Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Väzeň číslo 1968 - 12. kapitola

03.01.2012 (07:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1939×

Väzeň č. 1968 – 12. kapitola

Po necelom týždni ma pustili domov. Celá rodina sa z toho neskutočne tešila. Charlie mi sľuboval, že bude so mnou tráviť viac času, no na to som mu odpovedala, že si nemusí kvôli mne robiť starosti. Mama mi zase nasľubovala, že príde do Forks aj s Philom každý mesiac, pokiaľ sa nepresťahujem k nej.

Na oboch som sa usmiala a objala ich. Bola som rada, že ich mám. I Edwarda, ktorý mi sľúbil, že mi pomôže.

Lenže každý deň som pociťovala stále väčšiu prázdnotu, ktorú mi spôsobil on, jeho meno som nechcela vysloviť, pretože mi to nerobilo dobre.

Dnes ma Edward pozval na piknik na jeho obľúbené miesto, ktoré som mala navštíviť práve vtedy, keď som mala haváriu.

Prešla som k mojej skrini a vybrala si z neho tmavé, tigrované legíny, v ktorých sa mi skvele vynímali moje dlhé, štíhle nohy. Doladila som to bielym tričkom pod zadok a na to prehodila voľné ružové tričko. Skvele sa to doplňovalo. Obula som si hnedé conversky keďže ideme do lesa. Doplnila som to ešte tigrovanou arafatkou a obliekla si hnedý, kockovaný kabát.

Pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som fantasticky, až na tú tvár. Rýchlo som sa došuchtala k stolíku a zobrala make-up. Oči som si pretrela špirálou, spravila si jemné tiene a zvýraznila som si líca. Ešte na pery som si dala ružový lesk a pozrela na vlasy, ktoré mi stáli do všetkých strán. Vzdychla som a vošla do kúpeľne, kde som si vybrala žehličku. Prešla som si celé vlasy a keď už vlasy boli pekne upravené, vypla som ju. Prešla som pred veľké zrkadlo a s úžasom hľadela na seba. Bola som iná, úplne iná ako som bola predtým. Teraz som vyzerala naozaj dokonalo.

Vyšla som z izby a kráčala dolu po schodoch. Charlie tu nebol, musel ostať v práci. Prešla som k dverám a otvorila ich. Stál na verande a pozeral sa na oblohu. Bol krásny. Bronzové vlasy mu neposlušne lietali sem a tam a krásnu čiernu košeľu, ktorá z neho robila naozaj neodolateľného, mu niekde vytŕčala z úžasných nohavíc. Vyzeral naozaj dokonale a sexi. Musela som nad ním len vzdychnúť. Ihneď sa ku mne otočil a prezrel si ma. Začervenala som sa a sklonila hlavu.

„Vyzeráš úžasne,“ pošepol mi Edward do ucha a objal ma. Ruky som mu obmotala okolo pásu a stisla. Potrebovala som ho cítiť. Vyžaruje z neho pokoj a to ma k nemu stále viac a viac ťahá.

„Vieš, že aj ty?“ odpovedala som mu a pritiahla tvár k jeho. Obtrela som sa perami o jeho mramorové. Vzdychol a ja som nechala, nech ma jeho jazyk vedie. Bolo to krásne. Keď som sa potrebovala konečne nadýchnuť, odtiahol sa a pobozkal ma na čelo. Stále som zavretým očami som mu položila hlavu na krk a pobozkala ho naň. Zachvel sa a vyzdvihol ma na ruky.

„Nechaj zavreté oči,“ šepol a predtým, ako sa rozbehol do lesa, ma ešte pobozkal na pery. Počas behu som ho bozkávala po celom krku a Edward sa ovládal, aby nezastal a nevrátil mi to. Zachichotala som sa a vtedy Edward zastal. Položil ma na zem a zakryl mi oči. Chytil ma okolo pása a niekam viedol.

„Tak, môžeš sa pozrieť,“ povedal a zložil si jeho ruku z mojej tváre. Otvorila som oči a zalapala po dychu. Nachádzali sme sa na krásnej čistinke pokrytej farebnými kvetmi. V strede čistinky sa nachádzala deka a na nej  bol košík a víno. Okolo boli ozdobené stromy svetielkami. Pri deke boli  rozostavené horiace fakle. Všetko to dodávalo na romantike a kráse. Rozžiarene som sa usmiala na Edwarda a hneď sa pritlačila na jeho pery.

„Je to krásne,“ šepkala som popri bozkoch. Usmial sa a zaviedol nás na deku. Posadili sme sa a Edward chytil do rúk šampanské a z košíka vybral jahody a šľahačku.

„Škoda, že ty neješ ľudské jedlo,“ povedala som smutne. Pohladil ma po líci a usmial sa.

„Ja mám zase toto,“ povedal a ukázal na fľašu s krvou. Našpúlila som pery.

„Ty si tu budeš popíjať krv a ja tu budem akože čo...“ Nestihla som dopovedať, pretože mi Edward vložil do úst jahodu so šľahačkou.

„Budem ťa kŕmiť,“ dopovedal. Pomaly som prežúvala sladkú jahodu a keď som ju dojedla, vzdychla som. Naozaj výborne sladká jahoda.

Zobrala som mu z rúk šľahačku a nahla sa k Edwardovi. Strekla som mu na nos a zatlačila ho do deky. Ľahol si a pôvabne na mňa pozeral. Sadla som si na Edwarda obkročno a nahla sa k Edwardovmu nosu. Perami som mu oblizla nos a zjedla šľahačku.

Strekla som mu i na pery a hneď sa mu na ne prisala. Dala som mu sladkú pusinku a perami mu krúžila a postupovala ku krku. Edward to už nevydržal a pretočil nás. Teraz som ležala ja pod ním. Krásne sa na mňa usmieval a očami, v ktorých plápolali iskričky, sa mi díval na pery. Zdvihol ruku a chrbtom ruky ma pohladil po líci.

„Bella, ja, ja... chcel som ti to povedať inak, ale... Alice!“ zakričal do lesa a pozrel na malú elfku, ktorá s ospravedlňujúcim výrazom vošla na čistinku. Edward sa odo mňa odtiahol a nahnevane sa pozrel na Alice.

„Prepáč, ale... Jasper potrebuje tvoju pomoc,“ povedala vyhýbavo a ospravedlňujúco sa na mňa usmiala. Úsmev som jej opätovala a uprene hľadela na Edwarda, ktorý učite čítal Alicine myšlienky.

„Nemohol si nájsť lepšiu chvíľu?!.. Ach, postaraj sa o Bellu,“ vzdychol. Natiahol sa k mojej tvári a pobozkal ma na pery. Ani som mu bozk nestihla vrátiť a Edward bol preč.

Zaškúlila som na Alice a ruky si prekrížila na prsiach. Teraz som prišla o niečo veľmi dôležité a musím čakať na to bohvie do kedy. Tak toto jej odplatím. Pochabo som sa na ňu usmiala a Alice sa rozosmiala.

„Nepodarí sa ti to,“ uistila ma. A došlo mi to. Tá jej schopnosť. Začervenala som sa a tiež vybuchla do smiechu.

Teraz mám aspoň zábavu na večer.

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Väzeň číslo 1968 - 12. kapitola :