Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Väzeň číslo 1968 - 6. kapitola

04.10.2011 (19:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 3574×

Predchádzajúca kapitola:

Do hodiny som bola vo svojej izbe a otvárala list, ktorý mi prišiel.

Od súdu... na zmenu priezviska, že sa mám dostaviť tam a vtedy... blá blá... a keď som dočítala, skoro mi prasklo srdce, keď som uvidela meno právnika, ktorý mojich rodičov zastupuje...

6. kapitola

Zastupujúci advokát: Edward Cullen. Ten hajzel. On svedčí proti mne. Keď sa mi objaví pred očami, usmažím ho v oleji. Keby nebol upír, našla by som ho, ako všetkých predtým, a dobodala ho k smrti. Hajzel jeden.

Prečítala som si posledný riadok a uvidela dátum súdu. Zajtra. No skvelé. Už sa teším.

Ľahla som si na posteľ a zavrela oči. Chcela som, aby to čo najrýchlejšie ubehlo. Aby uvidel, kto je naozaj Bella Swanová.

Na druhý deň, deň súdu:

Okolo siedmej ma zobudil Joe. Vedľa neho stála Alice. Prevrátila som očami a pozrela na Alice, ktorá postávala pri posteli.

„O päť minút ju beriem," povedal Joe a zavrel celu.

„Čo by si chcela, Alice?" spýtala som sa a postavila. Otvorila som skrinku a vybrala čierne nohavice a sivé tričko. Hodila som si to na posteľ a vyzliekla si veci, ktoré som mala na sebe. Už sa nehanbím ukazovať nahá, veď každý večer sa sprchujeme všetky ženy spolu. Museli sme si zvyknúť.

„Bella. Neviem, čo to do Edwarda vošlo... vlastne ani nevieme, ako to zobral, keď sa to dozvedel, ale chceme ti povedať, že nám je to ľúto," povedala a sadla si na posteľ.

„Alice. Už dávno nie som tá Bella, ktorá bolo plná citov... áno, prekvapilo ma to, ale neublížilo, pretože Edward mi je totálne ukradnutý," odpovedala som jej a obliekla si veci, obula topánky a pozrela na Alice.

„Môžeš mi, prosím, urobiť vlasy?" spýtala som sa jej a podala jej kefu. Zobrala ju odo mňa a jemne sa mi dotkla ruky. Na ten chlad som už dávno nebola naučená, a preto som sa striasla.

Chytila mi vlasy a začala prečesávať. Z vrecka si vytiahla gumičku a navliekla si ju na ruku.

„Môžem ťa ostrihať?" spýtala sa jej zvonivým hlasom. Vzdychla som. Už je vo svojom.

„Rob si čo chceš!" odvrkla som. A tak mi Alice tými jej rýchlymi pohybmi ostrihala vlasy, dala peroxid na zosvetlenie vlasov a trocha do toho farby. Keď mi ukázala malé zrkadlo, pozerala sa na mňa iná Bella. Len z vonka, z vnútra stále tá istá.

„Čo povieš?" spýtala sa a usmievala sa ako slniečko. Prevrátila som oči.

„Je to fajn," povedala som a postavila sa. V tom momente sa otvorila cela a Joe sa zarazil na mieste.

„Alice," začal Joe, no prerušila ho Alice: „Sme tu na to, aby sme zmenili tieto ženy, Joe. Je to moja práca," odpovedala tým očarujúcim hlasom a zvodne naňho mrkla. Zdvihla som obočie a pozerala na Alice. Zmenila sa. No fajn, nie je sama.

„Joe, no tak ma už odnes," zavrčala som a prešla k nemu. Ruky som si dala za chrbát a čakala, kým mi Joe nasadí putá. Potom sme už len vyrazili.

Momentálne sedím na lavičke pred vstupom do súdnej miestnosti a hľadím na rodičov, ktorí sedia oproti. Pozerala som sa na mamu, ktorá zničene hľadela na mňa. Pozrela som sa doprava, kde vedľa mňa sedel Joe a naľavo, kde sedel môj obhajca.

„To meno si si nerozmyslela?" spýtal sa môj obhajca. Zakývala som hlavou, že nie, a hľadela na prichádzajúceho Edwarda.

Vyzeral presne tak, ako som si ho pamätala. Bronzové vlasy mal vytočené do všetkých strán, medovo-zlaté oči, ktoré som zbožňovala, aj keď som ho nemilovala. Jeho úžasnú postavu, bielu pleť a jeho krásnu vôňu. Áno, Edward, nezmenil sa. No už ma netrápi.

Moji rodičia sa postavili a potriasli si s Edwardom ruky. Potom sa Edward zahľadel na mňa. Jeho pohľad som nevedela vôbec rozlúštiť. Bol taký tajomný, vôbec som netušila, čo mu prebieha hlavou.

O takých desať minút sa začal súd. Bolo to nudné, nemala som čo robiť. Len som hľadela na svoj stôl pred sebou a vždy, keď sa ma niekto niečo spýtal, odvrkla som nejakú nadávku.

„Isabella Swanová, aké meno chcete mať namiesto Swanová," spýtal sa sudca.

Postavila som sa a zákerne sa usmiala na Edwarda. „Pán sudca, priezvisko Masenová," odpovedala som a Edwardovi sa rozšírili oči.

„Námietka. To nemôže!" zakričal Edward.

„Sa poser, Edward. To je už moje meno..." zasmiala som sa a pozerala mu do očí. Vrel v nich oheň a zlosť.

Posledné sudcove slová boli: „Isabella Masenová". Slová predtým som nepočula. Zaujímali ma iba tieto slová. Páčila sa mi jeho reakcia. Bol nazlostený ako lev, ako šelma... vedela som, že je zle, no mne to bolo jedno. Edward rýchlo vyšiel z miestnosti a počula som už len buchot.