Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vášeň - 13. kapitola

17.02.2011 (18:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 4335×

13. kapitola

Edward:

Vždy som vedel, že moja Bella je neuveriteľná žena plná prekvapení, ale to, čo predviedla v noci bol nadpozemský výkon. Po tomto silnom zážitku sme si museli dať na týždeň voľno kvôli tým babským problémom. Celý týždeň musela byť, samozrejme, doma. S obrovským nadšením som s ňou, samozrejme, ostal, aj keď ma posielala do školy, no veľmi dobre vedela, že by som tam bez nej nevydržal.

Práve bol piatok, o chvíľu sa mali vrátiť moji súrodencia, tak som sa snažil, čo najviac nabažiť svojej lásky, s ktorou sme pozerali film. Teda skôr Bella pozerala, aj som pozeral na ňu, nedokázal som od niečoho takého krásneho, ako je ona, odtrhnúť oči. Ležala mi v lone a vo mne to vyvolávalo dosť silné pocity. Jemne som ju hladil po nádherných vlasoch a ona spokojne sledovala film.

„Edward, nemôžeš vydržať ešte deň? Veľmi mi nepomáhaš so sebaovládaním,“ sťažovala si a ja som sa zachichotal.

„A pred čím sa musíš ovládať?“ zašepkal som a dlaňou prešiel po siluete jej dokonalého tela.

Jemnučko sa začervenala.

Vtom ma z myšlienok vyrušili prichádzajúce autá. Super, a je po súkromí. Prvý vletel dnu Emmett, čakal, že nás nachytá v intímnej chvílke a úsmev mu hneď poklesol.

„Čaute, decká! Ako je možné, že ste tu?“

„A kde by sme mali byť, Emm?“ spýtala sa ho Bella ironicky.

Emmett zavrčal a hneď na to sa rozžiaril.
„Škoda, že ste neboli v škole. Edward, hľadala ťa Tanya, potom sa ma dokonca pýtala, kde bývame, vraj by ti chcela priniesť učivo a pomôcť ti s učením.“ Rozrehotal sa.

Belle sa na čele utvorila malá vráska od hnevu.

„Nepočúvaj ho, Bella, a s tým dievčaťom si nerob žiadne starosti. Vieš veľmi dobre, že ma absolútne nezaujíma a okrem toho ja som šťastne ženatý a mám úžasnú manželku a milenku.“ Pobozkal som ju na líce.

Zatvárila sa zhrozene. „Čo? Ty máš milenku?“ zavrčala a už odo mňa chcela odísť.

„Bells, samozrejme, že nemám,“ uisťoval som ju zhrozene. Vtom sa začala nahlas smiať, až som čakal, kedy sa začne váľať po zemi.

„A to si vždy hovoril, že nie som dobrá herečka.“ Chichotala sa. Rýchlo som ju chytil za nohy a prehodil si ju cez rameno.

„Edward, ihneď ma daj dolu!“ kričala na celý dom, zatiaľ, čo som ju niesol do našej izby.

„Nejako rýchlo ťa prešiel ten smiech!“ Tento raz som sa rehotal ja. Bella stále kričala, kopala nohami a rukami ma udierala do chrbta. Bál som sa, aby si neublížila, ale chcel som jej dať veľmi dobré ponaučenie z toho, že si nemá robiť srandu z upíra. Na zem som ju položil až v sprche, chcela mi utiecť, ale proti mojej sile nemala šancu. Pustil som na ňu ľadovú vodu, z plného hrdla kričala a snažila sa utiecť, no ja som sa na nej zabával. Vtom ostala nehybne stáť, nemohol som si pomôcť, keď som ju videl. Bola celá mokrá, taká zlatučká. Ruky si prekrížila na hrudi a nehybne stála, pokiaľ som nevypol vodu. Bola nahnevaná.

„Už si skončil,“ povedala, akoby znudene. Videl som, ako sa začína triasť od zimy. Rýchlo som jej podal suchú osušku a išiel ju utierať.

„Nedotýkaj sa ma, Edward Cullen!“ skríkla na mňa a ja som sa začal pomaly báť. Prehnal som to, veľmi.

Bella okolo mňa prešla, už už som išiel za ňou, ale zatvorila mi dvere pred nosom.
„A nepokúšaj sa ich nijako otvoriť či vylomiť,“ zakričala naposledy a už som nepočul nič.

„Belli, prepáč mi to. Viem, že som to prehnal, ale bol to len vtip,“ zúfalo som sa jej ospravedlňoval za dverami, ale ona nič. Vedel som, že nemôžem ísť za ňou dovnútra, lebo by sa nahnevala. Ani po ďalšom dvojhodinom ospravdlňovaní mi neodpovedala. Večer som to vzdal a odišiel dolu do obývačky. Sedela tam Alice s Jasperom.

„Gratulujem, braček, teraz si to pekne pohnojil. Čo si zabudol, že je to krehká žena,“ vrčala na mňa Alice, Jasper len prikyvoval. Z jeho myšlienok som zistil Belline pocity, je na mňa naozaj veľmi nahnevaná. Vyletel som z obývačky a nasadol do auta, kvety predsa vždy pomáhajú. V celom Port Angeles bolo zatvorené, až som našiel jedno kvetinárstvo, kúpil som jej asi tridsať červených ruží, viem, že ich má najradšej. Keď som prišiel domov, moja nahnevaná láska bola v kuchyni a večerala. Sama. V tej anjelskej tvári vyzerala stále nahnevane.

„Zlatko?“ potichu som sa ozval, ďalej jedla a ani sa na mňa nepozrela.

„Bella, toto mi nerob. Veď vieš, ako sa cítim zúfalo, keď sa so mnou nerozprávaš. Aspoň mi niečo povedz,“ prosil som ju a na stôl som pred ňu položil ruže. Ach, ona sa pousmiala! Zrazu sa postavila a ja som čakal, čo sa bude diať.

„Idem von, nehľadaj ma, do noci sa vrátim,“ oznámila mi a išla do garáže. Počul som, ako naštartovala svoje auto a odišla. Sadol som si na stoličku a premýšľal, ako sa jej mám ospravedlniť. Zabíja ma, keď sa so mnou nerozpráva a ešte horšie, keď sa na mňa ani len nepozrie.

„Žeby prvé manželské problémy?“ Do kuchyne vošiel Emmett v plnej kráse a ako vždy sa rehotal, dokáže ma to strašne vytočiť.

„A kde vlastne išla?“ otravoval ďalej.

„Neviem,“ zašomral som, odišiel som z kuchyne a sadol si k Rosalie v obývačke. Absolútne nič som nevnímal, len som hypnotizoval hodiny. Keď bolo jedenásť a vonku úplná tma, začal som pochodovať po obývačke. Všetci okrem Alice a Jaspera sedeli na sedačke a sledovali nejaký program v telke.

„Už je veľa hodín,“ hovoril som nervózne a už som bol rozbehnutý von.

„Vydrž, Edward. Daj jej trochu voľnosti, potrebuje sa trochu odreagovať. Ako sa asi cíti, keď ťa má stále za zadkom,“ povedala mi Rose, no ja som ju príliš nevnímal. Ale, čo ak má pravdu a ja nedovolím Belle ani dýchať?

Pokračoval som ďalej v chodení po izbe a mrmlal si popod nos. Keď už bolo po polnoci mal som naozajstný strach, keď mi vtom zazvonil telefón. V sekunde som ho bral, na displeji bolo akési neznáme číslo.

„Prosím?“ spýtal som sa.

Na druhej strane sa ozval mužský hlas. „Je tam... Edward Cullen?“ pýtal sa neisto.

„Áno,“ odvrkol som, že ma niekto otravuje, keď neviem, kde je moja láska.

„Och, tak to som rád! Mohli by ste prísť do baru na konci mesta, vaša manželka nám tu zaspala,“ oznámil mi a ja som od radosti takmer vyskočil.

„Hneď som tam!“ A už som letel von. Zobral som to cez les upírskou rýchlosťou. O chvíľu som našiel ten pajzel na konci mesta, bolo pred ním Bellino auto. Vošiel som dnu, už zatvárali. Môj sladký anjelik sedel na stoličke s hlavou na stole a spal. Zobral som ju do náručia, cítil som z nej alkohol. Tak to bude veľmi zaujímavé ráno, neviem ako sa bude chcieť všetko doučiť, čo sme mali v pláne. Našťastie, nemusíme ísť do školy.

Z garáže som ju zobral ihneď do našej izby, aby som sa vyhol Emmettovi, no ten bol našťastie dostatočne zaujatý inou činnosťou.

Bellu som položil na posteľ a opatrne ju vyzliekol z tých smradľavých vecí. Obliekol som jej pohodlné pyžamo a zakryl ju. Tuho spala a ja som sa nemohol vynadívať na tú krásu. Bol som tak šťastný, že je doma a so mnou v bezpečí, aj keď v nie príliš najlepšom stave. V noci som sa musel párkrát zachichotať, keď rozprávala zo sna všetko, čo v ten večer vypila.

Ráno som jej išiel urobiť raňajky, bude určite hladná.

„Ako je Belle?“ pýtala sa ma Esme matersky, mala o ňu starosť.

„Zatiaľ spí, ale keď sa zobudí bude to horšie.“ Zasmial som sa.

„Choď za ňou, ja jej niečo pripravím,“ navrhla mi a v rovnakej chvíli som počul zrýchlený tep mojej manželky. Vyletel som po schodoch. Bella pomaly otvárala oči a žmúrila ich do svetla. Ako prvé sa chytila za hlavu a bolestivo sa zamračila.

„Stálo ti to za to?“ spýtal som sa jej. Pozrela sa na mňa a zamračila sa.

„Nie,“ zašomrala a pomaly si sadala. Pomohol som jej.

„Ešte si nahnevaná, teda, ak si to ešte pamätáš?“ pýtal som sa s nádejou.

„Nie, nie som, ale budeš si to ešte pekne dlho žehliť!“ Bolestivo sa usmiala. Rozžiaril som sa a vrhol sa na jej pery. Odtiahla sa.

„Ale teraz nie, strašne ma bolí hlava a musím ísť do sprchy,“ objasnila mi a vstala. Zapadla do kúpeľne a ja som jej priniesol jedlo a tabletky proti bolesti. Sadol som si na posteľ a čakal na môjho anjela.

Vtom vyšla z kúpeľne a mala na sebe len osušku, bolo vidieť, že jej tá sprcha pomohla. Mne v momente zčernali oči, keď som si predstavil, že by som z nej mohol v sekunde stiahnuť tú osušku a mne by sa naskytol pohľad na jej krásne telo. Preboha, čo to so mnou stále robí?! Už týždeň sa snažím potlačiť svoju túžbu po jej tele, ale neviem dokedy to vydržím.

„Koľko si toho včera vypila?“ pýtal som sa jej.

„To neviem, ale bolo toho veľa.“ Sadla si ku mne už oblečená a vrhla sa do raňajok. Keď dojedla, krásne sa na mňa usmiala. Sadla si mi do lona a vrhla sa na moje pery. Zasmial som sa.

„Už ťa nebolí hlava?“

„Nie, už je to týždeň,“ sťažovala si a jej ruka nepatrne vošla pod moju košeľu.

„Nie, Bells. Ideme sa učiť, za celý týždeň si toho veľa zameškala.“ Mal som čo robiť, aby som sa na ňu nevrhol. Vytiahol som knižky, Bella sa na mňa pozerala zúfalo a hypnotizovala moju hruď.

„Edward,“ nešťastne ma prosila.

„Vieš čo? Mám nápad, budem ťa skúšať a za každú správnu odpoveď mi niečo vyzlečieš a za nesprávnu odpoveď si zasa nejakú vec naspäť oblečiem a ty si niečo vyzlečieš,“ navrhol som a šibalsky sa usmial.

Bella sa usmiala a ihneď súhlasila. Tak, takú chuť do učenia som u nej ešte nevidel, a to som ešte nevedel, čo ma čaká.

12. kapitola - 14. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vášeň - 13. kapitola: