Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 30. kapitola + Epilóg 2/2

30.07.2013 (10:30) • NoemiVolturiCullen, Simiik • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2197×

„Čože urobil?!“ rozčuľovala som sa. Demetri mi zavolal len pár minút pred tým, ako sme mali odletieť naspäť domov.

„Nič sa nestalo,“ povedal.

„No, nie. Len ho Sim skoro zabila. Nestačilo mu, keď som rázne povedala, že Simone nechce mať s Volterrou už nič? Nehovorila som to do vetra!“ Jasper nakladal veci do auta, ale jedným očkom ma pozoroval.

„Dlho si nebola vo Volterre, mala by si nás navštíviť.“ Zmenil tému.

„Možno.“ Bez pozdravu som zložila telefón.

„V poriadku?“ spýtal sa ma Jasper. Upravila som si šaty, prekrútila oči a vydýchla.

„Marcus sa niekedy správa detinskejšie ako sa správal Aro.“

„Aspoň to má Sim za sebou.“

„To áno.“ Porozhliadala som sa po byte, či sme náhodou na niečo nezabudli.

Žili sme v strede Bangkoku, samozrejme, von sme chodili len vtedy, keď zapadlo Slnko alebo bolo zamračené. No vôbec to neprekážalo, nočný život tu bol takisto pestrý ako aj cez deň, ak nie viac. Keď nám priali škaredšie dni, chodili sme do múzeí. Tunajšia architektúra a história sa mi veľmi páčila. Čo sa týka fauny a flóry, bola vo veľmi biednom stave, ale stále sa tu našlo mnoho krásnych miest, ktoré si udržiavali. Bolo zaujímavé pozorovať tunajších ľudí, žili tak jednoducho, ale všetko bolo pestré a živé. V noci, či nad ránom, keď Nate ešte spal a väčšina Thajska tiež, sme s Jasperom chodievali na pláž. Vďaka môjmu daru sme tam boli za sekundu. Boli to naše chvíľky, ktorých sme si nesmierne užívali. Spolu sme sledovali východ Slnka a keď sme započuli prvého človeka, zmizli sme.

„Kde je Nate?“ opýtala som sa Jaspera.

„Myslím, že sa išiel rozlúčiť s priateľkami,“ povedal Jasper posmešne.

„Nech je tá puberta už za ním, pretože mám pocit, že o chvíľu ma trafí šľak.“

„Kto by povedal, že z toho malého chlapca vyrastie toto?“ zasmial sa Jasper.

„Možno nie, keby si ho v tom nepodporoval.“ Vzala som si kabelku zo stola.

„Ale, miláčik, sú to predsa chlapské veci.“ Plesol ma po zadku.

„Snáď si mu aspoň povedal, že na tú pravú sa čakať oplatí,“ povedala som mu výhražne.

„A ja som na ňu čakal?“ opýtal sa Jasper akoby nič, no už bol na druhom konci izby. Hodila som po ňom kabelku, ktorú však obratne chytil.

„Máš pravdu, veď ja stále ešte čakám.“ Hlavu som zodvihla hore a prešla okolo neho. Pery mal našpúlené a keby mohol, od zlosti je červený ako paradajka.

„To nebolo vtipné.“ Pokrútil hlavou.

„Pre koho ako.“ Letmo som ho pobozkala na pery. „Takže, ako je to s Nathanom?“ podvihla som obočie.

„Nie je hlúpy, v tomto je ako Edward,“ povedal ešte stále mierne vykoľajene.

„To sa mi páči,“ povedala som ako hrdá matka.

„To sa nemáte o čom baviť, len o mojom sexuálnom živote?“ objavil sa Nate pri aute.

„Tvoja mama... nie.“ Myslela som, že Jaspera uškrtím. Hneď tu na mieste.

„Mami.“ Povzdychol si. „Mám pätnásť.“

„Nie, máš päť,“ povedal som rázne, pretože to v skutočnosti tak bolo. „Keď budeš mať pätnásť, vtedy o tom môžeš začať rozmýšľať.“ Nasadla som do auta v snahe ukončiť tento rozhovor.

„Robí si srandu,“ šepol Nateovi Jasper, keď ho chytil okolo pliec, no ja som to počula. A rozhodne si srandu nerobím, ani pri najmenšom.

***

Keď sme po dlhých hodinách sedenia v lietadla vystúpili na letisku Heathrow, tešila som sa ako malé decko. Nevidela som ich rok, áno, chvíľa pauzy nám prospela, po tom všetkom, čo sa stalo, ale už som sa nemohla dočkať, kedy ich uvidím. Chýbalo mi klebetenie so Sim, jednoducho bez najlepšej priateľky dlho nevydržím. Držala som sa s Jezzom za ruku a keby ma nedržal, rozbehla by som sa k tým prekliatych dverám, ktoré sa stále otvárali a zatvárali, len aby som ich už videla. Pozrela som na Natea, ktorý mal na tvári ten svoj dlho pilovaný úsmev. Fakt netuším po kom to má.

Keď sme prešli dverami, hneď som ju uvidela, hnala sa ku mne ako víchor a tak som roztiahla ruky, a už ma objímali silné, štíhle ruky.

„Čakala som, že ma bude drviť Lia,“ zašvitorila som veselo.

„Musí sa postaviť do rady,“ povedala s úsmevom na tvári a objala Jaspera.

„Ahoj, rád ťa vidím.“ Objal ma Carlisle a privítal sa s Jasperom.

„Na to máš dosť času,“ karhala ho Sim, aj keď pobavene.

„Ale, babča, nechci, aby som si myslel, že žiješ v rozprávke. Som predsa poloupír, predátor a ony sú ženy.“ Zachytila som rozhovor Sim a Natea. Zamračila som sa, no nestihla mu nič povedať, pretože ho už drvila v náruči Rose.

„Čau, ségra.“ Trhlo so mnou, keď ma Emmett zodvihol a urobil so mnou kolečko vo vzduchu. Smiala som sa a keď ma postavil na zem, päsťou som ho udrela do brucha a vzápätí objala.

„Nejako si pribrala,“ povedal, keď si ma prehliadol.

„Nevšímaj si ho,“ pobavene povedala Rose. Pevným stiskom si ma pritiahla k sebe.

„Aj ja, aj ja,“ kričala Lia. Malá potvorka, doteraz visela okolo krku Nateovi. Vzala som ju na ruky.

„Videla som ten tvoj transparent.“ Naoko som sa zamračila.

„Ale Rose mala pre teba a Jazza.“

„No, ešte že tak.“ Usmiala som sa na Rose cez Liino plece.

„Ako si sa mala, princezná?“ opýtala som sa jej, keď sme vyšli na parkovisko a stále ju držala na rukách.

„Dobre, Jacob ma previezol na chrbte,“ povedala.

„A čo Nessie?“

„Má sa dobre, niekedy k nim idem, ale Jake je vždy pri nás.“ Zmračila sa a dlhé mihalnice jej od zlosti vytvorili vejár.

„Nate ho určite zabaví a vy sa budete môcť hrať,“ sľúbila som jej.

„Tak dobre.“ Usmiala sa. Bola taká krásna a na to, že mala teoreticky šesť bola vysoká a pôvabná.

Nastúpili sme s Jasperom do auta k Sim a Carlisleovi, Natea stiahla k sebe Lia. Popravde, ak by to neurobila Lia, schmatol by ho Emmett.

„Neudialo sa tu za ten rok nič?“ spýtala som sa nenútene. Chcela som vedieť, či mi to povie sama alebo nie. Carlisle si so Sim vymenil rýchli pohľad.

„Vieš o tom, však?“

„Viem,“ odpovedala som rýchlo.

„Stratila som na chvíľu kontrolu.“

„Aj to viem,“ potvrdila som jej.

„Musela som mu to vykričať, Noe. Teba neštve to, že sa nám nepokúsil ani raz pomôcť?“

„Ja mu nemám, čo vyčítať, Sim. Nebyť jeho, neviem, ako by dopadol Nathan.“ Chápala som Sim, videla som to z jej uhľa pohľadu, ale moje dôvody boli vážne a opodstatnené, prečo som to necítila tak ako ona.

„Aj tak. Dohovorenie svojim bratom by ho nezabilo.“ Bola neoblomná.

„Dobre, vyrozprávali ste si to, teraz si už môžeš byť istá, že nepríde.“ Pritúlila som sa k Jasperovi. Musela som sa uškrnúť, pretože ani jeden z nich neprehovoril počas našej konverzácie so Sim.

„Čo je také smiešne?“ opýtal sa ma môj muž.

„Že vás máme dobre vycvičených. Nestaráte sa do vecí dospelých.“ Sim sa začala smiať so mnou a napokon aj naši chlapi. V podstate sa nič vážne nestalo, pár nadávok, Sim bez kúska príčetnosti, normálny deň.

Po pár desiatkach minútach sme boli doma. Teda v novom domove, ktoré pre zmenu vybral Carlisle. Boli sme v jeho milovanom Anglicku a v meste Bedford. Sim nechala postaviť krásny dom, taktiež aj Edwardovi, Belle, Ness a Jacobovi, ktorí žili v Milton Keynes, v meste neďaleko od nás.

Vybrali sme kufre a vošli dnu. Musím povedať, že ma Sim prekvapila. Tento dom som videla po prvýkrát a úplne ma uchvátil. Ukázala nám našu izbu a my sme sa s Jasperom v kľude mohli dať po dlhej ceste dokopy.

„Mali by sme ísť navštíviť Edwarda,“ povedal som, keď som ukladala naše oblečenie do šatníka.

„Myslím, že to postačí zajtra.“ Jasper sa objavil za mojim chrbtom a jeho ruky si ma pritiahli bližšie. Cítila som, ako mi dýcha na šiju a vzápätí môj krk obsypával jemnými bozkami.

„Ešte sú hore,“ povedala som pomedzi tiché vzdychy. Vedel, že som tým myslela Liu a Natea, hlavne Natea. S povzdychom zvesil hlavu. Otočila som sa k nemu čelom, zodvihla mu hlavu a pobozkala ho.

„Poďme k Edwardovi a cestou späť sa zastavíme... niekde,“ šepla som mu do ucha.

„Tak, to je o inom.“ Vrhol sa na nevybalené kufre a hľadal moje veci.

„Obliecť sa viem aj sama,“ pripomenula som mu a oprela sa o dvere šatníka.

„Lenže ti to trvá príliš dlho, drahá.“ Hodil po mne nohavice a korzet. „Na čo čakáš?“ zastavil sa v polovici kroku?

„Dobre sa na teba pozerá.“ Zasmiala som sa. Vyplazil jazyk a ďalej si hľadal veci na seba.

Rýchlo som sa obliekla a v ďalšom kufri pohľadala vhodné topánky a kabelku. Keď som si upravovala vlasy, stál nado mnou už pripravený a čakal.

„Ideme?“ podával mi ruku.

„To chceš, aby som bežala v týchto topánkach?“ zhrozene som sa na neho dívala.

„A?“ nechápavo na ne hľadel.

„Ach,“ vzdychla som a po schodoch zišla dole. V obývačke boli všetci. Emmett s Rosalie a Nateom sa hrali s Liou a Sim s Carlisleom pripravovali večeru pre ľudskú časť rodiny.

„Ideme k Edwardovi,“ povedala som, keď som si brala kľúče od auta. Bola som veľmi rada, že ich zobrali z Forks všetky, moje lásky. No snáď by sa nejaké to jedno nové zišlo.

„Nate, nechceš ísť s nami?“ opýtala som sa svojho syna, no skôr ako stihol niečo povedať, ozval sa Jasper.

„Veď ho nechaj, Lia ho nevidela dva mesiace.“ Videla som na Nateovej tvári, že sa premáha, aby niečo nepovedal.

„Chcú si zase - ,“ Carlisleova ruka prikryla Emmettove ústa skôr, ako stihol dopovedať.

„Ale ocko, Emmett ešte nedohovoril,“ karhala ho Lia.

„To nevadí miláčik, Emm niečo občas povie, čo by hovoriť nemal.“ Výhražne na neho ukázala varechou Sim.

„Vidíme sa.“ Zamával im Jasper a hnal ma ku vchodu.

„Snáď si ma nechcela oklamať,“ šepol Jazz.

„Ja som ti nechcela dať.“ Vyplazila som naňho jazyk a nasadla do auta, čo najrýchlejšie ešte pred tým, než stihol niečo povedať. No odrazu mi prišlo ľúto, čo som povedala, mala som chuť plakať, cítila som sa, akoby som mu ublížila tak veľmi, že nemá chuť žiť.

„Jasper, prestaň!“ snažila som sa vykoktať pomedzi vzlyky.

„Som mnou si nezahrávaj, miláčik,“ zacukroval, keď nasadal do auta.

„Vážne, vážne?“ pýtala som sa ho, keď som sa emocionálne vrátila do normálu.

„O týchto veciach sa nežartuje... nikdy. Tak už to viac nerob!“ zhrozil sa. Smiala som sa ešte pár minút po tom, ako sme opustili mesto Bedford. Aké príznačné.

***

Ich domček bol malý, ale krásny. Typický anglický. Žili tu len štyria, načo zbytočne pútať pozornosť veľkosťou?

Zaparkovali sme za domom a obišli to spredu. Edward už stál vo dverách so širokým úsmevom na tvári. Rozbehla som sa k nemu uprírou rýchlosťou, nemusela som sa báť, že nás niekto uvidí. Tak, ako aj my, mali dom aj oni v ústraní. Zavesila som sa mu okolo krku a on ma silno objal.

„Chýbal si mi, braček,“ povedal som ešte stále v objatí.

„Aj ty mne.“ Pomaly som ho pustila, keď už Jasper čakal, aby sa s bratom privítal tiež. Bratsky sa objali a ich rozhovoru som nevenovala pozornosť, pretože som zbadala Bellu, ktorá sa ku mne približovala.

„Vyzeráš šťastne,“ povedala mi, keď ma objímala.

„To aj ty,“ odpovedala som. A veru, že to bola pravda. Na tvári jej hral široký úsmev a z očí jej vyžarovala radosť. Z kuchyne vystrčil hlavu Jacob.

„Noe!“ skríkol, keď prehltol kus niečoho, čo voňalo odporne a čo som kedysi jedla.

„Ticho!“ napomenula ho Bella. „Nessie spí,“ vysvetlila.

„Aha.“ Zamračila som sa, pretože som ju už chcela vidieť, budem si musieť počkať.

Jacob sa ku mne blížil pomaly a veľmi potichu. Miestami som mala pocit, že sú s Emmettom bratia. Keď prišiel až ku mne, objal ma, no ja som sa rýchlo odtiahla.

„Prepáč, Jake,“ povedala som a rukou sa snažila rozvíriť vzduch. „Odvykla som si od tvojho pachu.“ Všetci sa rozosmiali, no pri pohľade na Jakea stíchli.

„Hrôza, hrôza,“ mumlal si, keď sa vracal do kuchyne.

„Tak, ako bolo?“ pýtala sa Bella. S Jasperom sme sa posadili vedľa seba.

„Odporúčam, oddych je dobrá vec.“ Jasper sa pohodlne oprel, aby dodal svojim slovám váhu. Musela som prikývnuť, pretože to bola pravda.

„Po tom všetkom, čo sa udialo,“ dodala som. „Teraz sme ako noví.“ Zasmiala som sa.

„Všetko najlepšie,“ povedal Edward, keď sa objavil s krabičkou v ruke. Vyplašene som na neho pozerala, nemala som predsa narodeniny, ani meniny a nemali sme ani výročie.

„Je to ešte svadobný dar, nestihli sme vám ho dať, keď ste tak rýchlo zmizli,“ vysvetlil mi. Pozrela som na Jaspera, ktorý sa tváril neutrálne. Prižmúrila som oči a našpúlila pery, on určite niečo vedel.

„Už je to rok, tak načo toľko rozruchu?“

„Stojí tam odvtedy, ešte s mašľou okolo,“ odpovedal Jacob z kuchyne. Schmatla som krabičku ešte stále mierne naštvaná.

„Nemám rada prekvapenia o ktorých neviem,“ povedala som, keď som otvárala krabičku. Boli v nej kľúče s príveskom v tvare písmena N. 

„Auto?“ opýtala som sa. „Dosť drahý svadobný dar,“ karhala som ich. Bella len pokrčila ramenami.

„Edward sa v tom vyžíva,“ odpovedala. Pamätala som si, ako mi hovorila o tom, že jej Edward kúpil auto pred a auto po. Áno, aj ja som rozmýšľala o novom, ale predsa.

„Tak, kde je garáž?“ Keď som videla to nádherné, veľké BMW, od radosti som až podskočila. Roztrhla som mašľu a hneď doňho aj nastúpila. Voňalo novotou, pohladila som kožený volant a šťastne zajasala.

„Ďakujem.“ Objala som Edwarda a následne aj Bellu. Keď sme sa vrátili do obývačky, Jake už sedel pred telkou a sledoval futbal.

„Ty máš auto?“ opýtala som sa ho. Nechápavo na mňa pozrel.

„Mám tri, môžeš si prísť jedno vybrať.“ Žmurkla som na neho a on horlivo prikývol.

Zvyšok večera sme prerozprávali a oboznamovali sa s novinkami, ktoré sa udiali počas roka. Okolo deviatej ráno sme počuli, ako sa Nessieno srdiečko rozbúšilo rýchlejšie. Bella v tej chvíli vstala z gauča a už som ju počula, ako sa rozpráva s Ness. Tešila som sa na ňu, pretože naposledy, keď som ju videla, bola ešte maličká a rozprávala ešte ako dieťa.

„Ahóój.“ Zavesila sa mi okolo krku, keď mi v upírej rýchlosti padla do náručia.

„Ale si vyrástla.“ Zasmiala som sa. Bola taká stará ako Lia, čiže vyzeral na šesť. Medené lokničky jej podskakovali stále, keď sa zasmiala a jej čokoládové oči hriali. Bola iná ako Lia, takisto krásna, ale iná. Nessie bola vyspelejšia a pokojnejšia. Zatiaľ, čo Lia bola živšia a spoločenskejšia, nie že by Ness nebola.

„To áno,“ pritakala. Navliekla som si jeden prstenec na prst a potiahla.

„Si nádherná,“ povedala som. Vyžarovala z nej teplo, nie len telesné, ale aj rodinné. Priložila mi ruku k lícu a ukázala mňa, ako sa smejem.

„Aj tak si krajšia.“ Zasmial som sa a pobozkala ju na líce. Presunula sa k Jasperovi, ktorý ju pritúlil a zrejme mu niečo ukázala, pretože sa smiali obidvaja.

Chýbalo mi to, že som s Neteom nemohla zaobchádzať ako s s dieťaťom. Iné matky na to majú roky, aspoň desať. Ja som však nemala ani toľko, koľko Bella alebo Sim. Niečo viac ako rok som si užívala jeho detské časy a chýbalo mi, že som ho nemohla kolísať v náručí alebo, že som si ho nemohla posadiť na nohy a čítať mu rozprávky.

„Máš ešte Ness a Liu.“ Žmurkol na mňa Edward. No, áno, aj keď to nie je ono, budem si to kompenzovať na nich.

Okolo obeda sme odišli. Nasadla som do svojho nového auta a Jasper šiel starým. Užívala som si jazdu, keď mi však zazvonil mobil. Pošmátrala som v kabelke a uvidela Jasperovo meno so srdiečkom na displeji.

„Áno, drahý?“ prijala som hovor.

„Nemali sme sa niekde zastaviť?“ vybuchla som do nehorázneho smiechu. Pozrela sa do spätného zrkadla a o pár áut ďalej som uvidela jeho. Držal telefón kŕčovito v ruke a tváril sa veľmi dôležito.

„Niekedy je veľmi ťažké mať ťa za manželku,“ konštatoval. Smiala som sa ešte viac. Zložila som telefón a odbočila z hlavnej cesty. Pokračovala som pár minút, keď som jeho auto uvidela za sebou. Keď som usúdila, že sme dosť hlboko v lese, zastavila som na krajnici a rozbehla sa do lesa. Započula som škrípanie bŕzd, buchnutie dverí a vedela, že sa rozbehol. Skočila som pod malý vodopád, ktorý sa vytvoril z potôčika a pritisla sa k stene. Provokatívne som si stiahla korzet trochu nižšie a vydvihla prsia. Stála som tam pár sekúnd, keď sa objavil predo mnou. Usmial sa svojim typickým pokriveným úsmevom a pomalým krom sa blížil ku mne. Jemne som sa usmiala, pretože som ho milovala takou láskou, ktorá sa slovami nedá opísať. Poslala som mu túto vlnu emócií a on ma hneď vášnivo bozkával.

Opatrne mi rozopol korzet, pretože som tu nič iné na oblečenie nemala. Ja som sa neobťažovala vyzliekaním jeho trička. Len som sa ho dotkla a premiestnila a pár metrov ďalej, takisto aj jeho nohavice. Pritisol ma ku stene zo zeminy a jeho prsty mi rozopínali podprsenku. Nechtami som ho škriabala po chrbte, až moje prsty zavadili o lem boxeriek. Vsunula som ruky dnu a pevne ho chytila za zadok. Zavrčal mi do ucha a začal bozkávať krk, kľúčnu kosť, malú medzierku medzi prsiami, brucho, až sa zastavil pri nohaviciach. Kľačal na kolenách a pomalými pohybmi mi rozopínal gombíky na nich. Teraz som zavrčala ja, pretože ma to privádzalo do šialenstva. Rýchlo mi vyzliekol nohavice spolu s nohavičkami a vrátil sa späť k mojim perám.

Bozkávali sme sa vášnivo, tlačil na moje telo tak, že už som dávno nebola opretá o stenu, ale bola v nej. Jediným pohybom som mu roztrhla boxerky, pretože už som nemienila čakať.

„To som potreboval,“ povedal medzi bozkami.

„Nie, nepotreboval,“ odporovala som. Chytil ma pod kolenom a nežne spojil naše telá.

***

„Išla by som ešte na lov,“ hovorila som nahlas svoje myšlienky, keď sme sa obliekali. „Musím ísť do Volterry a netuším ako dlho tam budem.“ Jazz si povzdychol.

„Nie som z toho nadšený.“

„Ja viem, ale musím, mám voči nej povinnosti.“ Chytil ma bez slov za ruku a bežali sme. Anglicko bolo však chudobné na vysokú zver alebo na hocakú väčšiu. Srnky a Daniele sme nelovili, pretože to bolo to jediné, čo ešte nevyhubili. Sim mi hovorila, že väčšinou sa živili líškami alebo vtáctvom, ktoré tu bolo rozšírené. Prípadne, si odskočili na výlet do Nórska alebo Dánska.

***

Zaparkovala som v garáži a dala kľúče do veľkej misy, kde boli aj ostatné. Nate s Liou práve obedovali. Kto by to bol povedal, že práve Sim bude variť. Ale, čo my matky neurobíme pre svoje ratolesti?

„Lia, s jedlom sa nehrá,“ napomínala ju Sim, ale Lia z toho mala ešte väčšiu radosť. Naháňala hrášok a mrkvu v polievke. Pobozkala som Natea do vlasov a prisadla si k nemu.

„Carlisle v práci?“ Sim prikývla.

„Ty sa nechceš vrátiť k práci sestričky?“ opýtala som sa so smiechom.

„Pri tejto malej slečne ťažko.“ Pobozkala Liu na líce.

„Uvažovala som, že do práce pôjdem ja,“ povedala som nenútene.

„A čo by si chcela robiť? Študovala si len medicínu, ktorú si tiež nedokončila,“ pripomenula mi Sim.

„Tak, za sestričku určite nepôjdem, musela by som si nájsť niekoho, kto by mi spríjemňoval chvíle v práci,“ podpichla som ju. Sim sa zatvárila kyslo a nabrala Lii a Nateovi druhý chod.

„Premýšľala som, zrejme si najprv urobím pedagogickú a pôjdem učiť.“

„Ty a učiť?“ zasmiala sa Sim.

„Čo je na tom vtipné?“ nechápala som.

„Jedine tak sexuálnu výchovu,“ povedal Emmett pridusene.

„Oh, len nie na škole, kde budem ja,“ prosil Nate.

„Tak ma neštvi, inak ma budeš vidieť každý jeden deň.“ Vyplazila som jazyk.

„To by si neurobila.“ Neveril mi. Jeho tvár sa zhrozila pri tej predstave.

„Len ma pokúšaj.“ Nasadila som masku prísnej matky. Ale, samozrejme, že by som mu to neurobila, aj keď...

Nate jedol ďalej a na ďalšie slová sa už nezmohol. Rose odviedla Emmetta s tým, že teraz idú k Edwardovi oni, pretože Nessie už nevidela dva dni. Mám taký pocit, že táto výhovorka sa ujala veľmi dobre. Sim vzala Liu za ruku, keď už dojedla a spolu sa vybrali do nákupného centra, vzali so sebou aj Jaspera, pretože Lia mu dookola opakovala, že mu musí ukázať niečo veľmi dôležité, nikto vôbec netušil o čo ide.

„Idem do Volterry, chceš ísť so mnou?“ opýtala som sa Natea, keď som po ňom umývala riady a on sa voľne opieral o dres.

„Nemyslel som si, že sa tam vrátiš tak skoro.“

„Nathan, nemôžem cúvnuť a hlavne nie už po pár rokoch.“ Osušila som si ruky do utierky a vzala jeho tvár do rúk. Už teraz bol o pár centimetrov vyšší ako ja.

„Už tam nie je nič, čo by mi mohlo ublížiť,“ povedala som mu. Bola to pravda. Izby bývalých vládcov prestavali buď na knižnice alebo na niečo, čo vyhovovalo Marcusovi. Ich portréty už neviseli na stenách, boli skryté hlboko v podzemí. A múry sú len múrmi.

„Pôjdem s tebou,“ povedal, keď som mu dala pusu. Podobal sa viac na Jaspera ako na Caiusa. Bol to zábavný chlap, ktorý mal neodolateľný úsmev pri ktorom všetky ženy padali do kolien. Síce s ním ešte triasla puberta a občas mal problém chovať sa, ale bol inteligentný a vždy vedel, čo má povedať. Vážnym veciam sa nesmial, ale bral ich také, aké sú. Je vidno, že je to môj syn.

„Prezlečiem sa a pôjdeme.“ Pohladila som ho po tvári.

Dala som si ešte rýchlu sprchu a vzala niečo vhodné. Šla som do Neteovej izby, povedať mu, nech sa oblečie slušne. Vošla som bez klopania, ja jediná som mohla, veď som jeho matka... a ešte Lia, tá to mala odpustené. Ale toto privilégium mi bolo na nič, keď už dávno počul, že som za dverami. On už stál oblečený v čiernych nohaviciach a tmavej košeli a čiernych lakovkách.

„Môže byť, mami?“ opýtal sa a rozhodil rukami. Vzlykla som. Vystrašene na mňa pozrel.

„Snažil som sa, ale najradšej by som šiel v rifliach a tričku.“

„Nie, si úchvatný, len... prečo tak rýchlo dospievaš?!“ dostal po hlave.

„Au.“ Trel si rukou miesto, kde som ho udrela. „Som neodolateľný, však?“ pozrel sa na seba do zrkadla. Pretočila som očami a schmatla ho za ruku.

Keď sme sa ocitli vo Volterre, Nate zmizol a keď som za ním chcela zakričať, objavil sa Marcus.

„Rád ťa vidím.“ Mierne sa usmial a pomalým, ľudským krokom sa ku mne blížil.

„Baf!“ skríkol Nate odrazu pri Marcusovom uchu. Marcus jemne nadskočil. Úplne neušľachtilo a neurodzene sa zľakol. Áno, môj syn bol jediný na svete, ktorý dokázal vystrašiť upíra. Jeho schopnosť, s ktorou ma oboznámil Jasper, mi išla niekedy na nervy. Nate sa smial, až sa chytal za brucho, mala som chuť chytiť sa za hlavu.

„Vidím, že vek u teba nehrá rolu,“ povedal mu Marcus a Nathan sa okamžite prestal smiať. No Marcus ho ihneď objal a úsmev sa mu zväčšil.

„Dlho som ťa nevidel.“ Naposledy, keď sme odtiaľto utekali.

„Ani dnes by som neprišiel,“ povedal pravdivo Nate. „To len kvôli mame, ale ktovie, možno budem chodiť častejšie.“ Vedela som, že aj pre neho to bolo ťažké, prísť sem, len to nepriznal.

„Poďme do pracovne,“ navrhla som. Marcus prikývol a tak sme sa vydali naprieč celým hradom, až do pracovne. Marcus hovoril o tom, aké zmeny urobil. Vždy to na konci zvrátil ako otázky, aby mi nechal priestor na vyjadrenie. Boli to pozitívne zmeny, dával gardistom viac voľnosti. A z jeho rozprávania bolo vidieť, že sú spokojní. Fungovala tu aj „dovolenka“, ktorú si mohli na určitý čas zobrať, no museli sa vrátiť, hral tu veľkú úlohu aj Chelseain dar.

„Noemi, ty si teda rýchla.“ Uklonil sa mi Demetri. Corin vedľa neho sa poklonila tiež a na moje počudovanie, žiadna štipľavá poznámka sa nekonala.

„Kráľovná, pane.“ A už jej nebolo. Ak by ma tak oslovil niekto iný, zrejme by som mu to zakázala, ale ona, nech sa plazí, blondína jedna!

„Prišla som vás skontrolovať, čo najskôr. Demetri, Nathana si zrejem nespoznal.“

„Och, myslel som si, že si tu nový. Rastieš na mňa až prirýchlo.“

„Za to ty vyzeráš rovnako staro,“ podotkol Nate.

„Hej!“ tváril sa ublížene. „Páčiš sa mi,“ skonštatoval napokon.

„Demetri, večer v trónnej sále, povedz to všetkým.“ Po Marcusovým slovách Demetriho už nebolo.

***

„To sú všetko zmeny o ktorých som hovoril a taktiež aj staré zákony,“ povedal Marcus, keď som dočítala poslednú vetu v hrubej knihe. Je pravda, že stranu o ľudských mŕtvolách som decentne obrátila.

„Súhlasím so všetkým, ale myslím si, že smrť za ich porušenie je priveľa. Navrhujem potrestať, no nie zabiť, ako to robil tvoj brat. Mal by si si zohnať niekoho, kto funguje ako detektor lží. Jednoduché vypočúvanie a trest vysloviť až po zhodnotení výsluchu.“ Snažila som sa pôsobiť múdro. „A pri všetkých výsluchoch chcem byť aj ja.“ Uzavrela som to pred tým, ako stihol niečo povedať, neochotne prikývol.

„A dúfam, Marcus, že sa incident so Sim opakovať nebude.“

„Potreboval som, aby mi odpustila,“ ospravedlňoval sa. „Ale nie, opakovať sa to už nebude.“

***

Vstúpili sme do sály, kde už všetci netrpezlivo čakali. Prekvapene vydýchli. Počula som šuškanie nižších gardistiek na adresu Natea. Už sa stihli dopočuť o jeho výzore. Zaškrípala som zubami a šuškanie ustalo.

Marcus si sadol na trón, no ja som sa postavila na schody, Nate bol celý čas pri mne.

„Sú to dva roky, čo sme sa videli naposledy a ja som sa dopočula o zmenách, ktoré tu nastali. Chcem sa vás opýtať, otvorene, ste s nimi spokojní?“ Všetci mlčali. „Môžete odpovedať, ako hovorím, otvorene. Nič z toho vyvodzovať nebudeme.“ Pozrela som výhražne na Marcusa, ten odvrátil tvár. „Takže?“

„Chýba mi mučenie,“ prehovorila Jane. Usmiala som sa. Až priveľmi jej chýbal Caius.

„Chýba to ešte niekomu?“ opýtala som sa neutrálne. Znova mlčali. „Pokojne povedzte, čo máte na srdci, chýba niekomu mučenie?“ Všetci boli ticho, dokonca aj jej brat. Videla som mierne pokývanie hlavou v znaku nesúhlasu u všetkých.

„Takže tebe chýba mučenie, Jane,“ konštatovala som. Malými krokmi som sa k nej približovala a stále viac a viac sa usmievala. Videla som na nej, že chcela na mňa použiť svoj dar. Premiestnila som sa rovno za ňu a chytila ju pod krk.

„Ešte stále ti chýba mučenie?“ Slabo potriasla hlavou. Pustila som ju a vrátila sa na pôvodné miesto. Nate sa uškŕňal, prvýkrát videl svoju mamu v miernej akcii.

„Žiadam od vás úprimné pripomienky a nie drzé, uštipačné a provokujúce slová!“ zvýšila som hlas. „Ale keďže sme sa dostali k tomu mučeniu. S Marcusom sme zaviedli nový spôsob trestov. Marcus vám to vysvetlí a myslím, že si každý príde na chuť.“ Chytila som Natea za ruku, kývla smerom k Marcusovi a otočila sa späť ku garde.

„Vidíme sa znova o pár rokov,“ poznamenala som a hneď na to, sme boli opäť doma.

O rok neskôr:

„Nie, Tom, Anglicku nepatrí celá Georgia, len jej juh a to taktiež len územie, papierovo. Je to skôr otázka dejín. Porozprávaj sa o tom s pánom Cullenom.“ Áno, učím, veľkolepé. Presnejšie geografiu a biológiu.

„Ale s ním preberáme prvú svetovú,“ namietal Tom. Ach, niekedy mi tie deti idú na nervy.

„Som si istá, že ti na túto otázku mile rád odpovie.“ Zazvonilo, konečne.

S Jasperom sme učili na tej istej škole, no nie tam, kde chodili Rose, Emmett a Nate. Bolo by čudné, ak by sme sa my vydávali za učiteľov a oni za žiakov. Edward s Bellou, Jacobom a Ness si užívali pár rokov nič nerobenia. Venovali sa hlavne Nessie a chodievali na rôzne výlety. Ja som sa za pár mesiacov naučila niekoľko ročné učivo pedagogičky, samozrejme, bez úplatku by som titul nedostala.

Klopkala som chodbou na vysokých opätkoch. Vlasy som mala v cope a na sebe som mala priliehavý kostým. Študenti sa za mnou obzreli už len sem-tam. Po dvoch mesiacoch školského roka si na mňa už zvykli, rovnako aj na Jaspera.

„Tak, pani učiteľka, ako sa mi máte?“ oprava, až na jedného. Jeremy. Vysoký, vyšportovaný, obľúbený, otravný, takto by som ho charakterizovala.

„Jeremy,“ vydýchla som jeho meno. Jeho oči sa rozžiarili. Sprosté upírske oblbovátko. „Mal by si si nájsť priateľku.“

„Ale keď mňa tie mladé dievčatá nudia.“ Zastavila som a naštvane na neho pozrela. Týmto mi chcel povedať čo? Že som stará?!

„Nie som omnoho staršia ako tvoje spolužiačky,“ pripomenula som mu, keď som sa znova dala do chôdze. Pravdou bolo, že som bola taká stará ako jeho spolužiačky. Premenili ma, keď som mala devätnásť, ale v skutočnosti som už mala dvadsaťpäť.

„Viete, ako to myslím. Ste múdra, prežili ste toho omnoho viac, ste inteligentná a vyspelá.“

„Veď práve.“ Potľapkala som ho po líci a on ostal stáť ako socha.

Vošla som do Jasperovho kabinetu rozladená, hneď vedel, ktorá bije. Unavene som si sadla do kresla. Moja hlava trešťala. Nechápala som, ako môžu byť tí Angličania takí majetnícky.

„Asi mu už niečo spravím,“ vrčal Jazz spoza stola.

„Je to len dieťa... a s dobrým vkusom.“ Zasmiala som sa.

„Ja v jeho veku - ,“ nestihol dokončiť, pretože som mu skočila do reči.

„Ty v jeho veku si bojoval vo vojne a neskôr v ďalšej, tak to neporovnávaj.“ Hrala som sa s vlasmi, zatiaľ, čo on opravoval testy.

„Keď tak rozmýšľam.“ To ho upútalo. „Asi si dám povedať, predsa je mi bližší.“ Ďalej som sa hrala s vlasmi a tvárila sa, že o tom premýšľam. Počula som, ako hodil pero na stôl.

„Fakt!“ logicky som sa ohradila. „Je odo mňa mladší o pár rokov, čo tam po tom. Je to mladá krv!“ stála som si za svojim a inteligentne mu vysvetľovala svoje myšlienkové pochody. „A navyše, je nechutné, že sa ťahám so stosedemdesiat ročným dedom!“ Jasper vstal od stola a mieril ku dverám.

„Kam ideš?“ divila som sa.

„Vysvetliť mladej krvi, že dedo toho dokáže ešte veľa.“ Zabuchla som mu dvere pred nosom a pritisla sa k nim. Pozerala som mu do očí, zatiaľ, čo som otáčala kľúčom.

„Dokáž to mne,“ zapriadla som.

„Tss, nebudem predsa zneužívať tak mladé dievča.“ Rozopínala som si gombík za gombíkom.

„Dievča, hovoríš.“

„Áno.“ Nedal sa odbiť.

„Tak ja teda pôjdem za Jeremym, on to určite ocení.“ Otočila som sa na opätku, no on ma chytil za ruku a stiahol späť.

„No, keď tak nad tým rozmýšľam...“ Naša konverzácia v tej chvíli skončila.

***

O pár dní bude mať Nate šesť. Bude to veľký deň, pretože od toho dňa už nebude starnúť. Za ten rok nabral na svalstve, hlas mu zhrubol, no dievčatá a ženy... ach, stále sa cíti ako predátor. Bola som však pyšná na to, aký krásny chlap je z neho.

Bola som akurát objednať tortu, kúpiť Nateovi darček, taktiež som mu bola dať urobiť náramok s erbom Cullenovcov, ktorý majú všetci chlapi a volala som J. Jenksovi, kvôli papierom pre Natea. Mali byť už hotové.

„Áno, madam. Poslal som ich po spoľahlivom človeku. Zajtra ich budete mať.“

„V to dúfam, J. Za tú sumu to aj očakávam,“ povedala som mu a zavesila. Za normálnych okolností by to vybavoval Jasper, ale ja som si nechala všetko na poslednú chvíľu a preto musel Jasper Natea zabaviť. Urobili si pánsku jazdu. Nate, Jasper, Emmett, Edward, Carlisle a Jacob. Zmocnil sa ma strach, keď som v duchu vymenovala všetkých. Snáď to Edward bude tlmiť.

Čo si nahováram? Nebude!

Pri najhoršom všetko vydolujem z Emmetta. To ma upokojilo a tak som vyšla z nákupného centra, nasadla do auta a išla domov.

„Srdiečko?“ oslovil ma Jasper presladene v telefóne. Vedela som, že už je zle.

„Čo sa mu stalo?“ snažila som sa o vľúdny tón.

„Všetko je v poriadku, až tak dobre, že prídeme rovno na oslavu.“ Gumy auta zaškrípali a ozvali sa klaksóny viacerých áut.

„Prečo?!“ Boli sme dohodnutí, že si urobia iba predĺžený víkend, nie že to bude týždenná dovolenka!

„Si tam?“ opýtal sa bojazlivo.

„Daj mi ho!“

„Ale, zlatko - ,“

„Daj mi ho!“ výhražne som zvýšila hlas, keď som mu skočila do reči.

„Ahoj, mami,“ veselo švitoril.

„Kde ste?“

„V Sundsvalle, vo Švédsku,“ odpovedal pokojne.

„Keď sa dozviem, že ste boli v bordely, neželaj si ma. Aj vy ostatní.“ Vedela som, že ma budú počuť.

„Ale mami, veď mám narodeniny,“ namietal.

„Budú tvoje posledné, ak tam vkročíš,“ varovala som ho. Vzdychol do telefónu.

„Ja môžem?“ pýtal sa Emmett. Zložila som veľmi rýchlo.

Domov som dorazila už zmierená so situáciou. Bella s Ness boli u nás, keďže ich dom bol teraz prázdny.

„Ostávajú do oslavy.“

„Edward mi nič nepovedal.“

„Ani mne Emmett.“

„Chvalabohu.“ Sim zložila ruky a pozrela sa smerom hore. Všetky sme sa začali smiať a napokon som bola rada, že ich máme z krku. Pár dní bez nich vydržíme určite.

Lii a Ness som dala čokolády, ktoré som im kúpila. Konečne sa mohli hrať bez Jacoba.

„Jacob mi povedal, že majú prísť aj Seth a Leah,“ konštatovala Bella.

„Na oslavu?“ Veď ich nikto nepozval. Prikývla.

„Super, ďalšie psy v dome,“ hundrala Rose.

„Ale no tak, Rose.“ Bella ich mala rada, mali spoločnú minulosť, Setha som si obľúbila aj ja, boli s Edwardom najlepšími priateľmi, ale Leah, ktorá sa od nás držala na kilometre? Chápala som, že kvôli upírom prišla o veľa. Ale už si mohla zvyknúť, no nie?

„Seth sa s Edwardom nevidel dlho a s Jakeom takisto. Leah by ho sama nepustila, čiže...“ Keď budem počuť jedinú zlú poznámku od nej, niečo jej urobím. Videla som sa s ňou možno tri razy a mala som dosť. Bola nádherná, dlhé riasy, plné pery, vysoká, ale cez to všetko bola zatrpknutá, šla mi na nervy.

„Seth dospel, Sam mu zakázal premieňať sa, pretože musel dokončiť školu, ale ostatní vyzerajú rovnako. Vraj sa tam ešte nejaký upír z času na čas ukáže,“ dohovorila Bella. Čiže, ako som hovorila, zatrpknutá a krásna Leah.

***

Všetko bolo prichystané, dokonalé, len to najlepšie pre môjho syna. Torta bola trojposchodová, dúfala som, že mu bude chutiť. Motorka, ktorú dostal od rodiny stála v garáži a náramok s erbom ležal vedľa torty,  zlatá retiazka, ktorú mu kúpil Jasper tam bola tiež. Ja som sa kvôli nemu naučila kresliť.

J. Jenks dodržal slovo a tak som položila obálku so všetkým potrebným tiež na stôl. Všetko bolo dokonalé, čakali sme už len na chlapov. Vybehla som do izby, aby som sa prichystala. Vlasy som si vyčesala do hora a obliekla si nádherné šaty. Len darček odo mňa neležal pri ostatných, dúfala som, že sa mu bude páčiť a že ho ocení. Bolo v tom to najdôležitejšie v mojom živote... on. Z diaľky som započula smiech a tak som posúrila svoje sestry. Darček som až teraz položila k ostatným, za tortu, aby prišiel na rad ako posledný.

Všetci boli oblečení slávnostne a kufre rýchlo zložili pri dverách a už sa vítali so svojimi polovičkami. Jasper ma pobozkal náhlivo, no ja som sa už ponáhľala k Nateovi. Objala som ho celou silou, ako to robieval on, keď bol malý. Oplatil mi to a musela som zodvihnúť hlavu, aby som videla ako sa tvári. Úsmev od ucha k uchu. Bol jednoducho Cullen, to sa zaprieť nedalo. Chytila som ho za ruku a priviedla k torte. Nechala som ho tam stáť a zobrala foťák do ruky.

„Mami.“ Povzdychol si.

„Bude to tvoja prvá fotka, tak kuš!“ samozrejme, nebola len jedna. Rose sa k nemu dovalila ako prvá a tak som im urobila ďalších milión fotiek. Išlo to tak asi pol hodiny, keď konečne prišiel rad na mňa.

„Ostaň tam,“ kričala na neho Sim. Jasper poslúchol. „Ešte vy traja,“ vysvetlila. A tak sme si s Nateom a Jasperom urobili po prvý krát rodinne rodinnú fotku. Jasper sa nakoniec vzdialil  a ja som si užívala pózovanie so synom.

„Darčeky!“ kričala Lia nedočkavo. Aj ona preňho mala darček. Ako inak, šla prvá. Vyrobila ďalší transparent s kvetinkami, srdiečkami, Nateovým menom a číslom šesť, v zátvorke osemnásť. Bola tam taktiež ona a držala za ruku Natea, teda aspoň tak som to pochopila. Smiali sa a ja som mala pocit, že sa snáď rozplačem. Pozrela som na Sim, bola na tom rovnako.

Carlisle mu odovzdal náramok a Sim kľúče od motorky. Bola som úplne hotová, keď mu Jazz dával zlatú retiazku. Bola to scéna ako z filmu, scéna otca a syna. No keď zazvonil zvonček, moje predstavy sa rozplynuli, pretože ma to vyrušilo. Rose otvorila dvere, no bol to len kuriér.

„Pre Natea,“ povedala, keď mu podávala obálku. Otvoril ju opatrne.

„Všetko najlepšie, Nathan,“ prečítal nám list. „Od Marcusa.“ Vybral ďalší list z obálky, ktorý otvoril, bol to šek. Spadla mi sánka, keď som uvidela tú astronomickú sumu. My sme mali peňazí až až. Lenže toto bolo sedemmiestne. Naštvane som si odfúkla, pretože po tomto mal nasledovať môj darček. Idiotský Marcus.

„No do - ,“ zastavil sa, keď si Edward slušne odkašľal. Nathan odložil obálku a usmial sa na mňa. Stále som bola naštvaná a popravde som hneď teraz chcela nasadnúť do auta a ísť mu kúpiť minimálne lietadlo.

„Noe,“ napomenul ma Edward. A tak som so zvesenou hlavou chytila svoj darček do rúk.

„Cítim sa trochu trápne,“ povedal som mu pravdu. „Ale chcela som ti dať niečo, pri čom bude vidieť, ako veľmi ťa milujem.“ Jemne sa usmial. „Pri tom všetkom nebolo času, aby som si zdokumentovala spomienky na teba, ale myslím, dúfam, že je to lepšie ako fotky.“ Podala som mu ešte zabelenú knihu. Rozbalil to rýchlo a hneď, keď uvidel prvú stranu, stiekla mu slza po líci. Inštinktívne som ju zotrela, no on moju ruku chytil a pridržal si ju na tvári.

„Ľúbim ťa, mami.“ Moja tvár sa skrivila, ale od dojatia. Listoval ďalej a všetci boli zvedaví, čo to vlastne bolo. Nakreslila som svoje spomienky na neho, keď som ho prvý raz uvidela, keď sa smial, keď sme sa hrali aj spolu so Sim. Bolo tam všetko na čo som si len spomenula. Na niektorých obrázkoch bol sám a na niektorých s členmi rodiny. Boli tam všetci, ale hlavne on.

„Je to pekné,“ povedala Lia. Nessie len horlivo pritakala. Keď zvonček znova zazvonil, už som myslela, že skolabujem. Teraz otvoril Jacob a hneď na neho skočil Seth. Spoznala som ho okamžite. Vyrástol, ale to mu neubralo na jeho detskej tvári. Jasper ma upokojil a vďaka tomu som sa mohla ísť privítať s ďalším vlkom.

„Prepáčte, že meškáme. Tým Angličanom nerozumiem.“ Carlisle sa zatváril urazene.

„A Leah?“

„Snaží sa nabrať odvahu.“ Ukázal za seba. Nevyzerala tak, ako som si ju pamätala, vlasy jej mierne narástli a bola oblečená, konečne bola oblečená. Rifle, top a sako, vyzerala celkom slušne a nikto by nepovedal, že je mrzutá a protivná. Sama sebe som musela dať za pravdu, keď som uznala, že je viac než len pekná. Ráznym krokom vyšla v pred a nadýchla sa až, keď bola dnu. Videla som na nej, že sa snaží nezakašľať... ako keby ona voňala.

„Ahoj, Leah,“ privítal ju Jacob a od nás sa dočkala len zamrmlania. Vrátila som sa späť k Nathanovi, ktorý sa venoval jedine knihe a prisadla si k nemu.

„Si najlepšia, mami.“

„Ja viem.“ Zasmiala som sa hrdo.

„To je Nate, vy ste sa ešte nevideli.“ Zodvihol pohľad a stretol sa so Sethovou načiahnutou rukou. Nate vstal a potriasol si s ním.

„Všetko naj,“ povedal Seth, keď mu podával vyrezávaného vlka. Bola to soška.

„Ste na to experti, však?“ podotkol Edward a vzápätí pozrel na Jakea.

„Vďaka.“ Nate pozrel na Leah, ktorá sa nemala k ničomu, ale hrdo vystrčila bradu a podala mu ruku.

„Všetko naj.“ S kamennou maskou mu pozrela do očí a vtedy vo mne vybuchla sopka.

Ten pohľad! Poznala som ho, takto Jacob hľadel na Nessie. Nie, nie, nie! Prestaň na neho tak hľadieť! Začala som prerývane dýchať a vrčanie som nedokázala ovládať.

„Odnes ich preč!“ kričala Bella na Rose.

„Mami?“ pýtal sa Nate, keď ho Leah uvoľnila z toho prekliateho pohľadu. Cítila som, ako sa beštia vo mne myká a snaží sa dostať na povrch. Moje vrčanie silnelo a telo sa pripravovalo do útočnej pozície. V očiach Leah som videla strach. A to ma nabudilo ešte viac.

„Noe.“ Snažil sa ma dotknúť Jasper, no ja som ho odohnala.

„Nepleťte sa do toho,“ radila som im. Leah sa rozbehla von, no ja som ju dohnala. Premieňala sa, aby predo mnou mohla uniknúť.

„Predo mnou neutečieš,“ vrčala som, až som nespoznávala svoj hlas.

„Minulosť sa opakuje,“ podotkol Carlisle.

„Ale toto bude viac sexi,“ konštatoval Emmett.

„Nemali by sme to prekaziť?“ pýtal sa Seth Jacoba.

„Nie!“ rozhodol Jasper, ktorému taktiež došlo o čo ide. Leah sa vo vlčej podobe rozbehla k lesu, no premiestnila som sa a odrazu jej hľadela do očí.

„Ja tvojou svokrou nebudem!“ Leah zakňučala pod silou mojich slov. Chcela som pre neho tú pravú, chcela som, aby mal lásku svojho života, no nie tak skoro. Bola som s ním len tri roky a už sa mi tento pes snaží votrieť do života a zobrať si moje dieťa?! Zlosť vo mne narástla ešte väčšmi. Vlasy som mala už dávno rozpustené a rozhodne som nevyzerala ako dáma. V momente, keď sa zviera vo mne predralo na povrch, som sa vrhla na Leah. Bránila sa, ale ja som bola lepšia. Chcela som len jedno, ukončiť to skôr, ako sa Nate na ňu naviaže. Bola rýchla, ale môjmu daru utiecť nemohla. Už som ju držala pod krkom a stačilo len jemne pritlačiť, keď ma odťahovali viaceré páry rúk. Nemienila som sa tak rýchlo vzdať. Premiestnila som sa a zaútočila znova.

„Mami!“ zakričal ten najkrajší hlas. Stál pred psom. „Prosím, upokoj sa.“

„Noe.“ Moja najlepšia priateľka stála po jeho boku. „Nestojí za to.“ Pokrútila hlavou.

„Noemi.“ Objavil sa Jasper pred mojimi očami. „Vyriešime to.“ Pozrela som na Nate, ktorý na mňa hľadel prosiaco. S ťažkosťou som uzavrela beštiu a klesla na kolená. Pozrela som na Leah, ktorá bola v ľudskej podobe. Bola dochrámaná, no nie dolámaná. Moja zlosť klesla a keď ma Jasper zobral na ruky bola som mimo. Zničená psychicky a vnútorne prázdna. Nechcela som, aby Nate odišiel, aby ho zobrala niekam, kde by ho presvedčila, že sme zlí a svoju nenávisť k upírom predala aj jemu. Nenávidela ma, nenávidela nás všetkých, tak prečo by som mala byť rada, že sa stalo to, čo sa stalo?

Pohľad nikoho:

Noemi si ešte dlho nevedela zvyknúť na veci, ktoré sa udiali. Jasper, ktorému sa nepáčilo, že jeho syn, pretože Natea za neho považoval, randí s otravnou vlčicou, zobral neskôr veci také, aké boli.

„Toto je pravá Leah, sestra, ktorú som poznal.“ Započula raz rozhovor medzi Sethom a Leah.

„Trvalo to dlho, viem.“ Bola to pravda, Leah sa zmenila. Stále sa usmievala a s rodinou vychádzala dobre. O urážlivých poznámkach nebolo ani stopy a dokonca sa snažila vytvoriť si vzťah s Noemi. No rodina by nikdy Leah skutočne neprijala, pokým by Noe nezmenila svoje rozhodnutie.

Nathanovi trvalo, kým si pripustil, že vlčicu miluje, no aj on sa snažil odolávať a to aj pomocou iných žien. Leah dával najavo, že o ňu nestojí, ale samého ho to ubíjalo, tak ako aj ju. Počula Leah ako plače, každú jednu noc a aj keď Noemi mrzelo, ako na tom je, utešiť ju nemohla. Veď ju predsa pre svojho syna nechcela.

Nathan sa snažil, samému sa nepáčilo, že ho jeho slobodná vôľa sklamala. Bojoval proti tomu, ale márne, láska si už vybrala. Po pár mesiacoch už svoje city neudržal a Leah pobozkal. Boli šťastní a keď Noemi videla, že Nate je vďaka nej veselší a spokojnejší, navyše, keď už Leah nebola harpiou, ale zábavnou a milou ženou, povolila. Ukázalo sa, že si s Leah veľmi dobre rozumejú, aj ona trpela a vedela, čo je to prísť o rodinu. Natea v hlúpych nápadoch brzdila, ale bol to chlap, takže sa na tom s Noemi len smiali. Leah a Nate sa milovali každým dňom viac a viac.

Celá rodina bola šťastná a v dome už nepanovalo nijaké napätie. Ako zvyčajne, všetci boli u nich. Rozprávali sa, smiali, naťahovali a Noemi ich len mlčky pozorovala. Všimla si ju Sim, ktorá pobehovala po dome.

„Si v poriadku?“ opýtala sa.

„Som, v najlepšom,“ odpovedala jej s úsmevom Noe. Sim napodobnila Noemi a oprela sa o stenu. Spolu sledovali dianie okolo seba a na tvári Sim sa objavil rovnaký úsmev, ako na tvári Noe.

„Nemôže to byť skutočné,“ prehovorila Noe.

„Ako to myslíš?“ čudovala sa Sim.

„Toľko šťastia a lásky predsa neexistuje,“ vysvetlila jej Noemi. Pozrela sa na svoju najlepšiu priateľku, ktorá chápala každé jedno slovo.

„Ale áno.“ Sim sa pozrela na svojho manžela, ktorý živo diskutoval s Jasperom. Noe nasledovala jej pohľad.

„Máš pravdu... existuje,“ povedala s láskou Noemi.

Koniec! Definitívny a srdcervúci koniec. Dúfame, že ste si našu poviedku užili, pretože my na sto percent. Bude nám chýbať a to veľmi. Prosíme o komentíky, pretože strašne rady by sme vedeli, či sa vám poviedka páčila, čo najviac, poprípade, čo by ste zmenili.

Ďakujeme a ľúčia sa s vami Sim & Noe.

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), Simiik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 30. kapitola + Epilóg 2/2: