do náručia.

„Som najšťastnejší muž na svete,“ pošepol mi popri bozkoch, ktoré som mu túžobne oplácala.

O dvadsať rokov neskôr

Teraz by som mala mať zrejme tridsať osem rokov, na tvári si všímať možno prvé vrásky. Lenže, ako Alice tvrdila, keď si upír, na kráse nikdy neubúdaš. Si len stále krajšia a krajšia.

Alice vlastne mala pravdu vo všetkom. Šaty, ktoré boli z krásneho bieleho saténu mi obopínali krivky a dokonale mi sedeli. Boli jednoduché, no o to viac sa mi páčili. Keď sa dozvedeli o mojich zásnubách rodičia, mama bola nehorázne šťastná a otec len zamrmlal nejakú gratuláciu. Typická Charlieho reakcia, ale videla som mu na tvári, že je šťastný.

Pamätám si ešte jeho slová, veď moja dokonalá upírska myseľ je bezchybná. „Keď si šťastná ty, Bells, som šťastný i ja.“ Potom ma pobozkal na čelo a objal ma. Bola som až nadmieru spokojná ich reakciou.

O mesiac po súhlase, že sa za Edwardom vydám, sa konala neskutočne krásna svadba, ktorú, pravdaže zorganizoval nikto iný ako Alice. Pomáhala jej pritom i Rosalie, moja mama ako aj Esme. Ja som sa veľmi do toho babrať nemohla, iba som im povedala aké by som si predstavovala farby.

To bolo všetko, čo som zariadila ja. Úbohú jednu farbu. Celkom ma to aj mrzelo, ale nechcela som Alice pokaziť radosť a navyše povedala, že sa ešte mnohokrát môžem vydať a zariadiť si svadbu po svojom, no na to som jej len povedala:

„Alice, naozajstná svadba je len vždy raz, potom sú to len nejaké napodobeniny... ach, nechcem sa ani zamyslieť nad tým, čo všetko si ešte zariadila, takéto výstrely, mala to byť malá svadba, okolo dvadsať možno päťdesiat ľudí a je tu okolo dvesto. Alice, takto som si to nepredstavovala...“ Pravdaže som je nepovedala o tom, ako ma to sklamalo, to som si radšej nechala pre seba.

No keď prišiel deň svadby, konalo sa to okolo dvanástej priamo v sídle na záhrade Cullenovcov. Vstúpila som do nádhernej záhrady, kde nad nami visel krásny zapletený baldachýn z voňavých orchideí, ruží, fialiek a mnoho ostatných rastlín, ktoré som nepoznala, no každý jeden kvet musel stáť pekelné peniaze. A to bol už druhý dôvod, prečo sa mi toto všetko nepáčilo. Dali do toho nehorázne peniaze. Keď som to všetko uvidela, v duchu som si povzdychla a nahodila očarený výraz, ktorý bol z polovice naozaj očarený, pretože, keď som zazrela ako sa moja mama rozplakala pri pohľade na mňa i Cullenovci i Alice, ktorá priam skákala od radosti, musela som povoliť mojim emóciám a trochu sa pousmiať.

Pomaly, krok po kroku, nohy opatrne pred sebou. Len nespadni, Bella, opakovala som si po celý čas, až kým som nezazrela jeho... Jeho biela pokožka sa trblietala v svetle lampičiek, oči sa jagali šťastím a tekutým zlatom, mal na sebe čierny oblek, ktorý nosievali v jeho dobe, ale na ňom sedel perfektne a bol nadmieru sexi.

Zrýchlila som krok, chcela som byť čo najrýchlejšie pri ňom. Ešteže tam bol Charlie, pretože Rose by musela zahrať strašne rýchlu skladbu. Otec ma pevne ma uchopil a zašepkal do ucha:

„Zlato, ja viem, že sa na neho nevieš dočkať, ale Bells, o chvíľu budeš s ním stále, každú minútu, tak si užívaj tú voľnosť, čo ti ostala,“ zabrblal a ja som sa zasmiala jeho sarkastickému humoru. Mám ho rada aj napriek tomu, že nebol až tak rád, že sme spolu.

Musela som sa rýchlo prestať smiať, lebo na mňa ľudia začali vyvaľovať oči v náznaku, že sa to nerobí. Zahryzla som si do pery a trocha som to prerátala. Všetko som pokazila. To sa môže stať len Isabelle Swanovej, že na svojej svadbe plnej upírov sa uhryzne. Na perách som pocítila krv a pozrela smerom k upíriemu obecenstvu, ktorí mali zavreté oči a zhlboka dýchali. Edward bol napätý a stavím sa, že sledoval všetkých myšlienky.

Povzdychla som si, keď ma Charlieho ruka pustila a nahradila ju Edwardova. Sladko som sa naňho usmiala. Nahol sa k mojej tvári a jazykom mi oblizol krv, aby viac z pery netiekla. Vyvalila som na Edwarda oči, ktorému vôbec nesčerneli. Spravil pokrok, už tak netúži po mojej krvi, aj keď viem, že to nie je o nič lepšie ako predtým, znova som si pomyslela a usmiala sa na Edwarda. Otočili sme sa k farárovi a začal sa obrad.

„Áno,“ bolo naše posledné slovo. Potom sme sa rýchlo k sebe pritiahli a náruživo pobozkali. V bruchu sa mi rozleteli motýliky, pretože konečne tento anjel patril mne, len a len mne. Usmiala som sa naňho, keď sme sa od seba odtiahli.

„Ako sa ti to pozdáva, pani Cullenová,“ pošepol mi do ucha. Pri jeho chladnom dychu som sa jemne zachvela. Ták, pani Cullenová, nebude ťažké si zvyknúť na nové priezvisko. Isabella Cullenová.

Rozžiarene som sa naňho usmiala, a tak ako on, aj ja som sa natiahla k jeho uchu a zašepkala. „Pán Cullen, všetko je tak dokonalé, keď som s tebou.“  Aj keď som nebola taká zvodná ako on, mala som rovnaký účinok ako on na mňa.

Znova ma pobozkal a potom sme sa od seba museli odtiahnuť pretože prišli gratulácie. Po gratulácii bola hostina a potom sme sa pripravili na odchod. Alice mi pripravila krásne šaty značky Channel, za ktoré musela minúť nehorázne peniaze.

Jednoducho, nezmenila som sa. Ešte stále nie som zvyknutá, že Cullenovci sú bohatí, teda... tým pádom i ja.

Nasledovalo vyhadzovanie kytice, ktorú chytil Charlie, ani neviem, ako sa to k nemu dopracovalo. Zdvihol kyticu a zasmial sa. Všetci sme sa k nemu pridali. Tak ocko, budeš sa ženiť.

A následne to tak aj bolo. Oženil sa so Sue Clearwaterovou, s ktorou, verte, či neverte, čaká dieťa, ktoré je už na svete a je z neho vĺčik. Charlie sa už dozvedel o živote vlkov pred mojou svadbou a vedel, že Sue je jedna z nich. Narodila sa mi krásna sestrička, ktorú pomenovali tak nejako skoro po mne. Iba skoro, pretože moje meno je tiež talianske. Volá sa Alessandra, má krásne smaragdové oči a po pás dlhé orieškové vlasy. Teraz už má sedemnásť a nestarne. Charlie a Sue sa rozhodli, že si užijú aj starobu, že nechcú žiadnu premenu, ani nič podobné, chceli zomrieť ako každý iný starý človek. Poprosili ma, aby som sa potom o ňu postarala. Horlivo som prikývla aj keď mi bolo ľúto, že Charlie so Sue zomrú. Navyše som ešte získala ďalších dvoch nevlastných súrodencov - Leah a Setha Clearwaterovcov.

Alessandra sa okrem toho pripútala k nejakému ďalšiemu vlkolakovi, Rileymu, takže je s ním a onedlho už bude aj svadba. Alice má plno práce.

Po celom rozlúčení a vyhodení kytíc sme nasadli do auta, kde sme cestovali na ten krásny ostrov Esme skoro deň či dva. Vyzeralo to tam neskutočne krásne, tá pláž, dom, za ktorým sa nachádza len jedna veľká džungľa, proste neskutočne krásne. Tie izby s baldachýnmi. Bolo to niečo extra.

Nasledovala naša prvá spoločná noc. Bolo to ako expolózia všetkých pocitov, čo sa vo mne nazbierali počas nášho chodenia. Dostala som chuť, takú chuť po ňom, že to bolo až nemožné. Priala som si, aby nikdy neskončil, aby nikdy neprestal s tou rozkošou, no keď sme obidvaja dosiahli orgazmus, udýchane sme sa zvalili na posteľ a potom som chtiac-nechtiac zaspala na jeho hrudi.

Nasledujúce dni sme stále trávili nejakými atrakciami a v noci náš čakala vždy tá krásna noc. Pravdaže, niekedy sa stalo, že sme dostali chuť pri varení jedla, objavovaní vodopádu, sprchovaní. Bolo to naozaj krásne a bola som tá najšťastnejšia žena na svete. A potom prišla ona. Moja malá, krásna Renesmee, ktorá sa vytvorila z lásky, z mojej a Edwardovej lásky.

Edward vtedy zúril, chcel mi to malé dieťatko, ten plod, čo vo mne rástol, zobrať. Ušla som, bolo to hrozné, ťažké, viem, že som spravila chybu ale nechcela som prísť o moje malé dievčatko.

Všetko sa to zomlelo príliš rýchlo, boli sme zrazu doma a oni odo mňa žiadali, teda prikázali mi a povedali, že dnes to ide preč. Toľkú bolesť, čo som pocítila, sa nedala nahradiť ani prirovnať bolesťou pri premene. Vtedy som si pomyslela, ako mi to môže Edward robiť, pravdaže jeho odpoveď som poznala.

„Bella, ten plod ťa zabije, som sebec, ale nedokážem o teba prísť.“

Rozplakala som sa a povedala, že sa chcem prejsť. Zobrala som si malé minimum peňazí a hneď som odišla k prvému bankomatu vo Forks. Vybrala som všetky peniaze a kartu zlomila na malé kúsočky. Potom som sa vybrala niekam, kde budem mať od nich pokoj. Vystúpila som na letisku a kúpila si letenku do Nemecka a následne do Ruska.

Ešte v ten deň, o dve hodiny na to, som letela. So slzami v očiach som hľadela na posledné budovy Forks i lesy Olympijského polostrova. Čím ďalej som bola od neho, tým viac sa mi diera v mojom srdci otvárala. Plakala som, vzlykala, no viem, že som spravila dobre. Nikdy by som nedovolil, aby niekto ublížil mojej malej kráske.

Keď som vystúpila, išla som hneď do ďalšieho lietadla, ktoré smerovalo do Ruska. A z Ruska som nastúpila do lietadla, ktoré letelo na opačnú stranu od letiska, z ktorého som vystúpila.

Prišla som do mesta neďaleko Yaroslavl. To bolo niekoľko tisíc kilometrov od hlavného mesta. Nachádzala som sa v malom mestečku, kde som si prenajala byt. Nakúpila som si vhodné potreby pre moje dieťatko a v prvý deň som si sadla na balkón a hľadela na zapadajúce slnko, ktoré sme sledovali s Edwardom. Vyhŕkli mi slzy. Pohladila som bruško a usmiala sa naň.

„Neboj, moja krásna, všetko bude v poriadku, neboj sa, zlatko, mamička sa o teba postará,“ šepkala som a chlácholila moje bábätko. Pohladila som si bruško a dieťa, ktoré kopalo, sa upokojilo. Usmiala som sa.

Musím zavolať domov, no nie cez mobil. Mohli by ma vystopovať, pomyslela som si a hneď sa vybrala hľadať nejakú búdku. Vtedy som stretla ju. Adelu. Ženu, ktorá utiekla pred svojím vražedným manželom z USA sem do Ruska. Pomáhala mi tu vyžiť, keďže som po rusky nevedela ceknúť ani ň.

Vytočila som Charlieho číslo, ktorý hneď po prvom pípnutí zdvihol.

„Prosím?“ spýtal sa horlivo. Bol vystrašený ako nikdy, keď si predstavil, že som niekde sama. Tušila som, že Cullenovci onedlho zistia, že už nie som v štátoch. A nebude im trvať mesiac, kým zistia, že sa nachádzam niekde tu v Rusku.

Zaplatili si všemožné agentúry, podplatili letové agentúry, snažili sa ma vystopovať. Zistili, že som vystúpila v Nemecku, no ďalej viac nevedeli. Spravila som to naschvál, aby som ich zmiatla.

„Oci, to som ja, Bella, budem hovoriť rýchlo a stručne. Som v poriadku, som tehotná a utiekla som preto, lebo mi ho chcú zobrať, pretože sám dobre vieš, že nie sú normálni a vypočul si si o nich legendy. Chcú mi zobrať moje malé bábätko, lebo by ma mohlo zabiť, ale poviem ti len to... nikdy si nedám moje malé bábätko, pokojne kvôli nemu aj zomriem.“ Nejako som sa vtedy rozhovorila. Počula som, ako sa ocko rozplakal.

„Bella, ja viem, všetko mi povedali. Vráť sa, boja sa o teba a ja tiež, kde si?“

Jasné, že sa o mňa báli. Veď Edward ma miluje a patrím do ich rodiny, je to prirodzené aj pre otca. Mali by sa báť, keď mi to spravili.

„Oci, zavolám ti, zatiaľ ahoj,“

Zrušila som. Príliš dlho som nechala plynúť rozhovor. Možno ma budú vedieť aj vystopovať.

Lenže vtedy som si spomenula, že im stačí dvadsať sekúnd len v oblasti USA. Na iné štáty a ešte iný svetadiel minimálne tri až štyri minúty. Vydýchla som a vtedy išla naspäť domov, pravdaže spolu s mojom susedou, spomínanou Adelou.

Nehorázne ďakujem jej patrí a je mi nesmierne ľúto, že som jej nevedela pomôcť. Našiel ju jej muž a zabil ju. Myslela som, že sa zbláznim. Za mesiac som ju stratila a znova som sa ocitla sama. Ruštinu som už vedela lepšie. Chápala som ju a lepšie som sa dorozumievala.

Bola som asi už v štvrtom mesiaci a vtedy som si vydýchla. Teraz už potrat nemôžu robiť, pretože by ma mohli zabiť a to malé vo mne je už živý tvor.

Keď začal štvrtý mesiac, Renesmee ma začala poriadne kopať, niekedy som mala niečo zlomené alebo iba buchnuté, lenže čím viac rástla, tým viac bolesti mi spôsobovala. Dva mesiace som bola bez kontaktu Edwarda, musela som mu zavolať.

Postavila som sa k tej istej búdke, od ktorej som volala Charliemu a vytočila ho. Ozval sa jeho zničený hlas.

„Prosím, rezidencia Cullenovcov,“ zaznel jeho smutný hlas. Bolo krásne ho počuť po takej dobe a zároveň smutné, že som nemohla byť pri ňom a pobozkať ho na pery. No musela som byť silná, aspoň tak som si to vravela.

„Edward,“ šepla som potichu a Edward zalapal po dychu. Takmer som pocítila ako ožil. Miloval ma, áno, viem to. A určite už o mňa nechce prísť. Už ma nebude chcieť stratiť, už to nebude môcť spraviť. Ten plod už je dieťa, pomyslela som si vtedy.

„Bella, och, Bella... ako sa máš, kde si? Si v poriadku? Bella, Bella...“

Hovoril rýchlo, až som nestíhala sledovať čo. Musela som sa usmiať nad jeho roztržitosťou.

„Edward, som v poriadku, aj dieťatko je v poriadku, rastie ako z vody,“ uistila som ho.

„Bella?“ započula som hlasy rodiny. Dal si ma na odposluch, vlastne to ani nemusel, upíri majú skvelý sluch.

„Kde si? Vráť sa, chýbaš nám i mne. Spravil som chybu, nebude žiadny potrat, zachránim vás oboch, len sa vráť. Bella, kde si?“

V tom momente som si vydýchla. Verila som mu, bol to môj manžel, nemohol mi ublížiť, vedel, že by som ho znenávidela.

„Som v Rusku,“ odpovedala som mu a započula zalapania po dychu. Vedela som, že sa nedostali až tak ďaleko aby vedeli, že som tu.

„V Rusku? Veď je to... v akom meste si?“ snažil sa radšej položiť konkrétnu otázku. Pousmiala som sa.

„Neďaleko Yaroslavl, je tu krásne," pošepla som a vtedy zložila. Došli mi minúty. Doprdele.

No muselo mu to stačiť. O pár dní sa mi to vlastne potvrdilo, Cullenovci stáli pred mojim bytom a netrpezlivo mi zvonili na zvonček. Pomaly som sa tam doteperila, pretože sa mi bruško dosť zaguľatilo, a otvorila dvere. Zazrela som svojho anjela. Ihneď sa mi vrhol do náručia a bozkával ma na každučké miesto, ktoré som mala odhalené. Bola som spokojná a Renesmee sa to vtedy páčilo, mierne sa mi zavrnela v brušku.

Vzdychla som a prezrela si svojho manžela, ktorý bol neuveriteľne krásny. Medové oči sa mu jagali šťastím a úsmev na tvári bol nekonečný. Odľahlo mu, ako aj celej rodine. Postupne ma objala celá rodina i Rosalie, ktorá ma stisla ako keby sme boli najlepšie priateľky a nevideli sme sa niekoľko rokov. Usmiala som sa na nich a pozvala ich dnu.

Nechcela som odtiaľ odísť, bolo mi tam dobre, mala som svoj pokoj i izbu pre malú, ktorá ešte nebola vymaľovaná, pretože som vtedy nevedela, čo čakám.

„Je to tu útulné i krajina je krásna,“ poznamenala Esme a prezerala si dizajn bytu.

„Sú tu veľké obchodné centrá,“ poznamenala som a pozrela na Alice, ktorá sa na mňa mračila. Hnevala sa na mňa.

Vzdychla som. „Nedali ste mi inú možnosť, ani ty si pri mne nestála, Alice,“ vyčítala som jej to do tváre a Alice ublížene sklonila hlavu. Nevyčítam jej to teraz, no vtedy hej, sklamala ma ako kamarátka, ako vtedy, keď ma Edward opustil. Spravila to dvakrát.

„Chcem tu ostať,“ poznamenala som a sadla si na parapet, na ktorom mám prestreté deky a väčšinou na nich sedím a pozerám z okna.

„Ale vo Forks máme všetky potrebné prístroje na pôrod, a navyše bude z teba zrejme upír, lebo pôrod určite neprežiješ a navyše je tu príliš veľa ľudí,“ povedal Carlisle. Mal pravdu. Nehodila som na nich ani jeden pohľad. Pozerala som sa z okna.

„Po pôrode sa sem vrátim,“ povedala som tak, aby nenamietali. Boli ticho, príliš sa báli, že by som znova ušla alebo sa s nimi nevrátila.

„Dobre, Bella, vrátime sa sem, len mi už neuteč,“ povedal Edward a priblížil sa ku mne, chytil ma za plece, no nijako som nezareagovala.

„Sklamal si ma, Edward,“ pošepla som smutne a hľadela na ženu s mužom ako sa naháňajú s ich deťmi a bláznia sa.

„Bella, odpustíš mi niekedy?“ spýtal sa bolestne. Pozrela som do tváre môjmu anjelovi.

„Musíš si získať moju dôveru, už vám neverím,“ povedala som a oprela hlavu o stenu a zavrela oči. Premohol ma spánok.

O týždeň sme už boli doma vo Forks. Ospravedlnila som sa Charliemu, ktorý bol rád, že ma vidí.

O tri mesiace bol pôrod, pri ktorom som zomrela, no Edward do mňa vpustil jed. Začala premena, ktorá bola neuveriteľne hrozná, no ako som povedala, nedala sa porovnať s tou, keď mi povedali, že moje dievčatko chcú zabiť.

O tri dni som sa premenila. Všetko bolo tak jasné a zreteľné. Môj zrak zachytil každú čiastočku prachu, ktorá sa vznášala všade na okolo. Sluch som mala dokonalý, počula som až na cestu i čvirikajúce vtáčiky, ktoré spievali na lavičke pri dome.

Šokovane som sa nadýchla. Všetko bola tak... iné. Dokonalé a zároveň tak zaujímavé.

Vtedy som zacítila moje dievčatko, ktoré mala na rukách Rosalie dole. Nemala som chuť ju zabiť, len ju chytiť do rúk a vybozkávať. Pozrela som sa na Edwarda i rodinu.

„Teraz si si už zaslúžil moju dôveru,“ povedala som a pri mojom hlase som zalapala po dychu. Bol tak... krásny. Zvonivý, ešte krajši ako Rose alebo Alice. Dokonalá symfónia klavíra a huslí.

Edward sa usmial a pomaly ku mne pristúpil. Dávala som si naňho pozor, no neovládla som svoju túžbu po ňom. Skočila som mu do náručia a pevne stisla. Pobozkali sme sa na tvár. Vzdychla som.

„Bella?“ vytrhol ma zo zamyslenia Edward, ktorý ma držal za plecia a uprene ma pozoroval svojimi zlatými očami.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtal sa pobozkal ma na krk. Zavrela som oči.

„Nad životom pred svadbou a potom, keď som odišla do Ruska,“ pošepla som mu a otočila sa k nemu.

„Áno, musím uznať, táto krajina je čarovná,“ pošepol mi popri bozkoch. Žijeme v Rusku aj s celou rodinou, ktorá býva neďaleko vo vile, my si žijeme v mojom byte. Ruky som mu obmotala okolo krku a pôvabne sa usmiala.

„Renesmee spí, vieš, čo mi napadlo, že by sme mohli robiť?“ Pôvabne som mu pozrela do očí. S pochopením si ma vyzdvihol do náručia a smeroval do spálne.

Tam sme spojili naše telá a poddali sa vášni a našej láske, z ktorej vznikla naša úžasná dcéra, ako aj na môj nesmrteľný život pri mojej jedinej láske, ktorú nadovšetko milujem.

The End

Zhrnutie

Budem veľmi rada, keď tu bude aspoň desať komentárov.

Tak ako, nesklamal vás koniec? Ako sa vám to pozdáva? Páčila sa vám poviedka?

Na záver chcem veľmi poďakovať tým, ktorú moju poviedku čítali do konca a komentovali ju stále. Ďakujem a lúčim sa s vami.

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Väzeň číslo 1968 - Epilóg: