Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 17. kapitola

25.02.2011 (08:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 5167×

17. kapitola

Bella:

Zobudila som sa na príjemné hladenie po chrbte, bolo to veľmi príjemné. Spokojne som sa usmiala.

„Dobré ránko, miláčik,“ zašepkal nežne.

„Dobré.“ Ľahla som si vedľa neho, aby som naňho videla. Nemôže byť nič lepšie ráno, ako otvoriť oči a prvé vidieť takého nádherného anjela s úsmevom na perách.

„Už si vyspaná?“ spýtal sa.

„Dokonale, aj keď trochu unavená,“ priznala som. Pousmial sa a pohladil ma po líci. Zatvorila som oči, jeho dotyky mi robili veľmi dobre. Cítila som, ako sa ku mne pritisol bližšie. Otvorila som oči, naše tváre boli pár milimetrov od seba a nosy sa nám dotýkali.

„Včera si bola úžasná, ako pri každom našom milovaní. Ale včera to bolo to najkrajšie, čo som kedy zažil,“ zašepkal a pobozkal ma na špičku nosa. Blažene som sa usmiala a pohladila ho po jeho krásnej tvári.

„Tiež si bol neuveriteľný,“ šepla som a trochu sa začervenala. Nežne sa usmial a priložil ruku na moje rozpálené líce. Privrela som oči pod jeho dotykom a užívala si túto chvíľku.

„Budem musieť ísť na lov,“ oznámil mi po chvíli, to ma hneď prebralo. Nechcela som, aby teraz odchádzal.

„Kedy sa vrátiš?“ spýtala som sa smutným hláskom.

Pohladil ma po vlasoch. „Zajtra doobeda.“ Jeho dych mi ovial tvár a ja som sa snažila dostať tú vôňu do hlavy, aby som mala zásoby do zajtra.

„Budeš mi chýbať,“ zašepkala som.

„Aj ty mne, ale potom budem zasa s tebou. Len som za posledné dni spotreboval všetku energiu,“ zasmial sa.

„Upíri môžu spotrebovať energiu?“ nadvihla som obočie.

„Keď majú takú manželku ako ja, tak áno,“ provokoval.

„Si s ňou snáď nespokojný?“ Hrala som sa na nahnevanú, ale jeho to zjavne pobavilo.

„To by som si nikdy nedovolil povedať,“ obhajoval sa.

„Lebo keby niečo, môžem ti dohodiť skvelú milenku,“ žartovala som.

„Je mi ľúto, ale ja mám dokonalú milenku aj manželku v jednom. Rozhodne by som ju za nič na svete nevymenil.“ Ako dôkaz sa obtrel o moje pery. Zoširoka som sa usmiala.

„Musíš mi ju niekedy predstaviť.“ Aj ja som ďalej hrala našu hru.

„Myslím, že nebude mať čas, lebo jej manžel si nárokuje len a len jej pozornosť,“ usmial sa a rukou mi pomaly prechádzal po nahom chrbte. Tie dotyky mi robili veľmi, veľmi dobre.

Prešla som Edwardovi po tmavých kruhoch pod očami, mal ich úplne čierne.

„Už by som mal naozaj ísť.“ Už sa išiel stavať, no ja som ho potiahla za ruku. Poslednýkrát som ho vášnivo pobozkala a pustila ho. Sledovala som ho, ako sa oblieka a celú dobu sa mračila. Keď som ho vyzliekala, bolo to rozhodne lepšie. Keď bol oblečený, podišiel k posteli a sklonil sa ku mne. Načiahla som sa po bozk, ale nič. Otvorila som oči a uvidela Edwarda, ktorý sa len nádherne usmieval.

„Milujem ťa,“ vyznal sa a ja som sa išla rozplynúť od blaha.

„Milujem ťa, Edward Cullen.“ Konečne sa dotkol mojich pier a s najväčšou nežnosťou ma pobozkal.

„Dávaj na seba pozor,“ upozornil ma pri dverách. Nahnevane som privrela oči, len na mňa mrkol a už bol preč. Vzdychla som si a vstala z postele. Vonku svietilo slnko a väčšina stromov bola sfarbená. Ešte prežiť jeseň a blíži sa moja premena. Už sa nemôžem dočkať, až budem rovnako silná ako Edward.

Išla som hneď do sprchy, aby som sa trochu prebrala. Príjemná voda mi robila veľmi dobre, ale ešte lepšia by bola ak by tu bol Edward. Po hodnej chvíli som z nej vyšla a išla dolu. Z kuchyne už bola cítiť úžasná vôňa raňajok. Esme mi práve pokladala jedlo na stôl. Nikoho iného som nevidela.

„Dobré ránko, ako si sa vyspala?“ pozdravila ma Esme.

„Veľmi dobre, vďaka.“

Sadla som si za stôl. Príliš rýchlo som to všetko zjedla, až mi bolo zle.

„Čau, Bella.“ Emmett si ku mne sadol a oči mu potmehúcky žiarili.

„Čo potrebuješ, Emmett?“ Určite mal niečo zaľubom.

„Si nejaká bledá,“ skonštatoval a široko sa usmial. Rozhodla som sa ho radšej ignorovať, ale on sa stále usmieval.

„V noci ste si s Edíkom užili, čo?“ rehotal sa, mohla som čakať, že príde s niečím.

„Áno, Emmett, užili,“ odpovedala som mu znudene. Zrazu som sa cítila akosi malátne, unavene a každou chvíľou mi bolo horšie.

„Asi bude vracať,“ šepla som unavene. Emmetta hneď prešiel smiech. Vtom ma naplo, a ja som vyletela k dresu, kde skončili celé moje raňajky, tuším ešte aj s mojím včerajším obedom. Emmett okolo mňa skákal a hučal, čo mi je.

„Emmett, sklapni,“ usmernila ho Esme.

„Bella, prepáč, nevedela som, že je niečo s tým jedlom,“ ospravedlňovala sa a na čelo mi dala studený obklad.

„To nie je tvoja chyba, Esme. Príliš rýchlo som to zjedla, to jedlo bolo skvelé,“ uisťovala som ju. Točila sa mi hlava a bolo som čím ďalej unavenejšia.

„Jupí, jupí, jupí.“ Vtom do kuchyne vletele Alice, kričala a poskakovala na mieste. Vrhla sa mi okolo krku a objímala ma.

„Alice, udusíš ma a očividne nechceš moje raňajky na svojom tričku,“ zašomrala som. Alice sa automaticky odtiahla, ale stále poskakovala.

„Alice, čo sa deje?“ pýtala sa jej Esme.

„Ešte nič, ale za pár dní uvidíte,“ tešila sa ako malé dieťa.

„Čo budú mať nové výpredaje?“ spýtala som sa ironicky.

„Veľmi vtipné, Bella. Nie, ešte niečo lepšie, ale to ti nepoviem,“ poskakovala.

„Tak toto milujem. Idem si ľahnúť, cítim sa strašne unavene,“ zdvihla som sa a pomaly kráčala hore.

„Tak to by si teda mala Bella, hlavne oddychuj a veľmi sa nenamáhaj.“ Alice mi dávala inštrukcie, akoby som mala nejakú vážnu chorobu.

„Bella, nemám radšej zavolať Edwardovi?“ pýtal sa ma Emmett, on sa o mňa normálne strachoval.

„Nie, Emmett. Nech si zaloví, veď zajtra doobeda príde,“ uistila som ho. Ešte som ho naozaj nikdy nevidela takého vážneho.

„Chceš nejako pomôcť?“

„Emmett, som v poriadku, naozaj,“ zabuchla som mu pred nosom dvere a zvalila sa na posteľ. Tie pocity boli naozaj zvláštne. Hneď ma pohltila únava a ja som v sekunde zaspala.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 17. kapitola: