Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 8. kapitola

07.11.2011 (12:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 54× • zobrazeno 6004×

Bella:

Z vyšetrenia u Carlislea som nemala najlepší pocit. Keď som konečne došla domov, bola som unavená, akoby som pracovala v bani. Môj organizmus bol vyčerpaný neustálym psychickým tlakom a budem najskôr patriť k ženám, ktoré tehotenstvo už od samého začiatku nesmierne vyčerpáva.

Váha v kúpeľni nekompromisne ukazovala úbytok, aj keď by to malo byť naopak. Priznám sa, že som z toho bola dosť rozčarovaná. Mala by som vyzerať pekne - ako tehotné ženy. Väčšinou pôsobia šťastne, guľatia sa a prekvitajú a ja mám pokožku s nádychom šedej, vlasy neustále polepené, nech robím čokoľvek, a celá si pripadám taká nesvoja. Pozerám sa do zrkadla a nie som to ja.

Zhlboka som si vzdychla. Ponuka Rose bola lákavá, ale ako by som sa tam mohla len tak objaviť a tváriť sa, že sa nič nedeje. To sa ľahko povie. To pohodlie, čo by mi ich dom ponúkol, ma však lákalo. Lákalo ma presne to, prečo som odtiaľ do rezervácie utekala. Chýbala mi starostlivosť, rozmaznávanie a, čo si budem nahovárať, chýbal mi môj muž.

Rána pre mňa boli ťažké. Z milosrdného spánku som otvorila oči do reality. Ráno som vstávala z pocitom, že je tu ďalší deň. Každé ráno prišiel Jacob. Bol to akt pravidelnosti. Začínala som mať aj pocit, že ak by neprišiel, chýbal by mi. Bol okrem Rose jediný, kto sa so mnou rozprával. Neustále na mňa tlačil, aby som mu dala šancu. Jeho argumenty boli rozumné. Bol otcom môjho dieťaťa a dennodenne sa mi snažil dokázať to, že je schopný sa o mňa postarať.

Môj otec sa nad Jacobovou prítomnosťou nepozastavoval. Bral to tak, že sa mi priateľ snaží pomôcť. Aj dnes tu bol Jacob do obeda. Nedokázala som ho nijako vyhodiť. Neustále mi omieľal, aby som si s ním vyšla, dala mu šancu. Chcel, aby sme šli do rezervácie k Billymu. Takmer som sa nechala zlomiť, ale vrátil sa Charlie z práce, a tak Jacob na moje žiadanie, aby odišiel, aj skutočne odišiel.

Dala som svojmu otcovi neskorší obed a sadla si k nemu za stôl.

„Ty nebudeš?“ opýtal sa s plnými ústami.

„Nie som hladná,“ šepla som.

„Bella, je z teba tieň. Si tehotná. Mala by si výdatne jesť a priberať a zatiaľ sa mi zdá, že si schudla.“ Zamyslene na mňa pozrel. Mala som pocit, že sa ma chce niečo opýtať, no strčil nos späť do zemiakov. Potom, keď sa najedol, postavil sa a prešiel k chladničke. Vybral si pivo a sadol za stôl.

„Ako si sa rozhodla s tým dieťaťom?“ opýtal sa z ničoho nič, akoby hovoril o počasí. Nechápavo som na neho pozrela.

„Pozri, ak si sa rozhodla nechať si ho, tak dobre. Ja si plne uvedomujem, že nemáš teraz kam ísť a že žena s dieťaťom potrebuje priestor a súkromie. Ja som starý frfľoš, Bella. Ja nechcem, aby si to pochopila tak, že ťa vyhadzujem, lebo tak to nie je. Si doma a môžeš tu zostať do kedy budeš potrebovať, len je tu dosť málo miesta a... A tak.“ Šokovane som hľadela na Charlieho, ktorý si spokojne usrkol z piva. Až teraz mi došlo, ako dlho si to musel pripravovať.

„Charlie, ja vážne nemám kam ísť a...“

„Bella, ja ťa nevyhadzujem. Ja len, či sa napríklad neozval Edward,“ šepol rozpačito. Toto meno môj otec nevyslovil od kedy som tu a to je už vyše dvoch týždňov. Sucho som prehltla a zahľadela sa na stôl. „Takže nevolal?“ dodal otec.

„Nie. Nevolal mi,“ vzlykla som. Na stôl padali gigantické slané kvapky. Charlie ma potľapkal po pleci.

„Prečo mu nezavoláš ty? Mal už dosť času, aby si to v hlave urovnal. Nech ti povie na čom si,“ vzdychol si a otvoril druhé pivo. S tým sa už presunul do obývačky. Chvíľu som ešte sedela za stolom a snažila sa pozbierať zo šoku, ktorý mi otec spôsobil. Umyla som riad a išla k nemu.

„Povedal, že sa mi ozve. Tak počkám,“ povedala som neisto. Otec sa na mňa pozrel.

„A čo otec dieťaťa?“ Až teraz som vážne zalapala po dychu. Nikdy sa na neho nepýtal. Rozhodla som sa povedať mu trocha viac.

„Chce dieťa aj mňa, ale ja milujem Edwarda.“ Sadla som si oproti Charliemu.

„Nezaslúžil by si aspoň šancu byť so svojim dieťaťom?“ Charlie mi dával otázky, ktoré sa ma moje vnútro pýtalo už stokrát a ja som mu nedokázala odpovedať.

„Ak mu dám šancu, vezmem ju sebe a Edwardovi. K tomu mužovi nebudem nikdy cítiť to, čo k svojmu mužovi.“ Hľadela som si na zomknuté dlane.

„Mala by si myslieť viac dopredu. Už nejde len o teba. Zodpovedáš za dieťa. Budeš s tým drobcom žiť u mňa a ako sa budete živiť? Ja to celé neutiahnem. Možno ťa zatiaľ založila tvoja švagriná, ale čo neskôr? Nebudú ťa živiť večne. Dostaneš nejaké výživné od otca dieťaťa, ale koľko asi? Možno niečo získaš rozvodom, ale buďme k sebe úprimný, prečo by ti mal Edward niečo dávať. Do manželstva si nič nepriniesla a ak sa rozhodne byť štedrý, tak ti dá akurát tak auto. Mysli dopredu, Bella.“ Charlie mi vyrážal dych. Nabádal ma k vypočítavosti, ale ja som takto myslieť nedokázala. Smutne som sedela a znova som pocítila tú bolestnú páľavu.

„Dobre. Ja porozmýšľam,“ šepla som. Vstala som a šla do svojej izby.

Sadla som na posteľ a tuho premýšľala. Sedela som tak až do neskorého večera. Potom som našla odvahu, alebo sa to dá nazvať drzosť. Vzala som mobil a vytočila Edwardovo číslo. Mobil raz zazvonil a ozval sa obsadzovací tón, ako keď vás príjemca zruší. V tej mojej hlúpej hlave som si začala namýšľať, že možno len neobratne vytiahol mobil a zrušil to. Iste, upír neobratne vytiahne mobil. Bola som na smiech.

Číslo som vytočila ešte raz, ale bolo obsadené. Hneď mi napadlo, že mi určite volá späť a ja hlupaňa mám obsadené, lebo nedokážem sekundu počkať. Položila som mobil na prikrývku a dobrých päť minút ho hypnotizovala. Už som sa začala umárať žiaľom, keď zazvonil, ale nebolo to číslo, ktoré som čakala. Zodvihla som to.

„Áno,“ šepla som.

„To som ja, Alice. Deje sa niečo? Potrebuješ niečo? Volal mi Edward, že si mu volala. Keďže tu nie je Rose, musím to vybaviť ja, tak dúfam, že to nie je hlúposť,“ prskla. Šokovane som sa s mobilom v ruke postavila. Srdce mi bilo ako zvon a točila sa mi hlava. Rýchlo som nevedela čo povedať. Začala som hapkať.

„Čiže sa nič nedeje, však? Maj sa,“ štekla a zložila. Ruky sa mi chveli tak silno, že som takmer mobil neudržala. Bolo mi ťažko. Celé telo ma bolelo a v sekunde ma začalo popichávať v podbrušku. Bolo to zvláštne. Pripadalo mi to ako bolesť pri menštruácii, len silnejšia. V rozkroku som ucítila niečo teplé a okamžite mi došlo, že je zle.

„Charlie!“ zrevala som. Ozvalo sa buchnutie a Charlie vletel do dverí.

„Musím do nemocnice,“ zaplakala som. Charlie sa šokovane pozeral do mojej tváre. Potom zbehol pohľadom nižšie a zachvel sa. Opatrne som schádzala dole schodmi. Nastúpila som do auta a ľahla si na zadné sedadlo. Celú cestu som sa kŕčovite držala sedadla a Charlie bedákal, že mal radšej zavolať sanitku.

Carlisle:

Sedel som v kresle v obývačke a sledoval správy. Čo iné sa tiež dalo robiť. Rose a Emmett boli na love. Esme sedela nad projektom a rozkošne si pri rysovaní hrýzla peru. Jasper sa s Alice práve na niečom pohádali, a tak Alice zbehla namosúrene do obývačky a doslova sa hodila do druhého kresla. Len som pokrútil hlavou.

Zazvonil mi mobil. Pozrel som na display. Bola to nemocnica. Pomaly, aby to nebolo podozrivé, som to zodvihol a zahral som rozospatý hlas. Alice sa pritom uškrnula.

„Doktor Cullen,“ povedal som.

„Pán doktor, recepcia nemocnice. Pred minútkou priviezol náčelník Swan vašu nevestu. Krvácala. Je pri nej doktor Herb. Viac neviem, ale nevyzeralo to dobre. Je tehotná, však?“ opýtala sa Suzie z recepcie a ja som zostal zarazene civieť pred seba.

„Suzie, hneď som tam,“ povedal som rýchlo a vyrazil som tak, ako ešte nikdy v živote. Alice bežala za mnou a natisla sa mi do auta. Vyrazil som a nahnevane zasyčal na Alice.

„Kam akože ideš?“ Alice vyzerala akoby sa mala každou sekundou zložiť. Chvíľu som váhal, či nezastaviť a neprezrieť ju.

„Bella volala Edwardovi, ale nevzal jej to. Zavolal mne, aby som zistila, čo sa deje. Nenechala som ju hovoriť, len som po nej prskala a ona potrebovala pomoc. Čo som to za tvora. Ak sa jej a tomu maličkému niečo stane, tak si to neodpustím,“ šepla skľúčene. Vyvalil som na ňu oči.

„Charlie ju do nemocnice odviezol najrýchlejšie ako sa dalo. Ty by si rýchlejšia nebola,“ povedal som chlácholivo, no Alice bola úplne mimo.

7. kapitola - 9. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 8. kapitola: