Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 5. kapitola

15.01.2011 (08:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 5061×

5. kapitola

Edward:

Nechápal som, čo mi to Bella urobila. To nevie ako sa cítim, keď sa ma len dotkne? Ako sa musím sústrediť, aby som si ju hneď nezobral, keď sa bozkávame.  Ako mám potláčať svoje silné túžby neviem koľko dní? Ale vtom mi napadol skvelý plán. Trochu napomôžem Emmettovi, Bella určite nevydrží ani deň, a to nehovorím o dnešnom večeri. Nechcem, aby prehrala, ale ešte nevie aké to je, byť upírom.

Môj anjel bol práve v kúpeľni, chystala sa na spanie. Ja som si obliekol krátke čierne šortky, nič viac. Veľmi dobre viem, ako ju priťahuje moja vypracovaná postava. Je prekvapivo príjemne vidieť, ako Bella reaguje na moje telo. Ešte som nebol stopercentne rozhodnutý či vyskúšam svoj plán, nechcem nahrať Emmettovi do karát. Ale keď vyšla z kúpeľne v čiernej košieľke tesne pod zadok a s veľkým výstrihom, tak som si to hneď rozmyslel.

Sladko sa usmiala a ľahla si vedľa mňa.

„Nevadí ti tá stávka, však?“ pýtala sa a nahodila úsmev anjela.

Ani si nevieš predstaviť ako, pomyslel som si. Len som kývol hlavou, nedokázal som vysloviť, že je to v poriadku.

Rozžiarila sa. „Ďakujem.“

Príliš jemne ma pobozkala na pery. Ale aj z toho som bolo úplne rozpálený. Potom sa však zakryla prikrývkou a otočila sa na druhú stranu. Neveriacky som na ňu pozeral. Čo to robí???

Vtom sa z obývačky ozval Emmettov výbuch smiechu, nemám naňho teraz náladu.

Pritisol som sa Belle na chrbát a pevne ju chytil okolo pásu. Nič.

Zamračil som sa. Tak musím prejsť na plán B.

Rukou som vošiel pod prikrývku, chytil som ju za nahé, jemnučké stehno. Pomaly som prechádzal nižšie až k jej bokom. Vyhrnul som jej košieľku a prešiel jej po zadočku.

„Edward, dáva mi strašne veľa námahy, aby som sa teraz na teba nevrhla. Ale takto mi veľmi nepomáhaš. Ak dáš tu ruku ešte vyššie, pôjdem sa radšej vyspať do obývačky,“ zavrčala a stiahla si košieľku dole.

„Chceš povedať, že sa ti to nepáči?“ pýtal som sa akože zhrozene. Rukou som prešiel ešte vyššie cez jej dokonale tvarované prsia. Ihneď som ucítil ako jej stvrdli bradavky od vzrušenia. Spokojne som sa usmial. Otočil som ju k sebe. Mala zatvorené oči, už som vedel, že som vyhral. Pootvorila pery, veľmi lákavé. Hladovo som ju pobozkal, jej ruka putovala po mojich svaloch. Prstami som hladil jej prsia, postupoval som nižšie, po jej jemne pokožke. Veľmi nežne som prešiel po jej podbrušku, vzdychla si, mnou automaticky prešla ešte silnejšia túžba. Ale keď som sa chcel dotknúť jej najcitlivejšieho miesta, chytila mi ruku a opustila moje pery.

„Nepáči sa ti to?“ spýtal som sa.

„To som nepovedala, ale ja tu stávku vyhrám. Pokús sa to vydržať, veľmi dobre ti rozumiem,“ stále nahlas dýchala. Videl som na nej, že by stačilo pár sekúnd a povolila by. Ale dobre, nechce aby som ju ďalej vzrušoval, tak jej do aj splním.

S povzdychom sa svoju ruku odtiahol. Môj anjel sa na mňa pozrel s plamienkami v očiach ma hladne pobozkala. Moje upírie, šialené reakcie naskočili, tak veľmi som sa jej chcel dotýkať, vášnivo ju bozkávať, počúvať jej slastné vzdychy, cítiť tie úžasné pocity, keď som v nej. Rýchlo som sa odtiahol a pokračoval v jej hre.

Položila si hlavu na moju hruď a v momente zaspala. Pevne som ju chytil a do rána ju nepustil. Ani si nevie predstaviť, aká je nádherná. Anjel je proti nej absolútne nič. V noci ma dosť pobavila, rozprávala niečo o tom, že sa ma potrebuje dotýkať, vraj ma potrebuje cítiť. Môj malý Edík, samozrejme, ihneď reagoval. Chýbalo mi len málo a neudržal by som sa, aj bez jej vedomia. Ale ja to nevzdám, už mi stačí, že prešlo neuveriteľne dlhých dvanásť hodín.

Ráno som jej išiel urobiť raňajky, Emmett pozeral na telku a vyzeral dosť nervózny. Presne ako ja.

„Ahoj, Edward, ako bolo v noci?“ pýtal sa sarkasticky.

„Ťažko,“ odpovedal som mu pravdivo. Bol prekvapený nad mojou úprimnou odpoveďou.

„Vieš, len mi napadlo, mohol by si mi pomôcť. Veď ju vieš veľmi ľahko presvedčiť,“ hovoril so širokým úsmevom na tvári.

„Máš smolu, Emmett, ak chce vyhrať, nebudem jej brániť. Ale ty by si mal skôr krotiť svoje myšlienky, pri nich asi len veľmi ťažko zabudneš na sex. Lebo ak prehráš, si týždeň bez Rose,“ musel som sa mu zasmiať.

Vtom sa postavil a so smutný výrazom odišiel. Vyzeral akoby mu niekto zobral jeho obľúbenú hračku. Veľmi dobre ho chápem, keď už ste raz upírom, všetko cítite intenzívnejšie, čo je len veľmi slabé slovo.

Nachystal som môjmu anjelovi raňajky a išiel s nimi za ňou. Čo najtichšie som otvoril dvere, aby som ju nezobudil. Zatvoril som a pozrel sa na ňu. Pohľad čo sa mi naskytol som naozaj nečakal. Moja láska ležala v strede postele, bola odkrytá. Košieľka sa jej vyhrnula až na brucho, oči mi hneď sčerneli, keď som videl jej obnažené nohy a bruško. Ruky mala nad hlavou akoby sa vzdávala. Dlhé vlnité vlasy boli rozprestreté okolo jej anjelskej tváre. Moja sebaovládanie automaticky zakolísalo, v teplákoch som pocítil vzrušenie, ktorá s nedalo ovládnuť.

Potriasol som hlavou, aby som sa zbavil svojich nie príliš slušných myšlienok. Rýchlo som vletel do kúpeľne, pustil som čo najľadovejšiu vodu a opláchol si tvár. Absolútne to nepomáhalo, moje oči boli stále tmavé a v nohaviciach som stále cítil silný tlak, až bolestivý.

„Dobré ráno,“ ozval sa môj anjel, ani som si ju nevšimol, že by vstala.

„Dobré,“ odvážil som sa na ňu pozrieť. Pobavene pozerala na vybuleninu v mojich teplákoch.

„Si v poriadku?“ spýtala sa a podišla ku mne.

„Samozrejme,“ vo svojom hlase som stále počul vzrušenie a tá jej košieľka mi vôbec nepomáhala.

Podišla ku mne a objala ma. Natiahla sa na špičky a chcela ma pobozkať. Spomenul som si na svoj plán a ihneď som sa odtiahol.

Zmätene na mňa pozerala. „Deje sa niečo?“

„Nie, ale pokiaľ viem, stavila si sa s Emmettom, nechcem pokúšať tvoje sebaovládanie.“

Zamračila sa, vyzerala tak roztomilo. Odtiahla sa odo mňa.

„Ako myslíš, len aby sa nestalo niekomu inému, že sa zrúti jeho sebaovládanie,“ povedala a zoširoka sa usmiala, veľmi prefíkane. Tušil som, že má nejaký plán.

Odišla z kúpeľne, zamračil som sa, či som ju náhodou neurazil. Čo ak sa na mňa hnevá?

No, nesklamala ma. Alebo mala naozaj aj niečo za lubom. Vošla naspäť do kúpeľne s vecami na prezlečenie. Položila si ich vedľa sprchového kútu a otočila sa ku mne.

„Idem do sprchy, tipujem, že sa nechceš pridať, takže môžeš ma nechať osamote?“ Totálne mi vybila dych, teda ak by to bolo možné.

Ale to som nevedel, čo ma ešte čaká. Môj nežný anjel si zrazu vyzliekol košieľku, moje oči ihneď pritiahli obnažené prsia. Jazykom si prešla po perách a vyzliekla si aj nohavičky. Preboha. Bože, prečo mi to robíš?

Vošla do sprchového kúta a zatvorila ho za sebou. Ja som len nehybne stál na mieste, nedokázal som sa pohnúť. Zaťal som prsty, aby som ovládol svoju túžbu.

Ihneď som sa spamätal a vyletel z izby, potreboval som si vyčistiť hlavu, ale pochybujem, že to je možné. Prebehol som okolo chichotajúceho Emmetta s Jasperom do lesa. Zacítil som skupinku jeleňov. Vrhol som sa na nich, keď som bol dokonale plný, vrátil som sa domov.

Bella sedela v obývačke medzi Emmettom a Jasperom. Och, mala na sebe len minikraťasky a tričko s veľkým výstrihom. Sladko sa na mňa usmiala. Potom sa otočila a ďalej pozerala telku.

Vzdaj to braček, nevydržíš to.

Myslel si Emmett. Vtom sa váľal aj s Jasperom na zemi od smiechu. Môj Edík totižto reagoval na Bellu, zahanbene som vyletel hore do svojej izby.

Preboha. Čo to môj anjel so mnou robí?

„Idem sa prejsť,“ počul som Bellin hlas.

Už som vedel, že Bella nado mnou vyhrala. Ostala mi len jediná možnosť.

Zaklopal som na Rosine dvere.

Ak to je Emmett, nech sa ani neopovažuje vojsť dovnútra. Nechcel ma v noci, tak má smolu, myslela si.

„To som ja, Rose,“ povedal som jej.

„Poď ďalej,“ odpovedala mi.

Sedela na posteli a čítali si nejaký babský časopis.

„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ nahodil som dokonalý úsmev.

„Samozrejme.“

„Všimol som si aká si naštvaná z tej stávky. A napadlo mi, že by si mohla zviesť Emmett, aby prehral tu stávku,“ len čo som to vyslovil, Rosa sa jemne zasmiala.

„Ale čo, braček? Žeby sa rútilo tvoje dokonalé sebaovládanie? Tak fajn, ale mám podmienku.“ Šťastím som priam skákal.

„Akú?“

„Ak Emmett prehrá, stávka sa ruší so všetkým ostatným.“

„Fajn.“ Potriasli sme si rukami, postavil som sa a čakal.

Potrebuješ ešte niečo? pýtala sa ma v myšlienkach.

„Nemohla by si ísť za ním hneď teraz,“ skrivil som tvár, aby videla ako veľmi trpím.

Rozosmiala sa, ale už bola preč.

Išiel som do svojej izby a počúval čo sa bude dolu diať.

„Jasper, prosím ťa mohol by si nás nechať na chvíľku osamote, potrebujem sa porozprávať so svojím manželom?“ hovorila Rosalie.

„Samozrejme.“

Rýchlo som vyskočil na balkón a hľadal moju lásku. Sedela na hojdačke pred domom a pozorovala krajinu. Bál som sa, aby jej nebola zima.

Vtom som začul zvuky, ktoré som sa vždy snažil prepočuť, ale teraz som bol za ne rád. Emmett nemá príliš veľké ovládanie ako som predpokladal.

„Prehral si,“ zrazu zakričala Bella. Spokojne som sa usmial.

„Nechaj nás,“ odvrkol jej Emmett. Rozosmial som sa. Počul som ako sa môj anjel blíži ku mne. Sedel som na posteli a čakal. Rozrazila dvere.

„Vyhrala som,“ zvýskla a ja som ju hneď objímal. Sklonil som sa k jej perám a vrhol sa na ne. Vložil som do toho bozku všetku, lásku, neukojiteľnú vášeň a túžbu. Ale ona mi bozky neoplácala.

Zmätene som sa na ňu pozrel.

„Zrazu si zmenil názor, ráno si ma predsa odmietal,“ vysvetlila mi s iskričkami v očiach. Veľmi dobre som vedel, že ma chce rovnako ako ja ju. Ale moje sebaovládanie sa už zrútilo.

Kľakol som si pred ňu na kolená.

„Prepáč mi to, láska. Ani si nevieš predstaviť ako po tebe od včerajšieho večera túžim, chcem ťa, Bella. Potrebujem ťa,“ hovoril som zúfalo.

„Milujem ťa, ty môj vášnivý upírik,“ povedal mi nežne a pohladila ma po líci.

„Aj ja teba, ty môj anjelik.“

Konečne som sa mohol vrhnúť na jej plné pery a ukojiť svoju túžbu po nej.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 5. kapitola: