Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Väzeň číslo 1968 - 3. kapitola

16.09.2011 (19:00) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 20× • zobrazeno 2452×

V minulej kapitole ste čítali:

Rýchlo som sa postavila z postele, obula sa a vyšla spolu s ním von. Prechádzali sme chodbou pomedzi všetky väzenské izby od čísla 1968 až po 1850, čiže sme prešli tri poschodia a vošli po boku už ďalších väzenkýň, ktoré sa k nám pripojili, do jedálne. Keď som  tam vstúpila, zamrzla som na mieste. Kopa svalov, vysoký, krásny, bledý, zlatavé oči... Nie! To nemôže byť pravda!

3. kapitola

Ako sa tu mohol objaviť Emmett Cullen?! A to znamená... to znamená, že sú to úplne všetci! A keď ma takto nájdu... keď ma takto nájde Edward, zblázni sa. Vlastne ani nie, upíri sa nemôžu zblázniť. A navyše ma ani nemiloval, tak mu to môže byť ukradnuté. A mne tiež.

Rýchlo som sklonila hlavu, zobrala si pripravený podnos s jedlom a sadla si k voľnému stolu. Na lyžičku som si nabrala tú kašu a vložila do úst. Bez soli... blé. Toto jedlo by nezjedol ani pes, nieto ešte človek.

Zdvihla som hlavu a pozrela na jednu väzenkyňu, čo je mi najbližšia. Sofia.

„Sofia! Poď sem!" zvolala som. Bojazlivo sa mi pozrela do očí a rýchlo si ku mne prisadla.

„Bella," šepla. Nabrala som si ďalšiu lyžičku kaše a vložila do úst.

„Čo mi povieš o novom bacharovi?" spýtala som sa a pozrela jej do očí.

„Takže prišli... Je ich tu teda šesť. Prišli z Chicaga," odpovedala a zahryzla si do pery.

„Dobre. Môžeš mi ešte povedať kto čo robí?" spýtala som sa nedočkavo. Chytila si vlasy a obmotávala si ich okolo prstu.

„Dve ženy pracujú pri mimoväzenských aktivitách. Muž so ženou sú noví doktori a dvaja sú ako bachari," vravela. Keď dokončila, hrdo sa usmiala a vystrela sa na stoličke.

„Ďakujem, Sofia. Môžeš ísť, a keď sa dozvieš niečo viac, hneď mi to povedz!"

„Dobre, Bella," usmiala sa na mňa a sadla si na svoje miesto. Všimla som si, že pri mojom mene sa Emmett mykol. Usmiala som sa. Veď vy ešte uvidíte.

Postavila som sa a odložila tácku s jedlom, a keď som prechádzala okolo Emmetta, povedala som:

„Medveď je moje obľúbené zviera. A prečo? Lebo je rovnaké ako ja," zasmiala som sa a všimla si, ako sa za mnou obzerá. Sklonila som hlavu a vošla do svojej cely. Tak. A mám postarané o zábavu.

Sadla som si na posteľ a zobrala knihu. Otvorila som si na strane, kde som skončila, a pokračovala.

Môj vkus na knihy sa tiež zmenil. Už nemám rada Rómeo a Júlia či Búrlivé výšiny. Už sa mi nepáčia romantické a zaľúbené knihy. Teraz sa mi páčia tvrdé knihy. Knihy, ktoré nekončia dobre.

Rozzúrene som zahodila knihu a postavila sa. Vyšla som z cely a smerovala do miestnosti,  kde budú určite Rosalie a Alice s mimoväzenskými aktivitami. Vošla som do miestnosti a pozerala na ženy, ktoré buď čítali, hrali šach, kreslili si, či sa rozprávali, presne ako som očakávala, s Rosalie a Alice. Sklonila som hlavu, zašla za roh a zákerne sa usmiala.

Nechápem síce akože ma nespoznali, ale lepšie pre mňa.

Zavrela som oči a myslela na to, že sa idem zabiť. Že si idem prerezať žily. Zrazu som započula zhíknutie. Vyšla som z rohu a pozerala na Alice, ktorá vystrašene hľadela na Rose. Všimla som si, ako niečo Alice rozprávala Rosalie a prečítala som to jej z pier.

Bella sa ide zabiť.

Zasmiala som sa a rýchlo vypochodovala z miestnosti. Cestou na celu ma zastavil strážnik.

„Joe," usmiala som sa naňho.

„Swanová," upozornil ma. Chytil ma za lakeť a ťahal k návštevnej miestnosti.

„Ja mám návštevu?" spýtala som sa prekvapene.

„Aj ja sa čudujem," odpovedal a zavrel ma v návštevnej miestnosti. Otočila som sa a zamrzla na mieste. Tak toto som vôbec nečakala!