Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V okovách moci 7

28.08.2009 (19:30) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2006×

HUDBA

Rose:

Musíme jej to vysvetliť. Teraz. Ak to nepochopí a odíde... nebudeme môcť spraviť už nič. Nedivila by som sa, ak by bez slova odišla. Má na to plné právom potom čo sa tu stalo...

„ Bella? Keď sa upokojíš, prosím, môžeme sa porozprávať?  Len my dve. Medzi štyrmi očami. Sľubujem, že Edward sa ti pliesť do života nebude. Ale ak nechceš, môžeš kedykoľvek odísť a nemusíš nám nič vysvetľovať... Zajtra príde moja sestra Alice aj s Jasperom. Potom môžeš odísť s nimi. Nezdržia sa tu dlho.“ Snažila som sa vyznieť presvedčivo a nie zúfalo, ale veľmi sa mi to asi nepodarilo.

Neprestávala som dúfať, že tu s nami ostane aspoň chvíľu, aj napriek tomu čo sa jej za tých pár hodín prihodilo.

Dlho mi len zamyslene pozerala do tváre a potom pomaly prehovorila nervóznym hlasom.

„ Ja.. potrebujem čas na rozmyslenie...ale najprv chcem počuť pravdu.“ pri poslednom slove mala na môj vkus až príliš odhodlaný výraz.

Tak fajn, začneme od začiatku s celým príbehom. Ponorila som sa do spomienok a začala som hovoriť.

„Začalo sa to pred mnohými tisícročiami, keď svetu pod nami ,aj ľudskému svetu vládli štyria mocní upíri. Ľudia o ich existencii nemali najmenšie tušenie. V tom svete “pod nami“, mohla by si ho nazývať aj peklo, alebo len ničota, panovali títo upíri, ktorí ale bažili po čoraz väčšej moci. Iba jeden z nich nebol touto myšlienkou nadšený ale zozačiatku sa im bál vzdorovať.

Už sa nechceli skrývať a tajiť svoju existenciu. Snívali o tom, ako upíri ovládnu celý svet a ľudia budú pre nich iba zdroj potravy- väznený, bez vlastnej vôle. Chceli najprv vyhubiť väčšiu časť ľudstva a potom vystúpiť a vládnuť. Z najhlbšej a najtemnejšej priepasti traja z nich, Aro, Caius a Marcus, vyvolali štyroch jazdcov apokalypsy. Hlad, vojnu, chorobu a smrť. Vypustili ich na zem, na ľudí. Štvrtý z nich, Carlisle, to všetko len nečinne sledoval, ale bol rozhodnutý, že už to dlho nepotrvá. Nedovolí aby jeho bratia pustošili svet kvôli svojom pomäteným ideálom. Jazdci sa vrátili späť k upírom a ako poďakovanie za túto ich “príležitosť“ každému z nich darovali medailóny. Dokonca aj štvrtému upírovi, ktorý s nimi nechcel mať nič spoločné. Dostali retiazku s príveskami v tvare začiatočného písmena ich mena. Aro, Cauis a Marcus dostali prívesky s červenými rubínmi, Carlisle dostal tmavozelený prívesok. Predtým ako jazdci zmizli, jeden z nich prevravel ku Carlislovi:  Môžeš zmeniť svet... Povedal mu a zmizol. Ani jeden z jeho bratov to nepočul. V tichosti mu dlhú dobu závideli jeho odlišnosť od nich. On bol vždy iný. Medailóny im znásobovali silu ich schopností, ktoré sa aj tak časom len stupňovali. Po mnohým storočiach zistili, že po svete chodia ľudia s nadprirodzenými schopnosťami. Týchto ľudí sa snažili nájsť a zmeniť ich na upírov, lenže to nebolo jednoduché. Ľudia, ktorí bolo mnohokrát výnimočnejší, ako upíri, práve preto, že to neboli ľudia- nie obyčajní. Vyzerali  ako upíri, len preto aby sa im mohli ľahšie stratiť, a tak ľahko ich nenašli. Boli bledý a chladný, ale ich srdcia stále tĺkli. Nemuseli spať, ale mohli, nemuseli jesť, ale mohli. Boli tiež nesmrteľný, teda v zmysle toho, že keď sa u nich prejavili a rozvinuli ich schopnosti- od ich prvej premeny- prestali starnúť. Proste ostali naveky mladí, ale nie neporaziteľný. V ich ľudskej podobe boli rovnako zraniteľný, ako ktorýkoľvek iný,  normálny človek. Títo “nadľudia“ ako ich zvykli oslovovať upíri, sa zhromažďovali do veľkých skupín a pripravovali sa na boj, odveký boj, proti štyrom bratom. Našlo sa aj pár iných upírov, ktorí sa k nim pridali. Najprv ale museli dokázať, že sú naozaj oddaný veci- nesmeli sa živiť ľudskou krvou. V jeden deň si Carlisle konečne povedal: Dosť bolo!!! Rozhodol sa odísť, nepáčila sa mu cesta prelievania krvi nevinných, cesta vrážd. Aro s Caiom a Marcom ho nechali ísť, mysleli si, že on pre nich nepredstavuje žiadnu hrozbu. Keď ale zistili, že Carlisle sa pokúša pomôcť semidiom- boli to tí istý “nadľudia“- polobohovia, prapotomkovia bohov, ich pôvod bol grécky, ale myšlienka sa začala šíriť z Talianska, kde stále vládli traja bratia Volturiovci. Jediný Carlsile, Carlisle Volturi, sa nevzdával boja. Snažil sa dostať k bratom a zničiť ich medailóny, vďaka ktorým si nad ľuďmi udržovali tajomnú moc. Svoj mal stále pri sebe, tak mohol ľahšie nájsť tých vyvolených, ako ich nazýval, ktorí by boli ochotný ho nasledovať po boku ostatných semidiov. Tých vyvolených ale nebolo veľa, boli len traja. Carlisle ma našiel spolu s Emmetom ešte kedysi veľmi dávno. My dvaja sme nemali potenciál nato, aby sme boli vyvolení, ale boli sme oddaní jeho myšlienke a šli sme za ním. Keď sa Aro dopočul, čo sa nich chystá, zľakol sa a rozhodol sa niečo spraviť. Nebolo to až tak dávno, svoju chybu si uvedomil len pred pár rokmi. Medzi bratmi si sľúbili, že medailóny ukryjú na bezpečné miesto, každý niekde inde, bez toho aby o tom ostatní vedeli. Vyrobili si presné kópie príveskov, aby ich nikto nezačal z niečoho podozrievať. Keby sa odhalí pravda, ich garda by sa otočila proti nim, teda väčšina z nich. Lenže Marcus podvádzal. Ten svoj neukryl, nechal si ho, a to bola najhoršia chyba jeho existencie. Jeho manželka, Keira, vedela o všetkom. Vzala jeho medailón a utiekla. Utiekla za svojou pravou láskou, Marcusa nikdy nemilovala, vydala sa zaňho z donútenia, keď bola ešte novorodená- Marcus ju uniesol a premenil práve v deň sobáša.On ju hľadal, lenže sa skrývala, vedela, že ju čaká smrť- za zradu. Posledné roky svojho života sa skrývala, kým nenašla niekoho, komu by medailón odovzdala. My sme sa dozvedeli, že Keira nikdy neodišla z Talianska. Našla v uličke vyvolenú, teba Bella. Cítila tvoj potenciál ešte skôr ako ty sama. Keira bola upírka, ktorá vždy vedela čo robí. Odkedy ti ale dala medailón, už sme o nej nepočuli, takže je buď mŕtva, alebo ju väznia vo svojom hrade. Rok predtým, ako Keira dala medailón tvojej matke, ja s Emmom sme našli v jednom New Yorkskom gete Edwarda. Emmet  má veľmi užitočný talent, ktorý nám pomáha hľadať ľudí, ako sme my-semidiovia. Ku Carlislovi sa pridala aj ďalšia upírka, Esme, ktorá je teraz jeho manželka, a ona so sebou priviedla aj Alice a jej druha Jaspera. My všetci spolu s Edwardom sme akoby jedna rodina. Stále ideme v Carlisových šľapajách. Lenže Ed... on je..je tak trochu.. no ešte si na to celkom nezvykol, a tak keď sa neovládne..tak...veď si videla... preto sem aj prišiel. Aby bol ďaleko od ľudí. Pozri, nechcem ho nijako ospravedlňovať, ale jeho to určite mrzí a nespravil to naschvál. Je to síce chabá výhovorka ale je to tak, ani si na to nespomína. A mimochodom, tie jazvy na tvári ti o pár dní zmiznú... Takže, nechám ťa premýšľať, je to len na tebe. Je dôležité, aby si vedela, kto v skutočnosti si. Ale je len na tebe ako sa rozhodneš... Vzadu za domom je medzi stromami taká malá hojdačka a je tam pokoj, tak ak chceš, choď sa prejsť alebo niečo...“

Prikývla ale zdalo sa akoby chcela ešte niečo povedať, ale rozmyslela si to.

„ Tak Bells ja pôjdem pohľadať ostatných a počkáme kým príde Alice s Jasperom...Keď sa rozhodneš, kedykoľvek, príď. Máš toľko času koľko budeš potrebovať.“

Odchádzala som, otočila som sa na ňu. Ona stále sedela ako privarená ku gauču, ale potom sa postavila a odišla von.

Vyšla  som pred dom. Emmet s Edwardom stáli pri móle a hľadeli do diaľky. To mohlo znamenať len jediné- o chvíľu je tu Alice aj Jazz. Potešila som sa, keď som aj ja konečne zbadala malú jachtu ako sa blíži k ostrovu. Na palube stála drobná tmavovlasá postava a mávala na nás. S úsmevom som Alice zamávala späť a ustúpili sme od móla. Z lode vystúpila malá upírka. Rozbehla sa ku mne a hneď ma objala.

„ Rose!! Konečne!!! Chýbali ste mi!!!“

Keď sme sa privítali, všimla som si že Jasper drží niečo v rukách a smutne sa na to mračí. To niečo boli noviny...

Tragédia anglickej výletnej lode

28.7- Loď, ktorá vyplávala 19.7 z Anglicka, stroskotala spolu s celou posádkou aj pasažiermi. Záchranári nenašli žiadnych živých svedkov tragédie. Vzdali sa aj hľadania tiel vo vodách oceánu, kvôli silným búrkam. Rodiny obetí s k tejto tragédii zatiaľ nevyjadrili. Predbežný počet obetí je okolo štyristo pasažierov plus tridsať členná posádka. Takáto tragédia sa nestala už veľmi dlho, takmer od dôb Titanicu. Môžeme len dúfať, že ich niekde inde čaká lepší svet ako tu na zemi...

Ten titulok bol hrozný. Takže sme všetci mŕtvi. Teraz by sme sa už vracať nemali. Chúďa Bella... bude to kruté ale inak sa nedá...

« »

ZHRNUTIE

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V okovách moci 7: